Peter Kováč
Dobrý deň,
Armand Duplantis v sobotu na špeciálnom halovom atletickom mítingu vo francúzskom Clermond-Ferrande opäť prekonal vlastný svetový rekord v skoku o žrdi, keď preskočil latku vo výške 622 centimetrov.
Ide už o jeho šiesty svetový rekord, ktorý je ďalším potvrdením, že Duplantis je vo svojej disciplíne najlepším v histórii. A to má stále len 23 rokov.
Disciplínu, ktorej dlho dominoval legendárny ukrajinský žrdkár Sergej Bubka, dokázal Duplantis v rozpätí pár rokov posunúť na úplne novú úroveň. Kým Bubka sa dostal nad šesť metrov 22-krát v kariére, on v nedeľu zaznamenal už svoj jubilejný 60. takýto pokus.
Príbeh atléta s prezývkou Mondo je dôkazom, že ak sa u dieťaťa stretne talent, odborné vedenie a bezhraničné zanietenie, môže dokázať veľké veci.
Armand Duplantis bol od detstva predurčený na víťazstvá a svoje prvé svetové maximum prekonal už ako sedemročný. Ani jemu sa však v kariére nevyhli prehry a sklamania či boj o priazeň fanúšikov vo Švédsku, teda v krajine, ktorú reprezentuje. Dlho totiž nevedel hovoriť plynule po švédsky a na prvé rozhovory si trúfol až po víťaznej olympiáde v roku 2021.
https://www.youtube.com/watch?v=WtuvEuPbVVs
„Keď deti vyrastajú, väčšinou majú za domom basketbalový kôš alebo futbalovú bránu. My sme mali na záhrade sektor na skok do výšky,“ hovorí Armand Duplantis v životopisnom dokumente Born to Fly (Zrodený pre lietanie), ktorý mapuje aj začiatok jeho kariéry.
Na jednom z videí sa malého chlapca rodičia pýtajú, ako sa volá a aká je jeho obľúbená aktivita. A hoci sotva zvládne zrozumiteľne vysloviť svoje meno, obľúbenú aktivitu pomenuje jednoznačne – „pole vault”, teda skok o žrdi.
S disciplínou, ktorá je v atletike technicky najnáročnejšia, sa Mondo prvýkrát zoznámil, keď mal tri roky, a vďaka prostrediu, v ktorom vyrastal, mal najlepšie možné podmienky na to, aby sa v nej zdokonaľoval.
Jeho americký otec Greg bol profesionálnym skokanom o žrdi, mama Helena pochádzajúca zo Švédska bola úspešná v atletickom sedemboji aj vo volejbale.
Vďaka výborným výsledkom v sedemboji Helena odišla študovať do USA a na univerzite v Louisiane sa spoznala s budúcim manželom. Usadili sa v meste Lafayette, kde sa im narodili štyri deti vrátane najmladšieho Armanda. Jeho rodnou krajinou sú preto Spojené štáty, reprezentovať Švédsko sa rozhodol až neskôr.
Rozhodla aj infraštruktúra
Vďaka otcovi sa všetky štyri deti už v útlom veku zoznámili so skokom o žrdi, no Antoine, Andreas ani Johanna neukazovali toľko zanietenia a talentu ako Mondo.
Trénerom sa mu stal otec, ktorý ho pripravuje dodnes, kondičné tréningy v posilňovni si zobrala na starosť mama. Rodičia mu okrem odborných rád pomohli aj výbornými podmienkami a v kombinácii s talentom a odhodlaním dynamicky napredoval.
Už ako sedemročný vytvoril vo svojej vekovej kategórii najlepší výkon v histórii a podobný zápis zopakoval v každom z nasledujúcich šiestich rokov. Dalo by sa preto povedať, že už ako trinásťročný mal na konte sedem svetových rekordov. V najmladších kategóriách však oficiálne nehovoríme o svetovom rekorde, ide „len” o svetové maximum danej vekovej kategórie.
V roku 2015 prišiel dôležitý krok, keď sa Duplantis ako držiteľ americko-švédskeho občianstva rozhodol, že na medzinárodných podujatiach bude reprezentovať Švédsko.
Urobil to napriek tomu, že po švédsky veľa nevedel. Presvedčilo ho, aké dobré zázemie a aké dôležité postavenie má v krajine atletika. „Vo Švédsku je atletický štadión takou samozrejmosťou ako v USA futbalový štadión či bejzbalové ihrisko,“ vysvetľoval. Od roku 2015 preto trávil viac času vo Švédsku a začal súťažiť za miestny klub Uppsala IF.
