Denník N

Darí sa vám vo vzťahu aj v práci, no aj tak môžete mať pocit, že život nemá zmysel. Psychológ radí, ako ho nájsť

Plagát filmu Biely šum. Zdroj - Netflix
Plagát filmu Biely šum. Zdroj – Netflix

Každý deň robím rovnaké veci, chodím do práce, starám sa o deti, o domácnosť. Na nič sa nemôžem sťažovať, ale predsa sa necítim naplnene. Veď pred rokmi mi to všetko dávalo zmysel. Ale budem toto všetko opakovať ďalších dvadsať rokov? O. k., potrebujem splatiť hypotéku. Ale to je všetko? To je tá pointa všetkých týchto vecí, ktoré robím? Alebo kde inde je?

Podľa terapeuta Martina Milera tieto otázky často trápia jeho klientov. Ide o najstaršiu dilemu existencie človeka – aký zmysel má môj život? Nájsť odpoveď na túto otázku je pre moderného človeka ešte ťažšie ako v minulosti. „Je zaujímavé, že na jednej strane máme tendenciu zariadiť si naše životy čo najpohodlnejšie, ako sa dá. Ale keď sme v tom až príliš usadení, naše dni strácajú akúsi živosť,“ hovorí Miler.

Psychológ si pred rozhovorom pozrel dva filmy, ktoré sa venujú existenciálnej téme. A to film Všetko, všade, naraz, ktorý získal jedenásť nominácií na Oscara a hovorí o nekonečnom počte možností, ktoré má moderný človek. Druhým je Biely šum, natočený podľa rovnomenného románu, ktorý opisuje život človeka v konzume.

Ako často k vám príde klient s tým, že nevidí zmysel v živote? 

Áno, vcelku často sa stane, že na pozadí ich problému sa objaví téma zmysluplnosti života. Napríklad prídu s úzkosťami alebo s problémami vo vzťahoch a pýtajú sa, či je ten daný vzťah to, čo v tejto chvíli potrebujú. Lenže postupne tieto otázky môžu prerásť ďalej – aký je teda zmysel života? Žiť vo vzťahu, mať deti, pracovať? Nehovoriac o tom, že niektorí klienti prídu aj explicitne s problémom zmyslu života.

Naozaj? 

Povedia mi: Každý deň robím rovnaké veci, chodím do práce, starám sa o deti. Každý deň je to rovnaké. Aký to má zmysel? Hoci hneď k tomu dodajú, že si pôvodne mysleli, že im to zmysel dáva. Veď chceli rodinu, chceli presne túto prácu. A aj sa majú dobre, sú šťastní, zdraví a v poriadku. Ale má to zmysel? Budem toto všetko opakovať ďalších dvadsať rokov každý deň? Splatím hypotéku, dobre. Ale to je všetko, to je tá pointa všetkých týchto vecí, ktoré robím? Alebo kde inde je?

Aké má vtedy človek možnosti? 

Jedna je odpovedať si tak, že to ani nemusí mať zmysel. Ale to sa už podobá na nihilizmus, ktorý veľmi nepomôže. Druhá možnosť je uvedomiť si, že náš život nemusí mať vyšší kozmický univerzálny zmysel. Je dobré, ak má život zmysel pre toho konkrétneho človeka. Výskumy hovoria, že ak si človek dokáže zmysluplnosť v živote nájsť, cíti sa lepšie. Tá istá činnosť môže byť pre jedného človeka otravná, ubíjajúca, kým druhý sa na ňu môže tešiť a napĺňa ho. Je na nás, aby sme hľadali v našich aktivitách zmysluplnosť a naplnenie. A ak nám to nejde pri aktuálnom nastavení, je dobré hľadať, kde inde by sme ho mohli nájsť.

Takže každý človek by sa mal snažiť nájsť zmysel života? 

Mohli by sme to tak povedať. Ak sa niekto vôbec nezamýšľa nad zmysluplnosťou života, neznamená to, že sa ho to nedotýka. Napríklad v raných fázach psychoterapie, v časoch Freuda a behavioristov, nemali existenciálne otázky priestor. Psychiku brali tak, že keď sa v nej niečo pokazí, treba to opraviť a hotovo.

Potom prišiel Viktor Frankl, ktorý vytvoril celý nový terapeutický smer logoterapie. Hovorí, že na pozadí mnohých ťažkostí ľudí je téma zmysluplnosti života. Nie je to téma sama osebe patologická. Či sa nám to páči, alebo nie, niektoré veci sa nás dotýkajú z podstaty našej existencie.

Nie je to otázka, nad ktorou uvažujeme každý deň. Kedy príde? V akých životných situáciách?

V obdobiach, keď prechádzame vývinovými krízami. Ako prvé je to počas dospievania, keď si začíname uvedomovať existenciu a zmysluplnosť. Keď človek prechádza do dospelosti, končí bezstarostnosť a zrazu sú dôležité otázky na mne. Mám si vybrať partnera na celý život, zamestnanie, ktoré ma uživí aj naplní. Súvisí to s budovaním identity človeka. Nastavuje si, akým človekom chce v živote byť. Ak to prekoná, vyrieši tieto otázky, nájde si prácu, partnera.

A potom? 

Ďalšia časť príde v období stredného veku, v širokom rámci od 30 do 50 rokov. Človek sa dostane do bodu, keď si hovorí: O. k., tieto

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Duševné zdravie

Rozhovory

Kultúra, Slovensko

Teraz najčítanejšie