Prezident Kiska: Cítim stres, že nemôžem veci meniť

Čo nájdete v rozhovore:

• Ako prezident odpovedá na otázky o založení politickej strany.
• Uberá mu téma utečencov z popularity?
• Ako na stretnutiach s prezidentom vystupuje premiér Robert Fico.
• Aký má vzťah s ministrom vnútra Robertom Kaliňákom po kritike za časté lietanie vládnym špeciálom.

Už viete, koho pôjdete voliť?

Viem.

Viete si vybrať z ponuky, ktorá je?

Nie je to jednoduché, ale keďže voliť chcem, tak pôjdem.

Podľa čoho sa rozhodnete?

Nesnažím sa orientovať podľa toho, čo politici teraz hovoria, s čím novým a zázračným prichádzajú, ale snažím sa pozerať na to, ako strany alebo ich lídri vystupovali v minulosti, aké hodnoty zastávali a ako sa prejavili v krízovejších situáciách.

Dali by ste svoj hlas niekomu, kto hlasoval za pád vlády Ivety Radičovej?

Hovorím o princípoch, z ktorých vychádzam, ale konkrétne by som sa nerád vyjadroval.

Prečítajte si

Osobnosť roka 2015: prezident Andrej Kiska

To bola dosť dôležitá situácia.

Bola.

Viaceré strany sa boja prípadnej spolupráce s OĽaNO, hoci na kandidátke majú napríklad Biele vrany. Ako sa pozeráte na to, keď takíto ľudia vstupujú do politiky?

Tým, že idú voľby, tak ako prezident by som sa nerád vyjadroval ku konkrétnym programom, k ľuďom, ktorí kandidujú. Ako prezident budem zásadne hovoriť o tom, čo by malo byť prioritou, ako by sa ľudia mali rozhodovať, ale nie k jednotlivým stranám.

V minulosti ste vyzývali ľudí, aby sa do politiky zapojili.

Áno, je veľmi dobré, ak do politiky vstupujú noví, schopní ľudia. A to, či vstúpia do nejakej existujúcej strany alebo si založia novú, tak to nebudem komentovať. Keď sa ma často ľudia pýtajú, ako najrýchlejšie našu krajinu zmeniť, tak hovorím, že potrebujeme do politiky dostávať čestných a schopných ľudí. Teraz prosím ľudí, aby išli voliť, aby sa pozreli na priority jednotlivých strán. Ja pokladám za priority školstvo, zdravotníctvo, to sú veci, kde potrebujeme pridať.

Neuvažujete nad tým, že ak po týchto voľbách nevznikne reálna alternatíva k Smeru, tak po skončení vášho funkčného obdobia založíte politickú stranu?

Už počas svojho pôsobenia v biznise alebo charite som vždy na otázku, aké sú moje dlhodobé plány, odpovedal, že často nevieme, čo bude o tri mesiace alebo o šesť. Je veľmi ťažké plánovať v takejto pozícii, veci sa veľmi rýchlo, dynamicky menia. Nikto z nás nevie, čo bude zajtra, o rok a o dva, ale som presvedčený, že mnohí vieme, ako by sme sa správali, pretože máme svoje hodnoty. Ja viem, že budem pomáhať ľuďom.

Nepociťujete potrebu vstúpiť do exekutívy po tom, čo vidíte, že vaše kompetencie vám neumožňujú urobiť všetko tak, ako by ste si želali?

Ako prezident sa stretávam so špičkovými ľuďmi tejto krajiny od školstva, zdravotníctva, bezpečnosti až po obranu a je pravda, že často ma mrzí, že nevyužívame potenciál týchto ľudí tak naplno, ako by sme mohli. Títo ľudia vedia dosť presne, aké kroky by sa mali spraviť, aby sa naša krajina v danom smere pohla. Taký ten vnútorný stres, že to vidím a počujem a že sa to nedá exekutívne spraviť, vo mne určite existuje. Na druhej strane, vedel som presne, aké sú právomoci prezidenta, a vždy som aj hovoril, že by nebolo dobré ich zväčšovať. Vedel som, do čoho vchádzam, aké mám zbrane, čo môžem použiť, a snažím sa ich používať v maximálne možnej miere. Takto idem ďalej.

