Dobrý deň, v dnešnom MediaBrífingu sa dočítate:
- ako šíri Rusko dezinformácie na Facebooku;
- že polícia chce mať v každom kraji ľudí na pomoc novinárom;
- aká je počúvanosť podcastov na Slovensku
- a ďalšie dôležité správy o médiách a internete.

Rusko počas vojny proti Ukrajine nevyužíva také utajené a sofistikované informačné operácie, aké sa podarilo odhaliť v minulosti. Namiesto toho volí najmä hrubú silu – skúša robiť na internete menej kvalitné kampane, no s o to väčším objemom.
Propagandisti sa napríklad snažia využiť veľké množstvo falošných, no nekvalitných účtov v nádeji, že aspoň časť z nich prežije a unikne odhaleniu, uvádza Facebook vo svojej najnovšej správe o hrozbách na sociálnej sieti.
Viac informácií: Táto vojna píše novú kapitolu v našom chápaní informačných operácií, uvádza Facebook. „Hoci sme už niektoré prvky vo svete videli, toto je prvýkrát, keď sledujeme pokusy o operácie skrytého vplyvu nasadené v takomto rozsahu spolu s vojenskou inváziou a následnou pozemnou vojnou medzi dvoma štátmi.“
- Neprekvapujúco prudko vzrástli ruské pokusy využívať siete falošných účtov manipulujúcich verejnú debatu.
- Dve najväčšie informačné operácie zamerané na Ukrajinu, ktoré Facebook odhalil a narušil, boli napojené na ľudí blízkych Jevgenijovi Prigožinovi, ruskému oligarchovi a šéfovi žoldnierskej Vagnerovej skupiny.
- Naopak, aktivity ruských štátnych médií sa v uplynulých 12 mesiacoch znížili a radšej sa presúvajú na iné platformy. Facebook totiž prvýkrát obmedzil šírenie príspevkov kremeľských médií.
- Facebook hneď na začiatku vojny obmedzil prístup RT a Sputnika v EÚ. Ruské štátne médiá si na sieti nemôžu kupovať reklamu, nemôžu svoj obsah monetizovať a používatelia môžu byť dodatočne dopytovaní, či chcú ich obsah naozaj zdieľať.
- Ruské kampane skúšali využívať nové domény, aby sa vyhli obmedzeniam a penalizácii. Snažili sa napríklad imitovať iné médiá – napríklad web bild.pics vyzeral ako nemecký spravodajský web bild.de, čím mal pomýliť ľudí.
Nízka kvalita dezinformačných kampaní môže podľa Facebooku naznačovať, že ich tvorcovia neboli na vývoj udalostí dostatočne pripravení. „Zdá sa, že tieto operácie reagujú na vojenské akcie štátu unáhlene a nemali dostatok času na vybudovanie dôveryhodnosti a vplyvu,“ hodnotí sociálna sieť.
Rusko sa podľa Facebooku snaží zaplaviť informačné prostredie príspevkami podporujúcimi vojnu. Zároveň sa usiluje oslabiť globálnu podporu Ukrajiny.

Prečo je to dôležité: Facebook nepochybne urobil v poslednom roku kroky, ktoré výrazne sťažili aktivity ruským propagandistom. Len veľmi málo však prispel k obmedzeniu dezinformácií, ktoré šíria domáci aktéri a spojenci Kremľa. Napriek mimoriadnej situácii sociálna sieť v našom regióne nenavýšila počty fact-checkerov, nemáme informácie ani o tom, že by posilnila moderátorské a výskumné kapacity.
Algoritmy Facebooku naďalej pomáhajú šíriť lži a manipulácie. Stačí sa pozrieť na rebríček stránok, ktoré na Slovensku v prvých siedmich týždňoch roka zdieľali najpopulárnejšie príspevky o Ukrajine:
- Milan Uhrík • Republika – V Bruseli už otvorene volajú po útoku na Rusko! Veľká vojna na spadnutie?
- Tomáš Špaček • Republika – Putin pripomenul, že Rusko opäť bojuje proti nacizmu a musí čeliť nemeckým tankom
- Robert Fico – Čaputová, Heger a Matovič urobili zo Slovenska v očiach Západu poslušného hlupáčika
- Tomáš Špaček • Republika – USA MÔŽE ZA VOJNU NA UKRAJINE
- Tomáš Špaček • Republika – ODVÁŽNA UKRAJINKA: „Vojnu začala Ukrajina v roku 2014“
- Tomáš Špaček • Republika – Zločinci na Ukrajine presadzujú americké záujmy
- SMER – SD – Slovensko neprisahalo Washingtonu ani Bruselu na životy mladých Slovákov
- Miroslav Radačovský – ZASTAVTE TO ŠIALENSTVO, LEBO SA NAKONIEC TOU SLOVANSKOU KRVOU UDUSÍTE
- Prečo mediá mlčia – Mobilizácia? Čo chce schváliť SaS? Chcú nás zatiahnuť do vojny s Ruskom?
