Rusi: portrét na pozadí vojny
Prečo stereotypy o Rusku pomáhajú Putinovi.
Autor je psychológ, politik, publicista, ruský disident
Téza, že dobrý Rus je mŕtvy Rus, je rozšírená najmä na Ukrajine, hoci nielen tam. Bolo by čudné, keby to bolo inak. Zaslúžene!
Hádať sa s obeťami ruskej armády a rozhorčovať sa nad tými, ktorým ruskojazyční ľudia zničili život, na to rozhodne nie je čas. Ale pre nás samých pochopenie ohavnosti zločinov, ktoré Rusko spáchalo na Ukrajincoch a Ukrajine, pochopenie potreby úplného víťazstva Ukrajiny, zaplatenia reparácií, vydania vojnových zločincov a tak ďalej neznamená, že musíme automaticky súhlasiť so všetkými hodnoteniami, ktorých sa nám a našim spoluobčanom dostáva.
Koniec koncov, ak je u nás všetko také hrozné, ako sa nám hovorí – otroci neschopní slobody, rodiaci sa patologickí zločinci, ktorí nepoznajú morálku ani ľudské city –, potom si zaslúžime iba diktatúru rôzneho stupňa krutosti. Mali by nás držať v ohrade a starať sa len o to, aby sme sa náhodou nedostali na slobodu a neublížili iným, normálnym ľuďom. Ak je to tak, nemožno to brať len ako samozrejmosť, treba sa tým vážne zaoberať.
Veď sa nebúria
O lúpežníkoch a násilníkoch z Buče, o tých, čo bombardujú ukrajinské mestá, o tých, čo vydávajú obludné rozkazy a propagandisticky kryjú masové vraždy, nebudeme hovoriť: sú to zločinci, ich miesto je vo väzení, ak im aj môže odpustiť Boh, ľudia nikdy. Hľadať v nich niečo ľudské, spomenúť si napríklad na to, že kedysi boli deťmi, že ich matky ich milovali, nemá cenu – tú ľudskosť už dávno pochoval krutosť a cynizmus, zaliala ju krv.
Hovorme však o tých, ktorí nespáchali priame zločiny. Čo im dnes pripisuje verejná mienka v mnohých krajinách?
Vraj sú to „genetickí otroci“, a preto sa nebúria proti svojim tyranom. Ale nechajme genetiku – znalosť tejto disciplíny v rámci úvodného univerzitného kurzu stačí na to, aby sme pochopili, že žiadni krutí tyrani a dokonca ani zločiny, ako je vyhladzovanie najlepších, nemajú na genofond žiadny vplyv.
Často sa za náhodne alebo zlomyseľne vytrhnutými údajne vedeckými faktami skrývajú jednoducho divoké predsudky. Ruské genetické otroctvo je jedným z nich.
Ale oni sa nebúria! znie výčitka. Lenže oni sa búrili, a to nie len tak. Pugačov a Steňka Razin, revolúcie v sedemnástom, protiboľševické povstania. A potom sú tu úteky na Don a Sibír, odpor starovercov. Tieto príklady, podobne ako tisíce ďalších, nie sú príkladom otrockého správania.