Mali ste stretnutie s ministrom zdravotníctva, kde ste ho ostro skritizovali. Ubehlo niekoľko mesiacov a nič sa nezmenilo. Nie sú toto situácie, ktoré vás znervózňujú a v ktorých si hovoríte, že keby ste mali väčší vplyv, išlo by to?

Zdravotníctvo je rezort, ktorý je dlhodobo zanedbávaný. Asi v žiadnom inom rezorte nevládne toľko chaosu, toľko peňazí sa nestráca v rôznych smeroch netransparentnosti. Minister zdravotníctva nespravil v tejto krajine nič. Nič sa nepohlo k lepšiemu. Práve preto sa teraz ako prezident stretávam s mienkotvornými ľuďmi vo všetkých krajských mestách a hovorím s nimi o tom, že zdravotníctvo je to, na čo by sa mali všetci naši voliči pozerať v programoch politických strán. Za štyri roky sa dajú dosiahnuť veci. Len musí byť politická vôľa a musí to byť postavené ako priorita. Zatiaľ si nikto zdravotníctvo alebo školstvo ako svoju prioritu nedal. Mnohokrát mám pocit, že strany sa na to pozerajú tak, že hlavne, nech sa za tie štyri roky nič nestane a nech to nejako ide. Preto chcem vyzývať ľudí, aby si toto všímali a podľa toho sa rozhodovali, ako pôjdu voliť.

Vidíte v programoch jednotlivých strán niekoho, kto to má takú prioritu?

Nikto sa tejto téme nevyhýba, ale každý si to len tak nejako povie. Voliči by mali hľadať konkrétne body a konkrétne vyjadrenia.

Ako prebiehajú stretnutia v krajských mestách?

Hovorím s vplyvnými a mienkotvornými ľuďmi o tom, že krajine sa darí dobre, ale potrebujeme pridať. Teraz by sme mali povedať, čo je naša priorita, aby sme nepremrhali naše úspechy na 20-30 maličkých projektov, ktorými sa budeme oháňať. Z môjho pohľadu je to školstvo, hlavne základné, a zdravotníctvo. To sú veci, na ktoré by sme mali teraz zatlačiť. Keď príde zase nejaká ďalšia kríza, síce neviem odkiaľ, ani aká veľká bude, ale ona určite príde, potom budeme musieť zachraňovať a riešiť iné problémy. Zdravotníctvo je v strašnom stave a školstvo je o tom, akú budeme mať budúcnosť. Žiaľ, stratili sme rešpekt k vzdelaniu a k učiteľom.

Koho na tie stretnutia pozývate?

Riaditeľov škôl, nemocníc, lekárov, primárov, primátorov, mimovládne organizácie, starostov.

To už vlastne kampaňujete.

Môžeme to nazvať aj kampaň za to, aby ľudia išli voliť a vypočuli si moje priority, a potom s týmito ľuďmi diskutujem, ako to vidia oni. V drvivej miere sa zhodujeme na témach, čo som rád, lebo napríklad školstvo je v prieskumoch verejnej mienky z hľadiska priorít až na nejakom šiestom mieste a mnohí naši politici fungujú na populistickom princípe, že pokiaľ to netrápi ľudí, tak to nejdeme riešiť ani my.

Medzi týmito ľuďmi musí byť veľa napríklad starostov, ktorí sú spriaznení so Smerom, keďže strana má 40-percentnú podporu. Prejavuje niekto aj iný názor?

