Občan Výboh ich drží za golier

Autor je bývalý poradca predsedu vlády

Vo voľbách i v kampani pred nimi by sa mali riešiť dôležité otázky verejného záujmu. Je takou otázkou napríklad zákaz klietkového chovu? Mohla by byť, ale nebude, hoci sa vinie krížom cez ekonomiku až k našej citlivosti k údelu chovaných zvierat. Mohla by to byť téma LGBTI+? V nej ide predsa o priznanie ľudských práv, ktoré sú napriek vzletným deklaráciám v našej ústave o rovnosti predstaviteľkám a predstaviteľom týchto menšín upierané; je to téma o väčšej tolerancii spoločnosti a slobode, oproti čomu stojí opozičný názor, že úplná emancipácia LGBTI je posunom k mravnému rozkladu.

Prečo to nemá byť (pred)volebná téma, vysvetlil na príklade registrovaných partnerstiev predseda Hlasu Peter Pellegrini v nedávnom rozhovore pre Nový čas. Na otázku, ako sa Hlas postaví k takémuto k návrhu, ak ho predloží SaS, odpovedal týmito slovami: „Slovensko v terajšej dobe, niekoľko mesiacov pred voľbami nie je pripravené na kultivovanú debatu o takejto téme a myslím si, že by bolo politickou chybou toto do parlamentu teraz, v týchto mesiacoch priniesť. Takéto veci sa musia začať postupne riešiť vtedy, keď je spoločnosť upokojená a keď sa o tom vedie dlhodobá diskusia, a keď aj nálady v spoločnosti dovoľujú takú diskusiu.“

S istou dávkou nadnesenia sa dá povedať, že podľa týchto kritérií vhodná doba na pokojnú diskusiu nastane na Slovensku medzi pol štvrtou a piatou ráno uprostred letných prázdnin v roku 2035. Ale berme to tak, že Peter Pellegrini nechce registrované partnerstvá do parlamentu pred voľbami preto, lebo nech sa na ne pozrie z akejkoľvek strany, vždy mu z toho vychádza dáky nepohodlný postoj. Tému LGBTI preto tiež škrtáme z volebného repertoáru, nech sa Igor Matovič snaží, ako vie.

A čo dôchodky? Blaho dôchodcu je predsa ústredným bodom politického snaženia každej politickej strany. Po tom, čo sa mimoriadna protiinflačná valorizácia presunula na obdobie, keď sa má rast cien zvoľniť, by si seniori zaslúžili nejaký ten mimoriadny príspevok. Aby pred voľbami nezabudli, že za svoje životné nivó nevďačia svojej pracovnej aktivite v minulosti, ale súčasným zvoleniachtivým politikom. Na tomto mieste stojí za pozornosť, ako šťavnato pri predkladaní návrhu na mimoriadnu valorizáciu z dielne Hlasu jeho poslanec Erik Tomáš vynadal druhej strane:

„Áno, je pravda, že od 1. januára sa dôchodky zvýšili o takmer 12 percent, v priemere o 61 eur. Vy nemáte tú hanbu, pán Matovič, pán Kollár, pán Kajniak sa chváliť tým, že vlastne to vďaka vám sa tie dôchodky od 1. januára zvýšili. Nemáte tú hanbu. Pritom dobre viete, že tie dôchodky sa zvýšili na základe automatickej valorizácie na základe zákona schváleného predošlými, teda našimi vládami. A toto by si dôchodcovia mali naozaj zapamätať: Ak dostali od 1. januára vyššie dôchodky, dostali ich nie vďaka Matovičovi alebo Kollárovi, ale vďaka predchádzajúcim vládam. Vy ste im v roku 2022 dali almužnu.“

Obohratá platňa

Čo si teraz má o tomto všetkom myslieť chudák dôchodca? V minulom roku podľa poslanca Tomáša dostal od vlády almužnu. Lenže v Tomášovej logike to znamená, že po odložení mimoriadnej valorizácie ju budú seniori dostávať naďalej, akurát už so súhlasom strany Hlas. Že by omylom? Jeden by povedal, že práve preto sú dôchodky nosnou (pred)volebnou témou. Lenže Petrovi Pellegrinimu sa to zdá málo. Podľa neho musíme znovu zadefinovať budúcu víziu Slovenska nielen na štyri roky, ale na niekoľko volebných období, „a nie sa sústrediť na drobnosti, že či vyplatíme 18. alebo 21. dôchodok“.

Nie, predseda Hlasu nehovorí o dokončení plánu obnovy, ktorý patril podľa Európskej komisie k najambicióznejším v Únii. Hovorí o niečom ešte väčšom. Má to byť podľa neho „veľký plán, možno najväčší v doterajšej histórii Slovenska, na nasledujúcich 12 alebo 16 rokov, definitívneho odstránenia regionálnych rozdielov na Slovensku tak, aby nikto nebol potrestaný v kvalite života len preto, že sa narodil napríklad na východe Slovenska, a nie v okolí Bratislavy alebo Trnavy“.

