Denník N

Nórsky politický historik: Vláda, ktorá má veľa strán neschopných robiť kompromisy, nemôže fungovať

Tarjei Skirbekk. Foto - T. S.
Tarjei Skirbekk. Foto – T. S.

„Všetci politici musia byť tak trochu populisti,“ hovorí nórsky politický historik Tarjei Skirbekk. Sleduje vývoj aj na Slovensku a vysvetľuje, prečo v Európe upadajú tradičné umiernené strany a prečo majú populisti podporu, akú mali naposledy v 30. rokoch minulého storočia.

„Voliči nemajú pocit, že politici rozumejú ich problémom,“ vraví. Rozhovor je skrátený prepis prvej epizódy podcastu s názvom Radio S.

Čo je príčinou vzostupu populistických strán a pádu umiernených strán v Európe?

Po druhej svetovej vojne sa umiernení politici v západnej a severnej Európe na základe spoločnej skúsenosti v medzivojnových rokoch a vzhľadom na hrôzu druhej svetovej vojny zhodli, že toto sa už nemôže opakovať. Umiernená ľavica a umiernená pravica súhlasili s tým, že musíme mať sociálne založené trhové hospodárstvo a univerzálny sociálny systém. Nepovedali, či by to mal byť sociálny štát alebo by mal byť platený z daní či poistenia, ale systém mal byť univerzálny, mal zahŕňať všetkých. Existovalo spojenectvo na oboch stranách, naľavo i napravo, medzi liberálmi a konzervatívcami na pravej strane, čiže medzi veľmi veriacimi ľuďmi a veľmi trhovo orientovanými ľuďmi zo strednej triedy žijúcimi v mestách a medzi tými, čo obhajovali pracujúcich. Toto spojenectvo sa teraz rozpadá, umiernené politické strany strácajú podporu a v niektorých štátoch úplne upadli.

Čo sa teda v Európe deje teraz?

Vznik umiernených strán bol v západoeurópskom kontexte absolútne nevyhnutný na vybudovanie liberálnej demokracie, modernej spoločnosti a trhovej ekonomiky. Tieto strany teraz tvrdo padajú alebo úplne zanikli. Vidíme veľmi roztrieštenú politickú scénu. Do parlamentu kandiduje veľa strán. V Španielsku v roku 2018 kandidovalo 61 strán, v Nemecku 54, v Holandsku 34. Ľavicové strany, najmä vo východnej Európe, takmer neexistujú a aj na Západe bojujú o existenciu. Ak nič neurobia, tak buď budú len akousi pouličnou protestnou silou, alebo len podpornou stranou pravicovej vlády.

Populistické strany naľavo a hlavne napravo majú historicky najvyššiu podporu, v roku 2018 to bolo v priemere 24,1 percenta. Takú vysokú podporu v Európe nemali od 30. rokov minulého storočia. Tiež je otázne, koľko ľudí sa dnes zúčastňuje na voľbách. V roku 1990 asi 85 percent Európanov volilo v národných voľbách, teraz je to 65 percent a účasť klesá. Najväčšia „strana“ v Európe sú nevoliči. Kombinácia nevoličov a čoraz väčšieho počtu hlasov pre krajnú pravicu a populistov je vážna. Viac ako polovica európskych voličov sa buď nezúčastňuje na voľbách, alebo volí proti elite, proti establišmentu a dáva hlas krajne pravicovým stranám.

Čo je toho príčinou?

Nie som si istý, či mám na to jasnú odpoveď, ale na základe európskych prieskumov sa tu objavujú tri veci. Jedna sa týka

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Rozhovory

Svet

Teraz najčítanejšie