Päť okupovaných častí Ukrajiny. O čo môže prísť, ak sa jej nepodarí protiútok a vojna uviazne

Vo víťazstvo vlastnej krajiny vo vojne s Ruskom verí 19 z 20 Ukrajiniek a Ukrajincov, teda 95 percent populácie. Víťazstvo však môže mať rôzne podoby. Tú najdôležitejšiu – ubrániť sa ako slobodná krajina – už Ukrajina zvládla. Tento rok ju čaká boj o to, či dokáže oslobodiť svoje dosiaľ okupované územia.

Prieskum, podľa ktorého prakticky všetci obyvatelia Ukrajiny dôverujú vo víťazstvo, zverejnila nedávno ukrajinská spoločnosť Rating. Logicky pracuje iba s hlasmi tých obyvateľov, ktorých sa možno spýtať – teda nie tých na okupovaných územiach –, ale zároveň sa pýta ľudí, ktorých ochota znášať vojnu je pre ukrajinské odhodlanie bojovať ďalej kľúčová.

Extrémne vysoké sú aj ďalšie hodnoty z prieskumu: 87 percent obyvateľov odmieta územné ústupky výmenou za mier. Len 9 percent by územie za mier vymenilo. Tento pomer sa počas celej vojny prakticky nemení.

Vojnové víťazstvo môže mať rôzne podoby. Dá sa zaň považovať už to, že Rusko Ukrajinu neovládlo, ako pôvodne zamýšľalo. Za úspešnú obranu by sa dalo zrejme považovať to, ak by Ukrajinci znovu získali územia, ktoré stratili po 24. februári 2022. Ale za úplné víťazstvo by sa dalo počítať len oslobodenie Krymu a celého Donbasu, teda všetkých území vnútri medzinárodne uznávaných hraníc Ukrajiny.

A map of the approximate situation on the ground in Ukraine as of 00:00 UTC 18/02/23. pic.twitter.com/YbtWj6enTz

— War Mapper (@War_Mapper) February 18, 2023

Mapa twitterového účtu War Mapper zobrazuje rozsah ruskej okupácie Ukrajiny a rozdeľuje ju, pre tento text vhodne, na štyri pomyselné územia (nebudeme pre ne v tomto texte používať slovo oblasť – to je názov pre územnosprávnu jednotku Ukrajiny na úrovni slovenského kraja).

Fialovou farbou sú označené územia Ruskom protiprávne anektovaného Krymu a časti Donbasu ovládané v rokoch 2015 až 2022 proruskými milíciami. Celkom na severovýchode je červenou farbou označená časť Luhanskej oblasti okolo mesta Starobiľsk. Medzi Krymom a Donbasom potom leží pruh územia tvorený časťami (v smere od západu) Chersonskej, Zaporižskej a Doneckej oblasti.

Okupované územia majú, samozrejme, všetky hodnotu v tom, že sú ukrajinské, obývajú ich Ukrajinci a Ukrajinky a majú na nich svoje majetky. Zároveň však majú tieto územia rôzny význam vo vojenskom a v ekonomickom zmysle. Ak by sa Ukrajine tohtoročný plánovaný protiútok nepodaril a musela by svoje ambície prehodnotiť, aké faktory by pri rôznych častiach hrali roly?

Časť Chersonskej oblasti

Najzápadnejšia okupovaná časť Ukrajiny sa nachádza medzi dolným tokom veľtoku Dnipro a čiernomorským pobrežím. Práve cez Chersonskú oblasť je s pevninou spojený okupovaný polostrov Krym.

Aby Ukrajina mohla začať oslobodzovať územie Krymu, bude musieť uspieť najskôr v tejto oblasti – za predpokladu, že sa nepokúsi obísť ruské pozície námorným či vzdušným výsadkom na polostrov.

Taký plán však zatiaľ nič nenaznačuje, Ukrajinci síce dokázali Rusom zamedziť v prienikoch do vlastného vzdušného priestoru alebo pobrežných vôd (vďaka riadeným protilodným strelám Neptun a Harpoon), to však neznamená, že majú schopnosť uskutočniť výsadkovú operáciu po mori alebo vzduchom. Ukrajina má navyše len jednu výsadkovú loď, ktorá zvládne odviezť napríklad štyri tanky.

Náročný by bol aj pozemný útok cez Dnipro: po zničení Antonivského mosta cezeň vedie len ďalší železničný most a cesta po korune hrádze Kachovskej priehrady. V oboch prípadoch ide o miesta, kde by narazili na pripravenú obranu. A aj za Dniprom, ako ukazuje mapa v článku New York Times, Rusi veľmi zapracovali na opevnení územia.

