Pod slnkom Jany Shemesh: Čo si novinárky čítajú vo svojich mailoch

Vážené čitateľky, vážení čitatelia,

dnešný diel bude trochu neplánovane prevažne o ženách v médiách.

V posledných dňoch sa stali dva nepríjemné incidenty, keď boli dve ženy – hostka Oleksandra Hordon v televíznej debate (slovo debata píšem so sebazaprením, lebo to, čo dovolila vo svojom vysielaní TA3, bolo urážkou žánru) o Ukrajine a moderátorka verejnoprávneho média Marta Jančkárová – vystavené neprijateľným reakciám, urážkam až nenávisti. Raz vinou zlej dramaturgie, raz pre korektné editorské rozhodnutie.

Bohužiaľ, ako píšem aj z vlastnej skúsenosti nižšie, nešlo o ojedinelé incidenty.

Prečítať si môžete aj o rehoľnej sestre, ktorá hovorí o tom, že deti by sa mali naučiť pomenovať svoje reprodukčné orgány ich pravými menami a nie nejakými eufemizmami, o úspechu slovenskej filmárky Miry Fornay na Berlinale či o novom dokumente na Netflixe, ktorý zachytáva drsný pád jednej prominentnej dynastie.

Téma týždňa: Kedy už konečne zdochneš, ty ku..a?

NAKA začala vyšetrovať anonymné vyhrážky moderátorke RTVS Marte Jančkárovej. Dlhoročná novinárka ich začala dostávať po tom, ako o nej na tlačovej konferencii hovorili predstavitelia Smeru.

Jančkárová moderovala rozhlasovú reláciu, do ktorej sa chcel vnútiť poslanec Ľuboš Blaha ako náhradník za iného poslanca – Mariána Kéryho. RTVS to však odmietla akceptovať a Smer urobil z oprávneného postupu telerozhlasu cenzúru presne tak ako o svojich predstaviteľoch a blízkych ľuďoch, o ktorých sa zaujímajú orgány činné v trestnom konaní, hovorí ako o politických väzňoch.

Moderátorke sa v mailovej komunikácii vyhrážali znásilnením, mučením, tým, že si to odnesie jej rodina, a vulgárne sa o nej vyjadrovali ako o novinárke aj ako o žene.

Čítala som si výber z tých mailov a mala som déjà vu. Som si istá, že aj viaceré moje kolegyne, o ktorých pozitívne viem, že takéto „pozdravy“ dostávajú. Od priaznivcov politikov prakticky z celého spektra, od rôznych extrémistov, rasistov, mizogýnov. Málokedy sú podpísané skutočnými menami, niektoré pôsobia tak, že ich písala tá istá osoba z rôznych adries.

Sú dni, našťastie je ich väčšina, keď je pokoj, ale aj také, keď ide o skutočnú baráž nenávisti, želaní smrti, urážok rodiny, posielania do koncentráku aj vyhrážok, ako so mnou kto zatočí a konečne mi zavrie hubu. Príklad toho, ako to vyzerá, ste si mohli prečítať v titulku Témy týždňa.

Nie je mi to príjemné, dotýkajú sa ma urážky adresované mojej mame či dcére, ale racionálne si to vyhodnocujem tak, že nežijem na Slovensku a žiadne reálne nebezpečenstvo mi nehrozí.

To však nie je prípad Marty Jančkárovej a ďalších novinárok, a preto považujem rozhodnutie RTVS podať trestné oznámenie za správne.

Ženy vedú. Kyberšikana novinárskej obce je rozšírená a výskumy a analýzy ukazujú, že sa týka novinárok v oveľa väčšej miere.

Denník Guardian si dávnejšie vypracoval podrobnú analýzu 70 miliónov nenávistných reakcií v komentároch pod jeho článkami v názorovej sekcii a ukázalo sa, že v rebríčku desiatich najčastejšie atakovaných bolo osem žien a dvaja muži. Iste nebolo zhodou okolností, že obaja patrili k menšinám (jeden bol queer, druhý Afroameričan). Naopak, v desiatke autorov, ktorí dostávali najmenej nenávistných odkazov, bolo desať mužov patriacich k väčšinovej populácii.

