Arnold Kiss je pri reforme školstva: Vzniká úplne inak ako doterajšie reformy a nik si ju netrúfne zrušiť

Arnold Kiss (1993) je projektovým špecialistom pre tvorbu štátneho vzdelávacieho programu v Národnom inštitúte vzdelávania a mládeže.

Ste pri tvorbe nového Štátneho vzdelávacieho programu, ktorý určí, ako bude vyzerať výučba našich žiakov v budúcnosti. Dnešná vláda však nemá dôveru parlamentu a čoskoro končí. Mala by robiť také veľké reformy?

S touto reformou nezačal súčasný minister školstva Ján Horecký, ale ešte jeho predchodca zo SaS Branislav Gröhling. Využívanie plánu obnovy bude presahovať obdobie viacerých vlád. Bolo by nezodpovedné zrušiť náš záväzok len preto, že vláda stratila dôveru v parlamente. Je to veľká šanca urobiť pre Slovensko dobrú vec.

S reformami školstva máme na Slovensku bohaté skúsenosti – žiadna sa nedotiahla do konca, materiály po voľbách obvykle končia v koši, lebo nová vláda má inú predstavu. Nestane sa to aj po 30. septembri tohto roka?

Na to neviem odpovedať, ale zlé jazyky hovorili, že reforma padne aj odchodom Gröhlinga z postu ministra. Žiadosti o platbu z plánu obnovy sú naviazané na plnenie míľnikov, takže zmeny na vládnych postoch by nemali byť rozhodujúce. Navyše si neviem predstaviť nikoho, kto po 30. septembri príde a povie – nie, nechceme tie stovky miliónov eur, nepomáhajme nášmu školstvu. Zavrhnúť viac ako dvojročnú prácu množstva ľudí si podľa mňa nik netrúfne.

Na postoch ministra sa môžu striedať hodnotovo rôzne nastavení ľudia – bol tam liberál, teraz je tam konzervatívec. Pri dnešných preferenciách tam môže skončiť rovno komunista. A každý z nich môže mať chuť potiahnuť to obsahovo kamsi inam.

Môžem povedať, že tak Gröhling, ako aj Horecký presadzovali, aby sa Štátny vzdelávací program tvoril bez toho, aby bol stavaný na nejakej ideológii. Tvoria ho ľudia z praxe, z terénu a aj tí sa môžu hodnotovo líšiť. Faktom je, že zvrchu je tlačená požiadavka na odborný prístup a ideológia v tom nemá čo robiť. Najlepšie spôsoby, ako robiť zmeny, sa hľadajú na základe dát.

Niektoré veci vždy budú narážať na hodnotové nastavenia ministra, prípadne vlády ako takej. Napríklad Igor Matovič, hoci je dnes už len poslancom parlamentu, teda bez vládnej funkcie, by mohol byť proti vzdelávaciemu programu, v rámci ktorého by sa učila rodová rovnosť, práva LGBTI+ ľudí, kvalitná sexuálna výchova a podobne. Vy osobne ste v podcaste Lužifčák povedali, že sexuálna výchova by mala byť súčasťou výučby, ale poznáme množstvo politikov, ktorí tvrdia, že v žiadnom prípade, lebo ide o výhradnú záležitosť rodičov.

Viem povedať, že súčasťou pracovných skupín, ktoré tvoria štandardy, sú ľudia konzervatívnejší ako samotný minister, ale sú tam aj ľudia, ktorých by niektorí konzervatívci označili za extrémnych progresívcov. Touto optikou sa však štandardy tvoriť nemôžu, lebo to škodí veci ako takej. Musí sa brať ohľad na to, čo je dôležité z hľadiska vývinovej psychológie, čo je najlepšie pre dieťa. A v tomto existuje dosť veľký konsenzus, ktorý ma teší.

Hovorili ste o možných zásahoch ministrov alebo vlády do výsledku. Aj dnes kolujú kadejaké dezinformácie o vyškrtávaní témy antikoncepcie a podobne, dokonca chápem, že je to mediálne chytľavé, ale vôbec to nereprezentuje diskusiu, ktorá sa tam naozaj vedie.

Tak sa spýtam inak – ak sa odborná skupina zhodne, že súčasťou vzdelávania má byť poctivá a rozsiahla sexuálna a vzťahová výchova, práva LGBTI+ ľudí, rodová rovnosť a podobne, súčasný minister Horecký to bude akceptovať?

To je