Územie Chersonskej oblasti Ukrajina nepotrebuje len na prístup ku Krymu. Najzápadnejšia okupovaná časť územia, takzvaná Kinburnská kosa, je priestor, z ktorého sa dá ohrozovať námorná doprava z a do dôležitého prístavu Mykolajiv. Pod ruskou okupáciou za Dniprom žijú státisíce Ukrajincov.

Tí v roku 2014 v prieskume deklarovali v pomere 9 k 1, že súčasťou Ruska rozhodne byť nechcú. Je tu cenná biosférická rezervácia Askanija-Nova, zaraďovaná medzi sedem divov Ukrajiny. Je známa okrem iného chovom koní Przewalského. Je tu aj magicky ružové Lemurijské jazero.

Časť Zaporižskej oblasti

Okupovaná časť Zaporižskej oblasti leží východne od Chersonskej oblasti. Pre Ukrajinu je dôležitá z hľadiska energetickej bezpečnosti: leží tu Zaporižská jadrová elektráreň, najväčšia v Európe (inštalovaný výkon 5700 megawattov) a tiež neďaleká najväčšia ukrajinská tepelná elektráreň (inštalovaný výkon 2850 megawattov). Na lepšiu predstavu – obe dohromady dokážu vyrábať štyrikrát viac elektriny než české Dukovany.

Zaporižská oblasť je výrazne priemyselná, ale aj poľnohospodárska. Je ľudnatá, takže aj tu sú státisíce obyvateľov, ktorí sa rátajú za Ukrajincov, ale žijú v podmienkach ruskej okupácie. Berďansk na pobreží Azovského mora je nielen rodiskom známej herečky a modelky Olgy Kurylenko, ale hlavne dôležitým prístavom.

Podľa jednej z úvah o možnom vývoji vojny sa Ukrajinci práve tu pokúsia zaútočiť smerom na juh. Vyhli by sa riskantnému pokusu prekonať Dnipro v Chersonskej oblasti, útočili by po zemi, zásobovanie jednotiek by bolo ľahšie, rovnako ako ich prípadný ústup a prežitie, ak by útok nevyšiel.

Pre oslobodenie Zaporižskej oblasti je kľúčové mesto Melitopol, ktoré je centrom rozsiahlej partizánskej aktivity. Od severu zo Zaporižžia cez Melitopol vedie najlepšie železničné spojenie na Krym – dvojkoľajová elektrifikovaná trať. Trať z Chersonu na Krym má menšiu kapacitu.

„Pokiaľ napríklad Ukrajina získa Melitopol, ktorý je na križovatke kľúčových ciest a je centrom logistiky, ruská vojenská prítomnosť na juhu a na Kryme bude veľmi problematická. Séria takých víťazstiev by mohla Rusku celkom vziať možnosť viesť vojnu ďalej,“ povedal pre Denník N novinár Ilľa Ponomarenko z ukrajinského denníka Kyiv Independent.

Ponomarenko hovorí o tom, že ak by sa ukrajinskej armáde podarilo preraziť cez pripravené ruské obranné pozície a prejsť od Zaporižžia až k moru (alebo aspoň pretnúť tunajšie pomerne zriedkavé cestné ťahy), okupačné ruské jednotky na západ odtiaľ by sa ocitli takmer v obkľúčení: ich jedinou spojnicou s Ruskom by bol most cez Kerčský prieliv, nachádzajúci sa východne od Krymu.

„Oslobodenie Chersonskej a Zaporižskej oblasti predstavuje operačné a taktické základy pre akékoľvek ukrajinské ťaženie smerom na Krym,“ napísal nedávno na Twitteri austrálsky generál vo výslužbe Mick Ryan.

Rusko si je však zraniteľnosti v Zaporižskej oblasti vedomé a najmä západnejšiu časť tunajšieho úseku frontu v poslednom období opevňovalo – okrem iného medzi Vasylivkou a Orichovom, ktoré sú aj na mape o niečo vyššie.

Latest Defence Intelligence update on the situation in Ukraine – 13 February 2023

Find out more about the UK government's response: https://t.co/ixYOQYQdXc

🇺🇦 #StandWithUkraine 🇺🇦 pic.twitter.com/mmbgKuxUpo

— Ministry of Defence 🇬🇧 (@DefenceHQ) February 13, 2023

Polostrov Krym

Medzi západnými expertmi sa podľa servera Politico v poslednom období šíri presvedčenie, že Ukrajina môže byť schopná Krym získať späť a že bez získania Krymu sa ani po vojne nebude dať hovoriť o bezpečnom a stabilnom mieri. Bol to práve Krym, z ktorého územia Rusko 24. februára 2022 spustilo možno najúspešnejší veľký útok: dobylo odtiaľ rozsiahle územia a dosiaľ ich drží.

