Voľbu novej strany zvažujú hlavne priaznivci OĽaNO a KDH, ako lídra si najčastejšie želajú Hegera

Voľbu novej stredopravej strany, ktorá by vznikla spájaním menších strán, zvažuje 21 percent ľudí. Vyplýva to z prieskumu agentúry Focus pre reláciu TV Markíza Na telo s Michalom Kovačičom. Voľbu takejto strany zvažuje až 50 percent voličov KDH a OĽaNO.

Tieto strany by tak mohli byť v ohrození, keďže ich momentálne chce voliť menej ako sedem percent ľudí a zatiaľ to nevyzerá, že by predmetom spájania sa boli aj tieto strany.

KDH pred mesiacom oznámilo, že chce ísť do volieb samostatne a kandidátnu listinu otvorí pre vybrané demokratické subjekty a osobnosti. Predvolebné spojenie menších strán OĽaNO s Igorom Matovičom na čele je nepravdepodobné.

Voľbu novej strany podľa sondáže zvažuje aj 31 percent voličov PS, 27 percent SaS, 21 percent voličov Sme rodina a každý desiaty volič Hlasu či Smeru.

Heger, Korčok, Majerský

Pokiaľ by nový stredopravý projekt vznikol, najviac ľudí by si na jeho čele želalo Eduarda Hegera. Spomedzi tých, čo voľbu novej strany zvažujú, by ho za jej nového lídra chcelo 22 percent. Bývalého ministra zahraničia Ivana Korčoka by za lídra novej strany chcelo 14 percent z tejto skupiny voličov a 12 percent z nich by bolo rado, ak by ju viedol súčasný predseda KDH Milan Majerský.

Bývalý dvojnásobný premiér Mikuláš Dzurinda by mal byť lídrom podľa deviatich percent z možných voličov novej strany, v prípade Lucie Ďuriš Nicholsonovej ide o sedem percent, šesť percent z nich si myslí, že by malo ísť o predsedu Aliancie Kristiána Forróa a päť percent by na tomto mieste rado videlo predsedníčku Za ľudí Veroniku Remišovú.

Miroslava Kollára, Jaroslava Naďa a Alojza Hlinu by chcelo za lídra po štyri percentá potenciálnych voličov tejto strany, nasleduje Pavel Macko a Zsolt Simon s dvoma percentami a Rado Baťo a Ján Budaj s jedným percentom.

Vznik nového politického projektu by mohol premiér Eduard Heger oznámiť v najbližších dňoch či týždňoch, jeho podoba je stále nejasná. Skôr sa predpokladá, že by mohlo ísť o premenovanie niektorej z malých už existujúcich strán. Viacerí aktéri rokovaní o novej strane naznačujú, že Mikuláš Dzurinda, ktorý oznámil vznik Modrej koalície na základe strany Spolu, by mohol zostať bokom.

Nie je vylúčené, že by mohlo ísť o širšie spojenectvo viacerých strán, napríklad Dobrá voľba však zrejme v tomto projekte nebude, keďže má skôr záujem o spoluprácu s Hlasom.

Podľa Ipsosu zvažuje voľbu 21 percent

Výsledky februárového prieskumu Focusu sú podobné ako výsledky januárového prieskumu agentúry Ipsos pre Denník N. Voľbu strany Eduarda Hegera by si vedelo predstaviť takmer 22 percent voličov. Otázka z tohto prieskumu znela, či by ľudia „zvažovali voľbu prípadnej novej strany Eduarda Hegera“, preto v žiadnom prípade výsledok nemožno interpretovať ako momentálnu podporu strany.

Ipsos sa v januári pýtal aj na ďalšie dve vznikajúce strany a tieto čísla môžu poslúžiť na ich porovnanie. „Nový politický projekt Mikuláša Dzurindu“ by zvažovalo voliť 14 percent voličov (2,6 percenta určite, 11,4 skôr áno) a novú stranu Lucie Ďuriš Nicholsonovej Jablko 11,3 percenta voličov (1,8 percenta určite a 9,6 skôr áno).

Predčasné parlamentné voľby budú zrejme 30. septembra, už o tom rozhodol parlament. Národná rada by toto rozhodnutie ešte mohla zvrátiť a najmenej 90 hlasmi posunúť tento termín na jún, zatiaľ sa to zdá menej pravdepodobné než septembrový termín volieb.

Skorší než septembrový termín volieb si želá veľká väčšina populácie. Podľa prieskumu Ipsosu viac ako 63 percent opýtaných hovorí, že by ich chceli už v máji alebo júni. Hovoria to predovšetkým voliči Hlasu, Smeru a Republiky, ale aj väčšina voličov Progresívneho Slovenska, Sme rodina, SaS či Za ľudí. Zásadne proti rýchlym predčasným voľbám sú iba voliči OĽaNO. Za septembrové voľby je zhruba 48 percent ľudí. Riadne voľby vo februári 2024 v januári tohto roka podporovalo len 39 percent. Respondenti mali možnosť vysloviť sa ku každej možnosti samostatne.