Namiesto reflexov sa pokúste o reflexiu. Odborník vysvetľuje, ako terapia mení mozog
Píše psychiater a psychoterapeut Christopher W. T. Miller, článok zverejňujeme so súhlasom The Washington Post.
Keď som jednému zo svojich psychiatrických pacientov navrhol psychoterapiu, spýtal sa ma: „Ako mi môže rozprávanie sa pomôcť?“
V detstve mu diagnostikovali úzkostnú poruchu a povedal mi, že má „chemickú nerovnováhu“, ktorá si vyžaduje užívanie liekov po zvyšok jeho života. Toto opakovane počul od svojich lekárov, rodičov aj učiteľov.
Sám si tým však nebol príliš istý, keďže sa mu nezdalo, že by ho lieky zbavili jeho nekončiacich sa obáv, nízkeho sebavedomia a strachu z toho, že ho ostatní budú kritizovať.
Znel porazenecky, keď mi hovoril, že si nikto nechce vypočuť, čo sa mu preháňa mysľou – minimálne nie nad rámec bežných cvičení na zlepšenie spánku, chuti do jedla a nálady.
Po skončení vyšetrenia som sa ho spýtal, či neuvažoval o terapii, čo ho prekvapilo – nebol voči tomu otvorený, keďže jeho okolie ho od toho opakovane odrádzalo.
Ľudia mu hovorili, že „mudrovanie ničomu nepomôže“, alebo sa ho pýtali: „Máš priateľov na to, aby si sa s nimi mohol porozprávať – ako ti môže niekto cudzí povedať niečo užitočné?“
Na môj návrh sa zdráhal pristúpiť a spýtal sa: „Existujú dôkazy, že terapia reálne mení mozog?“
Mnohým ľuďom sa uľaví vďaka užívaniu psychofarmák. Výskumy ukazujú, že antidepresíva môžu zmeniť mozgové dráhy a stresové reakcie spojené s depresiou, úzkosťami, impulzívnym správaním. Taktiež môžu pomôcť aj s inými symptómami.
Niektorí ľudia si však neprajú užívať psychiatrické lieky alebo im nepomáhajú. A preto sú pre nich kľúčové alternatívne spôsoby úľavy od úzkostí.
Povzbudzujúce vedecké dáta podporujú pozitívne vplyvy psychoterapie, cvičenia, mindfulnessu (všímavosti – pozn. red.), jogy a meditácie na duševné zdravie.
Rôzne typy terapie môžu viesť k zlepšeniu kvality života v niekoľkých subjektívnych oblastiach vrátane sebavedomia, optimizmu, porozumenia jedinečnosti každého človeka a posilnenia medziľudských vzťahov aj v aspektoch, akými sú intimita či reciprocita – zdravé hranice medzi dávaním a prijímaním vo vzťahoch.
Ukázalo sa tiež, že psychoterapia znižuje biomarkery stresu a zápalov.
Flexibilnejšie myslenie
Po súhlase s vyskúšaním terapie prišiel môj pacient na prvé stretnutie viditeľne nervózny, mal sklopený zrak, rozhadzoval rukami a poskytoval úsečné, sotva počuteľné odpovede.
Hovoril mi vety ako: „Toto