Nepomer bol o to väčší, že v názorovej sekcii publikuje menej žien ako mužov.

(Kyber)šikana novinárok a novinárov je globálny problém, k vyhrážkam sa však okrem anonymných trollov pridávajú aj politici. Tí sú síce menej vulgárni (väčšinou), ale ich slová majú oveľa výraznejší efekt a sú nebezpečnejšie, lebo sú prednášané verejne alebo sa objavia na sociálnych sieťach s veľkým zásahom.

Potom sa stane, že ich fanúšikovia z presvedčenia alebo za peniaze roztočia kolotoč nenávistných mailov, vyhrážok a urážok.

Martu Jančkárovú verejne menovali na tlačovke Smeru (pre poriadok dodajme, že tam povedali aj to, že pôjdu po krku jej najvyššiemu nadriadenému Ľubošovi Machajovi) presne tí istí politici, ktorí vulgárne útočia na prezidentku Zuzanu Čaputovú. Dokonca proti nej huckali dav a po tom, keď jej ľudia začali vulgárne nadávať, si umývali ruky, že oni to tak nemysleli a že oni za to nemôžu.

Je to lož rovnako ako ich reči o cenzúre a o politických väzňoch. Mysleli to tak a sú za to zodpovední.

Čo sa podarilo

Film talentovanej slovenskej režisérky Miry Fornay dostal na prestížnom festivale Berlinale Grand Prix za film Mimi (cesta hrdinky) v kategórii Generation Kplus, čo sú filmy určené mladej generácii.

Film rozpráva príbeh dievčaťa Romy, ktoré v lesoch okolo Dunaja hľadá svoju stratenú andulku Mimi a zažíva tam rôzne dobrodružstvá.

Porota bola filmom, ktorý je aj debutom kameramanky Simony Weisslechner, očarená, a to vraj od prvého záberu.

S režisérkou sa o filme aj o významnej cene rozprávala kolegyňa Jana Močková. Priznanie Fornay, že chcela nakrútiť niečo pozitívne a láskavé, je sympatické. Hrôzy okolo nás je naozaj dosť, zabudnúť na ňu môžete napríklad aj v kine.

Čo sa nepodarilo

Každé dve minúty na svete zomrie tehotná žena alebo žena počas pôrodu. Tvrdí to štúdia OSN.

To sú veľmi dramatické čísla a znepokojujúce je aj to, že krivka úmrtnosti tehotných žien alebo rodičiek neklesá, ale v niektorých oblastiach stagnuje a v ďalších dokonca stúpa.

70 percent týchto úmrtí sa udeje v subsaharskej Afrike, čo len potvrdzuje nerovnosti v starostlivosti o ženy a v prístupe k zdravotníckym zariadeniam.

Tehotné ženy a rodičky najčastejšie zomierajú na vykrvácanie, vysoký tlak, infekcie, neodborne prevedené interrupcie a na choroby, ako sú AIDS či malária, ktoré tehotenstvo komplikuje.

Žena, ktorá zaujala

Televízia TA3 ponúkla svojim divákom v deň prvého výročia ruskej agresie voči Ukrajine asi najhlúpejší formát, aký sa dal zvoliť. Nielen medzi novinárskym stavom sa mu hovorí „päť minút Hitler, päť minút Židia“, čo má poukazovať na absurdnosť takzvanej objektivity.

TA3 si do štúdia pozvala skompromitovaných prokremeľských trollov a nechala ich, aby svojou zbabelosťou, nedostatkom empatie, zato prebytkom arogancie, sebastrednosti a hluku urážali mladú Ukrajinku Oleksandru Hordon.

Jozef Banáš, Eduard Chmelár a Andrej Danko sa nehanbili vysvetľovať jej, ako by sa mali cítiť Ukrajinci a Ukrajinky, čo by mali robiť (teda pokorne prijať ruský imperializmus) a ešte jej kládli hlúpe otázky, prečo všetci Ukrajinci nebojujú a niektorí utekajú. Toto sa pýtali ženy, ktorá má najbližšiu rodinu stále na Ukrajine.