Proti pripravenej a dobre zásobovanej ruskej obrane na Kryme by však útok bol náročný a krvavý. No ak by sa Krym podarilo odrezať od zásobovania, Ukrajinci by mohli skúsiť podobný postup ako pri Chersone a okolí: ruskú armádu prakticky „vyhladovať“ a donútiť ju stiahnuť sa.

Ako z pohľadu Ukrajiny, tak z pohľadu Ruska je Krym najcennejším územím. Krajina, ktorá ho nebude ovládať, nebude môcť presvedčivo tvrdiť, že vo vojne zvíťazila.

História Krymu a to, kto naň má či nemá viac či menej oprávnený nárok, by zabrali samostatný text. Z novodobého pohľadu je podstatné, že bol v 50. rokoch Sovietmi administratívne pričlenený k Ukrajine a okrem iného sa aj Rusko v roku 1994 zaviazalo rešpektovať (a dokonca garantovať) medzinárodne uznávané hranice Ukrajiny. Rusko malo v dlhodobom prenájme námornú základňu v Sevastopole, kľúčový prvok ruskej vojenskej moci v oblasti Čierneho mora už od čias krymskej vojny. Krym teraz Putin nebude chcieť stratiť (spoločne s pýchou, ktorú pre neho dobytie a držanie polostrova predstavuje).

Bezpečnostné faktory sú v otázke Krymu zjavne dôležitejšie než ekonomické, hoci by pre Ukrajinu polostrov predstavoval aj možnosť rozvinúť turistický ruch a využívať výlučnú ekonomickú zónu v mori okolo polostrova na ťažbu.

Na druhej strane už aj spomenutý reportér Ponomarenko pripúšťa, že oslobodenie Krymu sa nedá považovať za isté.

Dlhodobo okupovaná časť Donbasu

Donbas má značné nerastné bohatstvo (najmä uhlie a kovy), ide však z veľkej časti o región spustošený bojmi v rokoch 2014 až 2015, následnou vojnou zločineckých skupín udržiavaných pri moci Ruskom a prudkými bojmi po 24. februári 2022.

Vo výsledku tak ide o veľmi chudobné územie, do ktorého rozvoja by bolo treba investovať veľké peniaze – a navyše územie, ktorého obyvatelia sú od roku 2015 fakticky v zajatí ruskej propagandy. Veľa z nich zomrelo rukami ukrajinských vojakov po nútenom naverbovaní do jednotiek proruských „republík“, ktoré tu existovali.

Dá sa očakávať, že reintegrácia obyvateľstva, ktorého značná časť sa pred vojnou považovala za Rusov, by bola náročnejšia než inde, kde ľudia vítajú ukrajinských vojakov ako osloboditeľov. Štúdie, ktoré v roku 2019 so svojím tímom na Donbase uskutočnila politologička Gwendolyn Sassová, naznačujú, že postoje Ukrajincov (týkajúce sa toho, kým sa cítia a čí by mal byť Donbas) žijúcich na vtedajšej ukrajinskej strane frontu sa už vtedy pomerne líšili od postojov obyvateľov v povstaleckých „republikách“.

Návrat Donbasu do ukrajinských rúk tak môže byť mimoriadne náročná úloha. Okrem iného aj pre prítomnosť veľkých miest, ktoré tvoria oporné body obrany – pokiaľ Rusku bude stáť za to za ne bojovať.

Nerastné bohatstvo Donbasu však môže byť veľmi dôležitým praktickým faktorom. Pre povojnovú obnovu sa budú Ukrajine hodiť všetky zdroje, ktoré bude mať.

Sever Luhanskej oblasti

Na samom východe Ukrajiny sa nachádza ešte jedno územie so svojbytnou kombináciou vojnového osudu a významu – časť Luhanskej oblasti obsadenej po vlaňajšej ruskej invázii.

Jej súčasťou, doteraz okupovanou, je aj mestská aglomerácia Sjevjerodoneck – Lysyčansk, v ktorej okolí sú veľké zásoby uhlia. Ďalej na severovýchod je však osídlenie pomerne riedke: svedčí o tom skutočnosť, že najväčším sídlom tohto územia je mesto Starobiľsk, ktoré pred vojnou malo 16-tisíc obyvateľov.

Najsevernejší výbežok Ukrajiny nie je územím, ktoré by bolo kriticky dôležité, pokiaľ by sme to počítali len v ekonomickom alebo vojenskom meradle. Ide však stále o ukrajinské teritórium s ukrajinskými občanmi žijúcimi v podmienkach ruskej okupácie.

„Nikdy neviete, kedy prídu, dajú vám vrece cez hlavu a odvedú vás na neznáme miesto na výsluchy. Hľadajú vlastencov, aktivistov, dobrovoľníkov, bývalých vojakov. A nachádzajú ich,“ povedala nám pred časom jedna z obyvateliek mesta.