Vypnúť kúrenie? Zhasnúť na celú zimu? Kultúrne priestory riešia, ako sa vyrovnať so zvýšenými cenami energií
„Ťažko sa to vysvetľuje aj štandardným podnikateľom a ešte ťažšie bežným ľuďom, ktorým štát ceny energie dotuje,“ hovorí Marek Adamov zo žilinských kultúrnych centier Stanica a Nová synagóga. Náklady na energie im narástli o 300 až 400 percent.
Ceny elektriny a plynu narástli nielen firmám, ale aj kultúrnym prevádzkam. Zástupcom kultúrnych priestorov naprieč Slovenskom sme položili dve otázky:
1. Ako sa prejavili ceny energií v prípade vašej kultúrnej prevádzky a ako ste sa zatiaľ s touto situáciou vyrovnali?
2. Bude pre vás výzva ministerstva hospodárstva, v ktorej sa môžu o kompenzácie uchádzať aj kultúrne prevádzky, dostačujúcou pomocou?
Boris Meluš
Nová Cvernovka, Bratislava
1. Predpokladané náklady na energie (elektrina a plyn na kúrenie) nám od januára stúpli približne 3-, 4-násobne. V ročnej bilancii to znamená navýšenie o vyše 20-tisíc eur za energie pre Kultúrne centrum a ďalších 20-tisíc pre Rezidenčné tanečné centrum Telocvičňa, ktoré u nás prevádzkuje združenie PlaST v spolupráci s Nadáciou Cvernovka (doposiaľ aj s podporou BSK, o ktorej pokračovaní sa ešte rozhoduje). V sumári to znamená navýšenie o viac ako 40-tisíc eur pre verejné kultúrne funkcie Novej Cvernovky ročne. Tieto sumy už počítajú so zastropovanými cenami energií – a teda predpokladajú úspešnú žiadosť o kompenzáciu od ministerstva hospodárstva. Toto sa týka iba verejných funkcií, ak by sme hovorili o celej budove Kreatívneho centra s ateliérmi, tam došlo k zvýšeniu nákladov v státisícoch eur ročne, ktoré sa rozrátavajú medzi nájomcov, čo momentálne riešime.
Všetky tieto zvýšené náklady idú na úkor bežného rozpočtu určeného na tvorbu a realizáciu kultúrneho programu. Keďže ten je z majoritnej časti financovaný z dotácií (najmä FPU, ale aj ďalších zdrojov), je v momentálnej situácii určite ohrozená jeho celoročná prevádzka. Situáciu sledujeme a hľadáme možnosti, ako ju vyriešiť, ale bez konkrétnejšej pomoci štátu určenej špeciálne kultúre to asi nebude úplne možné. Zvažujeme aj vypnutie niektorých funkcií na zimnú časť roka, čo však z pohľadu personálnej aj obsahovej kontinuity vidíme ako krajné riešenie.
V širšom kontexte považujeme za dôležité hovoriť aj o inflácii. Dotácie z Fondu na podporu umenia sú už niekoľko rokov na tej istej úrovni, vzhľadom na vyšší záujem žiadateľov v posledných rokoch majú aj klesajúcu tendenciu, a tým vôbec nereflektujú zvyšujúcu sa infláciu. Najrýchlejším riešením by bolo navýšenie rozpočtu FPU na jeho dvojnásobok a následné zvyšovanie o infláciu či iný ročný index, o ktorom sa už dlhšie diskutuje. V kontexte štátneho rozpočtu ide o malú sumu, ktorá by pomohla zastabilizovať veľkú časť nezriaďovanej kultúrnej scény. Vo vláde boli, žiaľ, zatiaľ iné priority. Veríme, že do volieb by to ešte mohli napraviť. FPU by následne mohol vyhlásiť špeciálnu výzvu pre dofinancovanie projektov a prevádzok, ktorých bežný rozpočet je ohrozený zvýšenými cenami energií.
2. Ako som už naznačil, kompenzácie ministerstva hospodárstva sa týkajú len 80 % sumy nad zastropovanými cenami komodít. Neriešia teda vôbec problém so zvýšenými cenami za celú spleť distribučných poplatkov, o ktorých sa všeobecne hovorí len málo, a ani fakt, že aj zastropované ceny sú násobne vyššie, ako boli v minulých rokoch, na čo sa rozpočty kultúrnych organizácií nemali ako pripraviť.
Martin Dubéci
Tabačka Košice
1. Rast cien energií, najmä elektriny, sme pociťovali už minulý rok v podobe navýšených zálohových platieb. Podporné schémy na elektrinu minulý rok nám pomohli toto navýšenie sanovať, problematickým sa v našom prípade ukazuje teplo. Tak ako iné organizácie sme