Priamo na diskusiách asi málokto povie, že prezident nemá pravdu, bez ohľadu na to, z akej je strany. Ak niekto dnes povie, že nemáme problém so zdravotníctvom, tak, bohužiaľ, klame. A áno, sú takí, počul som. Taký človek otvorene klame. Ak niekto povie, že nepotrebujeme zlepšiť školstvo, tak nerozumie alebo nechce rozumieť. Ešte sa na týchto stretnutiach nestalo, že by sa niekto postavil a nesúhlasil.

Možno majú len úctu pred funkciou.

Ak by to tak bolo, tak by mi bolo ľúto, že túto pôdu nevyužijú na diskusiu. Chcem len, aby sa otázka migrantov a bezpečnosti nestala pred voľbami našou absolútnou témou, ale aby sme pochopili, čo je to, na čo by sme sa mali zamerať.

Kedy ste naposledy obedovali s Robertom Ficom?

Na obed nám nevyšiel teraz čas, ale dali sme si spolu kávu minulý pondelok. Stretávame sa častejšie ako raz mesačne.

Ako si rozumiete?

Obaja rozumieme, že na niektoré veci máme odlišný pohľad, ale som rád, že k nášmu vzťahu pristupujeme konštruktívne, a považujem za dobré, že nedochádza k zásadným sporom a bojom medzi premiérom a prezidentom. Slušnosť a korektnosť je podľa mňa to, ako by mali politici vystupovať, aj keď majú zásadne odlišné názory.

Hovorí vám premiér to isté, čo hovorí aj na verejnosti?

Áno, možno používa trochu iný slovník.

Takže si myslíte, že on si to, čo hovorí o utečencoch, aj autenticky myslí?

To, čo si on myslí, nebudem komentovať, nevidím do jeho hlavy, ale som presvedčený, že ak by neboli voľby o pár dní, tak aj rétorika, aj argumentácia, aj jednotlivé kroky by prebiehali asi inak ako teraz.

Vy ste z politikov najhlasnejšie povedali, že strach nám v tejto téme nemôže rozkazovať. Nebojíte sa, že vám to uberie z popularity?

Určite som nešiel do politiky preto, aby som si budoval popularitu. Pokladám za normálne a prirodzené, že prezident má byť ten, ktorý obhajuje hodnoty. Hodnoty porozumenia, slušnosti, humánnosti, solidarity. To sú veci, ktoré sú podľa mňa v každom človeku ako základ. Pokladám za úlohu prezidenta aj to, aby sme tieto často strachom zahnané vlastnosti vyťahovali na povrch. Keď som mal v paláci na návšteve imigrantov, ktorí na Slovensku už dlhšie žijú, a pýtal som sa ich, ako sa im tu žije, povedali, že na začiatku sa na nich ľudia pozerali podozrievavo, nevedeli, čo si mali myslieť. Ale potom sa z nich stali úžasní ľudia, ktorí chceli pomôcť. A takí sme. Nových vecí sa prirodzene bojíme. Mňa veľmi zamrzelo, že v tom súboji o charakter našej krajiny sa ozvali hlasy, ktoré namiesto toho, aby vysvetľovali, o čom je táto situácia, a vyťahovali z našej krajiny dobro, ktoré máme, tak sa, žiaľ, často práve pre získanie hlasov pred voľbami používala rétorika, na ktorú sa ľahko chytajú hlasy strachu a nebezpečia. Veľmi ma to bolelo a bol som z toho smutný. Vyjadrenia mnohých kvázilídrov spravili našu krajinu xenofóbnejšou, ustráchanejšou, nesolidárnejšou. To, čo sme ukázali vo vzťahu k Európe, to bolo veľmi smutné, pretože celá EÚ je o solidarite. Namiesto symbolického gesta prišli útoky, dokonca žaloba.

Táto téma intenzívne polarizuje spoločnosť. Zaznamenali ste nenávistné reakcie?

Zachytil som viaceré verejné vyhlásenia ľudí, ktorí na mňa ako na prezidenta zaútočili, Facebook je plný urážok a útokov, ale ako osoba s tým nemám problém. Som presvedčený, že ak má človek hodnoty, tak aj keby mal stáť proti väčšine, musí za tými hodnotami ísť, lebo to je to najdôležitejšie. Je jednoduché sa prikláňať k väčšine.