Vzhľadom na značnú obohratosť politických proklamácií o odstraňovaní regionálnych rozdielov sa dá s vysokou pravdepodobnosťou uzavrieť, že týmto predseda Hlasu práve netrafil klinec po hlavičke. Predsa len 18. alebo dokonca 21. dôchodok by mali neporovnateľne vyššiu voličskú „výhrevnosť“ ako vzdušné zámky.

Nečítal a ani princíp nevidí

Vo voľbách 2020, ktoré boli ovplyvnené vraždami Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej, bola pre kritické množstvo ľudí top témou spravodlivosť. Dlhodobý pozorovateľ a znalec domácich pomerov Marián Leško v rozhovore pre Denník N o období, ktoré týmto voľbám predchádzalo, vyhlásil, že „systémová korupcia za Smeru bola organickou súčasťou vládnutia“ a že preto by sa mal generálny prokurátor „zamyslieť aj nad tým, či nedá návrh na rozpustenie takej strany“.

Dobrý postreh. Je však absolútne vylúčené, že by generálny prokurátor Maroš Žilinka takýto návrh podal. Ten má napokon plné ruky práce s obranou paragrafu 363 Trestného poriadku a jeho VIP žiadateľov. O ňom, teda o paragrafe 363, si, mimochodom, aj Peter Pellegrini myslí, že nie je zneužívaný. „Dokonca som doteraz ani nikde nečítal, že by niekto z tých, ktorí kritizujú používanie paragrafu 363, vyvrátil tie momenty, ktorými väčšinou generálny prokurátor toto rozhodnutie zdôvodní,“ vyznal sa v už citovanom rozhovore, akoby bol nielen nesčítaný, ale ani nechápal, že tu ide o princíp.

Skrátka niet tej sily, ktorá by zabránila tomu, aby sa Smer zúčastnil na predčasných voľbách.

S tým je, pravdaže, spojená aj otázka, ktorá môže byť a možno už aj je tou naj-naj témou blížiacich sa volieb: Nájde Smer partnerov na vládu? Všetko nasvedčuje tomu, že primárnou podmienkou, aby sa mu to podarilo, je to, že ho musí akceptovať v prvom rade Hlas. Bez Hlasu to Robert Fico jednoducho nevyskladá. Preto médiá do Petra Pellegriniho neustále dobiedzajú, či pôjde so Smerom, a on chlapsky odpovedá, že Hlas z povolebnej spolupráce vylučuje OĽaNO a ĽSNS, a hoci je podľa neho Robert Fico „vážený politik, už je to politik minulosti“, s ktorým si nevie predstaviť sedieť v jednej vláde.

Spoločná minulosť však zaväzuje

O predstavivosti politikov nemá zmysel baviť sa, lebo je spravidla oveľa-oveľa väčšia ako objem žalúdka radového občana. Ale má zmysel baviť sa o minulosti. Keď sa Smer pretváral na politické krídlo organizovaného zločinu, Peter Pellegrini a spol. boli v jeho čelnom rade. Na otázku Nového času, či necíti za to zodpovednosť, odvetil: „Ja som sa na tých pozíciách, na ktorých som bol, snažil pracovať najlepšie, ako som vedel.“

Dvaja kľúčoví kajúcnici František Imrecze a Michal Suchoba vyšetrovateľom oznámili, že Miroslav Výboh, smerácky oligarcha a dnes na úteku, prevzal pre Petra Pellegriniho úplatok vo výške 150-tisíc eur v škatuli od šampanského. Malo k tomu dôjsť pri zavádzaní virtuálnej registračnej pokladnice, keď Peter Pellegrini bol štátnym tajomníkom na ministerstve financií a podľa svojich slov tam pracoval najlepšie, ako vedel.

Predseda Hlasu tieto obvinenia opakovane popiera. Niekto mu verí, niekto nie, ale „vtip“ je v inom. V tom, že občan Výboh, osobný priateľ Roberta Fica, drží takto Petra Pellegriniho a s ním aj celú jeho partaj za golier. A teoreticky aj v takom prípade, keby kajúcnici nehovorili čistú pravdu. Stačí, že existuje možnosť, že občan Výboh môže prijatie a odovzdanie úplatku potvrdiť. Napríklad vo videu zo svojho zahraničného azylu.

Natíska sa tak záver, či práve toto nie je ten rozhodujúci moment, ktorý Petrovi Pellegrinimu a spol. určuje výber partnerov do budúcej vlády a ich spoločný program. Nuž ale keď sa to vezme „kolem a kolem“, ako vravia za Moravou, dokonca aj vláda s Hlasom a bez Smeru by bola stále len vládou so silami, pre ktoré bola systémová korupcia organickou súčasťou vládnutia. Preto treba žiadať nemožné – vládu bez nich.