Namiesto vojna hovoria ukrajinská kríza. Čína chce mier, ale nie s ruskou porážkou
Už aj nemecké médiá píšu o tom, že ruská armáda a Číňania debatujú o dodávke zbraní. Podľa analytikov však Čína nebude riskovať otvorenú vojenskú podporu Ruska.
Čínski lídri sa podobne ako ruskí vyhýbajú slovu vojna. Namiesto toho hovoria o „ukrajinskej kríze“.
Bolo to vidno aj v dvanásťbodovom mierovom pláne, ktorý zverejnili na výročie ruskej invázie. Slovné spojenie vojna na Ukrajine či proti Ukrajine v ňom nenájdete.
V návrhu podľa Wall Street Journal v podstate zopakovali staršie vyjadrenia prezidenta Si Ťin-Pchinga a iných čínskych predstaviteľov o rešpektovaní suverenity, o ukončení násilností, ochrane civilistov či o zastavení jednostranných sankcií. Za zmienku stojí, že Čína nežiada stiahnutie ruských vojsk z okupovaného územia.
Kým analytici či európski predstavitelia to označili za vágny plán, ktorý dá Rusom čas oddýchnuť si a vyzbrojiť sa, možno prekvapivo ho ako gesto ocenil ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. „Je to významný signál, že Čína sa chystá byť súčasťou tejto témy,“ povedal ukrajinský prezident.
Čo by mohli dodať
Zelenskyj však zároveň dúfa, že Čína nezačne dodávať zbrane ruskej armáde. Od minulého týždňa o tom hovoria americkí a teraz už aj nemeckí predstavitelia. Mohol by to byť dôležitý zlom vo vojne, no mnohí analytici si myslia, že k otvorenej podpore zo strany Číny nedôjde.
„V poslednom rozhovore s čínskymi predstaviteľmi som jasne povedal, že je to neprijateľné,“ uviedol nemecký kancelár Olaf Scholz.
Nemecký magazín Spiegel minulý týždeň napísal, aké druhy zbraní by Čína mohla predať Rusku. Podľa ich informácií ruská armáda rokuje