Videli ste kanadského premiéra, ako bol vítať utečencov? U nás ich vítal hovorca ministerstva vnútra. Nezvažovali ste, že tam pôjdete?

Keď prišli k nám, bol som práve na oficiálnej návšteve Bulharska. O Kanade som čítal. Chystám sa ísť do Humenného za nimi, odniesť im darčeky medzi sviatkami.

Stredná Európa je v postoji proti utečencom dosť jednotná. Prečo to tak je, že má iný pohľad ako Nemecko?

Počas socializmu sme tu nemali migrantov. Naši ľudia utekali do Rakúska, Nemecka, oni žili s migrantmi stále a brali to ako normálnu súčasť Európy, súčasť kresťanstva. My sme takým situáciám nečelili. Je napríklad výrazný rozdiel vo vnímaní utečencov medzi východným a západným Nemeckom a je to práve tou izoláciou v minulosti. Je úlohou osobností našej krajiny, aby vysvetľovali a ukazovali, ako sa treba správať.

Necítite sa v rámci V4 ako Mimoň? Ste tam úplne osamotený.

Mimoňské okuliare tam zatiaľ nenosím. (smiech) Pokiaľ ste presvedčený, že bojujete za hodnoty, tak aj keď sa stretnem s ľuďmi, ktorí majú iný názor, necítim sa zle. A zase na takýchto stretnutiach na najvyššej úrovni sa zachováva diplomatický takt a nerobia sa silné vyhlásenia. Neznamená to však, že pri rozhovore medzi štyrmi očami nehovoríme veľmi otvorene, ako kto vníma napríklad bezpečnostnú situáciu. Ak vám niekto povie, že v nejakej krajine zaregistrovali dvoch alebo troch potenciálnych teroristov, tak sa pýtam, či to automaticky znamená, že každého migranta vyhlásime za teroristu. Veď to je smiešne a hlúpe. Nie som však úplne opustený pešiak, mám sa o koho názory oprieť, napríklad o pápeža.

Ako to podľa vás zvládla Angela Merkelová?

Nie nadarmo bola vyhodnotená ako najväčšia osobnosť roka. Aj ja ju tak vnímam. Napriek názoru väčšiny vie vyjadriť svoj názor. A nielen to, dokáže sa aj angažovať a zabojovať, ako to bolo napríklad v prípade Ukrajiny. Nesmierne si ju za to vážim, že má túto ochotu.

Sú štyri roky, odkedy niekto zverejnil na internete kauzu Gorila. Čo ste sa ako prezident o tejto kauze dozvedeli?

Z pohľadu vyšetrovania spisu Gorila je to trapas a hanba, že do dnešného dňa nemáme žiadny výsledok. Pre mňa bolo najšokujúcejším zistením, že ani ja ako prezident, najvyšší ústavný činiteľ, neviem, či Gorila bola alebo nebola pravdivá. Slovenská informačná služba mi odmietla prístup ku spisu. Viackrát som sedel so špeciálnym prokurátorom, s generálnym prokurátorom a nemám iné informácie ako z tlače, čo je pre mňa dosť šokujúce. Odkedy Gorila vznikla, uplynulo už desať rokov, menili sa vlády a nemáme žiadny výsledok. Som presvedčený, že nastáva čas, aby sa postavili zodpovední pred verejnosť a povedali, že ľutujú, ale nedokážu to vyšetriť. Nie preto, aby si priznali chybu, ale aby priznali, kde v tom systéme, kde v procese celej kauzy zlyhávame. Máme zlé zákony? Máme zlú prokuratúru? Ako je možné, že dnes ani prezident netuší, či sa Gorila stala?

Nie je to preto, že vám to SIS jednoducho tají?

