Oneskorený efekt pandémie, na ktorú už sme takmer zabudli
Zhodou okolností sa na jar v roku 2020 stretli na Slovensku dve infekcie, ktoré spoločnými silami napadli fyzické a duševné zdravie spoločnosti: covid-19 a Igor Matovič.
Na výročie vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej prišiel len zlomok z toho davu, ktorý pred piatimi rokmi zapĺňal námestia. Vtedajšiu energiu spálili roky zápasu o duševnú rovnováhu počas pandémie a vojny. Na pietnu spomienku nezostali sily.
Naopak, novú duševnú rovnováhu získala vďaka konšpiračným bludom časť spoločnosti, ktorá bola pred piatimi rokmi zaskočená a zneistená. Dnes srší energiou hnevu a vďačia za ňu práve pandémii a vojne na Ukrajine.
Katastrofy, ekonomické či prírodné, boli v dejinách často spúšťačmi veľkých budúcich zmien, hoci efekt prichádzal oneskorene a nedal sa predvídať. Dnes už napríklad vieme, že finančná kríza v roku 2008 bola matkou západného populizmu, ktorý v roku 2016 vyniesol k moci Donalda Trumpa a vyvolal brexit.
A štúdie o politickom efekte pandémie španielskej chrípky pred sto rokmi dávajú do priamej súvislosti jej priebeh v Nemecku so vznikom nacizmu a s nástupom Hitlera o desať rokov neskôr.
A je tiež známy dramatický účinok morovej pandémie v 14. storočí na budúcnosť Európy. Vtedy zabila zhruba polovicu obyvateľstva, čo viedlo k takému nedostatku pracovnej sily, že tí, ktorí ostali nažive, si od šľachty vynútili vyššie mzdy. Nižšie vrstvy tak začali bohatnúť a o pár storočí neskôr získali politický vplyv, ktorý priviedol západnú Európu k demokracii.
Čo však vieme o politickom efekte pandémie covidu-19, ktorá dnes v našich spomienkach rýchlo bledne?
Vieme napríklad, že významne ovplyvnila rozhodnutie ruského prezidenta Vladimira Putina napadnúť Ukrajinu.
„Počas pandémie bol Putin odrezaný od relatívne liberálnych a prozápadných poradcov a trávil celé mesiace vo svojej rezidencii vo Valdaji, pri jazere na severe Ruska, kde k nemu mal prístup len jeden z mála jeho priateľov Jurij Kovaľčuk, ktorý ho presviedčal, že má historickú misiu rovnako ako Peter Veľký,“ píše denník Financial Times.
Putin v izolácii prepadol paranoji a zároveň nadobudol istotu, že je neomylný. Pandémia ho priviedla k presvedčeniu, že jedinou realitou je to, čo sa odohráva v jeho hlave. A v nej nebolo pre nezávislú Ukrajinu miesto.
A dnes už aj vieme, že výrazný politický efekt mala pandémia aj na Európsku úniu. Objavila svoje nové možnosti: začala spoločne nakupovať vakcíny a prijala spoločný plán obnovy v sume takmer dvoch tisíc miliárd eur.
Tento zjednocujúci efekt pandémie sa potom prelial aj do spoločného postupu Únie voči Rusku, od sankcií až po odrezanie sa od ruského plynu a ropy. A nová skúsenosť zo spoločného nákupu vakcín vedie Úniu aj k úvahe o spoločnom nákupe zbraní pre Ukrajinu.
Ľudová averzia
Politický efekt pandémie je teda pre Úniu zatiaľ pozitívny, pre Slovensko to však neplatí. Koronavírus bol u nás spúšťačom najhoršej politickej krízy v našich moderných dejinách.