- Národná Koalícia – STOP VOJNE NA SLOVENSKU
(zdroj: CrowdTangle)
A takto to pokračuje ďalej. Nielen v top 10, ale ani v top 20, dokonca ani medzi najpopulárnejšími 50 príspevkami o Ukrajine nenájdeme jediný, s ktorým by mali v Kremli problém.
To nie je obraz Slovenska. To je ukážka, ako nám Facebook stále škodí.
Polícia chce mať v každom kraji ľudí na pomoc novinárom

Polícia chce zlepšiť systém pre novinárov, ktorí čelia útokom alebo vyhrážaniu. „Zvažujeme, že budú takzvané kontaktné osoby v jednotlivých krajoch, ktoré budú koordinačnými a komunikačnými bodmi pre novinárov,“ prezradil policajný prezident Štefan Hamran na konferencii Media Freedom Conference v Bratislave.
Hamran povedal, že dnes tieto prípady končia u neho, ale zahlcuje ho to, pretože je ich dosť. Novinári by preto mali mať v každom kraji „komunikačného partnera“, na ktorého sa môžu obrátiť. „A ja už od nich budem získavať informácie, kde sa nám aké prípady stali, akým spôsobom k tomu pristúpiť a ako koordinovať svoje spoločné kroky aj do budúcnosti, aby sme mohli útoky vo vzťahu k novinárom eliminovať.“
„Je to téma, ktorá je na stole. Myslím si, že to môžeme spustiť v priebehu jedného mesiaca,“ dodal policajný prezident.
Viac informácií: Hamran nový systém ochrany novinárov predstavil počas diskusie o výsledkoch prieskumu, podľa ktorého až dve tretiny (66 %) novinárov na Slovensku zažili v uplynulých dvanástich mesiacoch útok alebo vyhrážanie.
- Hamrana neprekvapilo, že len menej ako 10 percent novinárov incidenty nahlásilo alebo ich s políciou aspoň prediskutovali. „Ja by som očakával od novinárskej komunity po tom, čo sa tu stalo v roku 2018, keď zavraždili novinára pre výkon jeho povolania, že novinári k tomu budú pristupovať výrazne citlivejšie a pomôžu polícii aj tým, že nám budú tieto prípady oznamovať,“ povedal.
- „Ak budete s nami úzko spolupracovať a budeme vysielať smerom k verejnosti signál, že polícia a novinári úspešne spolupracujú a navzájom sa dopĺňajú, tak aj toxickí jednotlivci, ktorí si dovolia nejaké verbálne alebo fyzické útoky smerom k novinárom, si to v budúcnosti dvakrát rozmyslia,“ dodal policajný šéf.
- Novinári najčastejšie čelia verbálnym útokom (76 %), viac ako 15 percent novinárov v uplynulom roku zažilo vyhrážanie alebo zastrašovanie, vyše 4 percentá priznali aj fyzický útok.
- „Keď som sa rozprával s výskumníkmi, ktorí na prieskume pracovali, tak boli ohromení množstvom útokov, najmä tých online a na sociálnych sieťach,“ povedal Lukáš Diko, šéfredaktor Investigatívneho centra Jána Kuciaka, ktoré si prieskum objednalo. „Ten rozsah je oveľa väčší, ako si v spoločnosti pripúšťame,“ dodal.
Kontext: Centrum spúšťa platformu Bezpečná.žurnalistika.sk, ktorá novinárom poskytne základné právne rady a odporúčania, ako sa pri incidentoch správať a ako zbierať dôkazy. Neskôr pribudne aj možnosť nahlasovať incidenty, iniciatíva chce tiež poskytovať psychologickú pomoc alebo bezpečnostné školenia.
Stojí za pozornosť: Hrozbou pre slobodu prejavu nie sú len útoky na novinárov, ale aj šikanózne žaloby (tzv. SLAPP), ktoré sa snažia zastrašiť a umlčať kritikov, či už ide o novinárov alebo aktivistov. Organizácia MEMO 98 zverejnila prvé slovenské anti-SLAPP curriculum, jeho autorom je advokát Tomáš Langer.
Aká je počúvanosť podcastov na Slovensku
53 percent internetovej populácie počúva cez internet hudbu, 28 % počúva podcasty. Publikum podcastov tak môže tvoriť zhruba 970-tisíc ľudí.
Vyplýva to z online prieskumu, ktorý robila agentúra 2muse na vzorke 1005 respondentov v prvej polovici decembra 2022.
- Predchádzajúci prieskum v novembri 2019 nameral, že podcasty u nás počúvalo 15 % internetovej populácie. S príchodom pandémie sa počúvanosť takmer zdvojnásobila. Zároveň však podľa meraní 2muse v poslednom období stagnuje.
- Denne počúva podcasty zhruba 5 % internetovej populácie, 10 % sa k nim dostane zriedkavejšie ako raz za týždeň.