Požiadal som o prístup a bolo mi to zamietnuté, lebo vraj je to v archíve a existuje zákon, ktorý to neumožňuje.

Dôverujete riaditeľovi SIS?

Prezident si nemôže vytvárať vlastnú SIS ani detektívne orgány. Opieram sa o to, aké informácie sú mi dané, a s tým musím pracovať. Často si kladiem otázky, kde je pravda, ale nemám inú možnosť.

Ako vnímate konanie špeciálneho prokurátora Dušana Kováčika, ktorý odmieta vypočuť bývalého agenta SIS Petra Holúbeka, z ktorého bytu sa mala Gorila nahrávať?

Povedal som svoj názor o kauze a nechcel by som ísť do jednotlivých detailov a krokov.

Často sa stretávate s generálnym prokurátorom, ktorý by mohol v tejto súvislosti dať špeciálnemu prokurátorovi pokyn, aby konal, no nechce to urobiť. Nepýtali ste sa ho, prečo nekoná?

Takto som sa s ním o tom nerozprával. Nemôžem generálnemu prokurátorovi povedať, čo má alebo nemá robiť, takú kompetenciu prezident nemá.

Hovorili ste o kauze aj s Robertom Kaliňákom, ktorého tím vec vyšetruje?

Pýtal som sa ho. Viac-menej som dostal takú informáciu, aké dostávam stále.

Ako sa vyvíja váš vzťah s Kaliňákom? Mali ste nezhody ohľadom vášho lietania alebo vašej operácie bedrového kĺbu.

Skoro rovnako ako s inými ministrami vlády s tým, že pre bezpečnosť sa s ním stretávam o niečo častejšie. Nie je tam nič negatívne alebo pozitívne v porovnaní s mnohými inými ministrami.

Ako ste vyriešili váš spor ohľadom operácie, kde ministerstvo vnútra tvrdilo, že vás mohli operovať na Slovensku a že nie je pravda, že by vám odporúčali operáciu v Česku?

Hovoril som s riaditeľom nemocnice, bolo to nedorozumenie a došlo k informačným šumom a už sa k tomu nebudem vracať. Konal som presne tak, ako mi to odporúčali v nemocnici ministerstva vnútra.

Zvažujete, že obmedzíte lietanie?

Nepočul som žiadnu novú informáciu okrem tej, že mám využívať letku a že je na Úrade pre ochranu ústavných činiteľov, akú volí dopravu v súvislosti s bezpečnosťou prezidenta.

Keď Robert Fico a Robert Kaliňák večerali s novinármi, tak im vyčítali, že vaše lietanie nekritizujú. Toto ako vnímate?

Nekomentujem to.

Potešili ste sa, keď parlament zvolil Janu Laššákovú a Mojmíra Mamojku za kandidátov na ústavných sudcov?

Nemal som k tomu žiadny typ emócie. Je na rozhodnutí parlamentu, koho navrhnú za ústavných sudcov. Ako prezident budem postupovať tak ako predtým a nezmením svoj uhol pohľadu. V prvom rade sa budem pozerať na to, či z pohľadu ústavného súdnictva sú to autority. To je pre mňa základ.

Ak nikoho z nich nevymenujete, vo februári môže byť situácia kritická a na súde bude iba desať namiesto trinástich sudcov. Zvažujete aj toto?

Prišlo mi rozhodnutie pléna Ústavného súdu o neprijatí mojej žiadosti o výklad ústavy. Som v úprimnom šoku z toho, ako funguje Ústavný súd, že v takej dôležitej téme, kde je rozpor medzi parlamentom a prezidentom, odmietne vyložiť ústavu. Analyzujeme ďalšie kroky.

Urobila vláda v tomto roku niečo, za čo by ste ju pochválili a mohla by si to dať krajina pod stromček?

Potešujúce je, že sa ekonomike darí a nezamestnanosť klesá. Nechcem polemizovať, aký podiel má na tom táto vláda, ale to je skutočne dobrá správa.