Hordon síce mala podporu od ďalších diskutujúcich – Ondreja Dostála a Martina Poliačika, ale aj tak prevažovalo to horšie, ak nie najhoršie, čo slovenská debata o Ukrajine vedela vyprodukovať.

Zaujala napriek tomu, že dostala najmenej priestoru, hoci o téme vedela z celej zostavy vrátane slabučkého moderátora najviac. Zaujala aj svojou naozaj dobrou slovenčinou, pokojom, rozvahou, vedomosťami, inteligenciou a hlavne tým, že bola emocionálne najvyrovnanejšia, aj keď osobne najviac zainteresovaná.

Proti často hysterickým až patetickým zástancom Kremľa a ich prázdnym rečiam o mieri vystupovala slušne, pokojným hlasom, ale jasne a zásadovo.

Vo facebookovom poste neskôr napísala, že celá relácia nebola dobrý nápad, a keby vedela viac detailov, svoju účasť by si lepšie rozmyslela.

Škoda, že dostatočne nerozmýšľali jej tvorcovia, ušetrili by si hanbu a Oleksandra Hordon by sa nemusela stretnúť s ľuďmi ako Danko, Banáš a Chmelár.

Svoju vlasť, rodinu a spoluobčanov a spoluobčianky však bránila statočne. Patrí jej za to rešpekt a zaslúži si, aby jej meno poznalo čo najviac ľudí.

A ešte poznámka: o úrovni proruských diskutérov svedčí, že si ani nevedeli zapamätať Ukrajinkino meno a oslovovali ju „mladá slečna“.

Nuž, starší páni, ešte raz: volá sa Oleksandra Hordon a pevne stojí na správnej strane.

Stojí za prečítanie

Rehoľná sestra Agnieszka Ewa Jarkowska sa venuje sexuálnej výchove a osvete o sexuálnom zneužívaní. Rozprávala sa o tom s kolegyňou Riou Gehrerovou a bolo to veľmi osviežujúce.

Keď totiž čítam a počúvam o tom, ako cirkev, kresťanskí politici a političky či konzervatívne médiá hovoria o tejto téme, mám niekedy pocit, že som v stredoveku.

Jarkowska, naopak, rozpráva o tom, že deti by mali vedieť pomenovať aj svoje reprodukčné orgány, mali by jasne vedieť, že je neprijateľné, aby sa dospelý človek dotýkal ich intímnych miest alebo požadoval, aby sa ony dotýkali jeho.

Ak toto vedia, nehanbia sa o tom hovoriť a môžu jasnejšie rozoznať aj pomenovať zneužívanie.

Jarkowska veľmi presne konštatuje aj to, že začínať so sexuálnom výchovou v pubertálnom veku je už neskoro.

V rozhovore ma vôbec neprekvapilo, ako Jarkowska hovorila, že o jej expertízu získanú na štúdiách v Ríme nie je až taký záujem a viac sa tejto téme venuje vo voľnom čase.

Dokument, ktorý odporúčam

Dokument Netflixu o vplyvnej južanskej rodine Murdaughovcov, ktorá generácie ovládala jednu časť Južnej Karolíny, uvádzajú v čase, keď otec rodiny Alex stojí pred súdom za údajnú vraždu manželky a syna.

Tá mala podľa všetkého odvrátiť pozornosť od toho, že Murdaugh spreneveril veľké peniaze a okradol svojich spoločníkov v právnickej firme.

Dvojnásobná vražda v roku 2021 bola posledným incidentom v sérii podivuhodných udalostí okolo rodiny, ktorá od roku 1920 do roku 2006 ovládala úrad prokurátora v obvode Lowcountry v Južnej Karolíne, čo sa nepodarilo žiadnej právnickej dynastii v celej histórii USA.

Seriál veľmi dobre mapuje mentálny svet mocnej a bohatej rodiny a jej prevažne mužských členov. Privilegovaní mačovia, ktorí si mysleli, že im patrí všetko a všetci, že nemusia platiť za svoje hriechy a pochybenia, že im dokonca prejdú najvážnejšie trestné činy.

Ich pád však bol zákonitý a nevyhnutný a tvorcom sa podarilo vysvetliť prečo.