- Ľudia najčastejšie počúvajú podcasty cez podcastové aplikácie (46 %), YouTube (33 %) alebo cez webstránky (27 %).
- Najpopulárnejším podcastom, na ktorý si ľudia spontánne spomenuli, je Braňo Závodský naživo z Rádia Expres. Nasledujú Kriminálne spisy, relácie RTVS, mystery podcast Nezhasínaj či podcasty denníka SME, Denníka N a webu Aktuality.
Ďalšie správy o médiách
- Orange vyradil z ponuky české televízie, diváci tak prišli o stanice Prima Cool, Prima Zoom, Prima Max, Prima Krimi, Prima Love, Prima Star, ČT Šport a ČT Art/:D a spravodajskú CNN Prima News. Operátor reagoval na výzvu Markízy a Joj, ktoré žiadajú vysielateľov, aby neponúkali obsah českých kanálov v čase, keď budú vysielať filmy a seriály, na ktoré vlastnia práva pre naše územie slovenské komerčné stanice.
- Rada pre mediálne služby posudzovala facebookové statusy Igora Matoviča o LGBTI+ ľuďoch, no rozhodla, že podnety boli neopodstatnené. Zároveň však upozorní Facebook na jeden Matovičov príspevok, ktorý mohol porušiť pravidlá sociálnej siete.
- Redakcia Topky.sk vymazala z webu citáty z listu na rozlúčku vraha zo Zámockej, odstránila aj fotografie tohto listu. Urobila to po tom, čo voči nej začal mediálny regulátor správne konanie pre podozrenie zo šírenia nelegálneho obsahu.
- Predaj papierových novín u nás vlani opäť klesol, väčšinou dvojciferným tempom, vyplýva to z dát ABC.
- Streamovacia služba Voyo má na Slovensku a v Česku už 500-tisíc predplatiteľov. Len za štyri mesiace tak mala získať stotisíc nových abonentov.
- V USA prebieha súd, ktorý môže ovplyvniť budúcnosť internetu. Rodina študentky, ktorú zavraždili teroristi, žaluje Google a tvrdí, že technologické spoločnosti by mali byť právne zodpovedné za škodlivý obsah propagovaný ich algoritmami. Tie však chráni sporný paragraf 230.
- Zavedenie globálnej dane pre internetové giganty je nateraz zablokované, a to pre odpor USA, Indie a Saudskej Arábie. „Šance na úspech sú mizivé,“ povedal francúzsky minister financií Bruno Le Maire.
- Facebook v Británii dočasne odvrátil hromadnú žalobu podanú v mene asi 45 miliónov používateľov, ktorí žiadali odškodné až tri miliardy libier. Firma podľa žaloby zneužíva dominantné postavenie na trhu, aby mohla profitovať zo získaných osobných údajov.
- Ministerstvo kultúry pracuje na vytvorení nového spôsobu financovania RTVS po tom, čo budú od leta zrušené koncesionárske poplatky.
- Mediálny regulátor dostal podnet na reklamu Slovenskej sporiteľne s hlasom Júliusa Satinského a tiež na reklamu na kníhkupectvá Martinus so spevom Miroslava Žbirku. Podľa sťažovateľky tieto spoty znevažujú mŕtvych. Regulátor označil tento podnet za neopodstatnený.
Titulka týždňa
Situácia českých matiek sa za posledných 20 rokov zlepšila, mnoho ich však zažíva sociálnu izoláciu a pocity osamelosti. Dôvodov je viacero – či už ide o obmedzené sociálne kontakty, sťahovanie do nového prostredia, alebo o úzkosti. Tie môžu vznikať aj z nevyžiadaných komentárov okolia, píše český Deník N a urobil k tomu takúto titulku.
Umelá inteligencia
- Na Amazone vo veľkom pribúdajú knihy napísané četbotom ChatGPT, píše agentúra Reuters. Niektorí autori uvádzajú, že kniha vznikla pomocou umelej inteligencie, no na trhu bude zjavne množstvo textov, ktoré sa k tomu nepriznávajú. Pravidlá Amazonu nevyžadujú, aby sa autorstvo AI v knihe uvádzalo.
- Britské noviny Daily Mirror a Daily Express skúmajú možnosti využitia ChatGPT na generovanie článkov napríklad o počasí a doprave. S četbotom experimentuje aj BuzzFeed, web CNET vďaka nemu vydal niekoľko textov, ktoré však obsahovali veľa chýb.
- Čínske regulačné úrady vyzvali tamojšie technologické firmy, aby nepoužívali ChatGPT vo svojich službách. Firmy tiež budú musieť nahlásiť úradom, ak by chceli spustiť vlastných četbotov. Peking tieto služby obmedzuje, pretože by ľuďom mohli dávať necenzurované odpovede.
- Čoho sa v oblasti umelej inteligencie môžeme dočkať v najbližšom roku? V ankete odpovedajú odborníci.
Pekný víkend!
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Filip Struhárik




