Aj vďaka tomu sa mu podarilo zlepšiť sa vo švédčine a získať si priazeň čoraz väčšieho počtu miestnych fanúšikov. To už hovoríme o období, keď začali prichádzať prvé medzinárodné úspechy. V roku 2015 vyhral mládežnícke majstrovstvá sveta a o dva roky neskôr aj juniorské majstrovstvá Európy. Veľká premiéra medzi profesionálmi mala prísť v roku 2017.
Sklamanie na MS
Otec Greg Duplantis nebol len priemerným skokanom o žrdi. V časoch najväčšej slávy patril k svetovej špičke a výkonom 580 cm vytvoril nový americký rekord. Najmladší syn ho však prekonal už v sedemnástich.
V apríli 2017 Mondo preskočil 590 cm a na svoje prvé seniorské majstrovstvá sveta v Londýne tak odchádzal pod drobnohľadom atletickej verejnosti. Mladý talent sa mohol postarať o šampionátovú senzáciu.
Preteky mu však nevyšli ideálne. Dostal sa síce do finále, no výkon 555 cm stačil len na deviate miesto. Pre tínedžera to bola lekcia, že veci nie vždy vychádzajú podľa plánu. Sklamanie však prekonala motivácia napredovať.
Duplantis to potvrdil už o rok neskôr, keď sa v priebehu sezóny stále zlepšoval, aby v auguste na majstrovstvách Európy prvýkrát v kariére preskočil 6 metrov a výkonom 605 cm sa posunul na štvrté miesto histórie. Na svetový rekord Francúza Renauda Lavillenieho, ktorý bol od detstva jeho veľkým vzorom, v tej chvíli strácal už len 11 centimetrov.
V roku 2019 sa progres mladíka mierne zastavil, navyše prišiel svetový šampionát v katarskej Dauhe, po ktorom opäť nemohol byť úplne spokojný. Síce vo finále – rovnako ako víťazný Američan Sam Kendricks – preskočil latku vo výške 597 cm, jeho súper však na to potreboval menej pokusov a Duplantis sa musel uspokojiť so striebrom. Jeho prvé veľké momenty tak mali prísť až v najbližších mesiacoch.
Rekord za rekordom
Keďže bude reč o svetových rekordoch, najprv krátke vysvetlenie. V atletike sa oficiálne evidujú dva druhy svetových rekordov – dosiahnuté v hale a dosiahnuté vonku. Aj oficiálne zoznamy najlepších výkonov sa zapisujú oddelene a veľmi zovšeobecnene sa dá povedať, že indoorová a outdoorová atletika figurujú ako dva samostatné športy.
Dlho to platilo aj o svetových rekordoch. Ak bol rekord dosiahnutý pod strechou, hovorilo sa o „halovom svetovom rekorde”, ak bol rekord prekonaný vonku, nemal prívlastok, išlo o „svetový rekord”.
Desaťročia bola táto dichotómia logická. Podmienky v hale sa nevyrovnali tým vonku a bolo takmer samozrejmé, že absolútne svetové rekordy boli prekonávané pod holým nebom. Pri bežeckých disciplínach to platí dodnes, keďže 200-metrový ovál sa nevyrovná štyristovke. V technických disciplínach sa však situácia zmenila a vďaka stabilným podmienkam je pre výškarov, vrhačov či diaľkarov pretekanie pod strechou často výhodnejšie.
Potvrdil to už niekoľkonásobný svetový rekordér v skoku o žrdi Sergej Bubka. Ten najprv dominoval vonku, v druhej polovici kariéry však čoraz častejšie skákal výborne aj v hale a napokon tu dosiahol lepší výkon ako pod holým nebom. V roku 1993 preskočil latku vo výške 615 cm.
V roku 1998 sa aj preto IAAF (dnes Svetová atletika) rozhodla, že ak atlét či atlétka dosiahnu v hale lepší výkon ako oficiálny (vonkajší) svetový rekord, netreba používať prívlastok halový a zápis uznajú ako plnohodnotný svetový rekord.
Tento fakt „využil” v roku 2014 Francúz Renaud Lavillenie, ktorý v hale v ukrajinskom Donecku aj pred zrakom Sergeja Bubku preskočil 616 cm a na šesť rokov si privlastnil svetový rekord. Až kým neprišla jar 2020 a Duplantisov skvelý týždeň.
V hale v poľskom Toruni štartoval len na svojich druhých pretekoch v sezóne, keď výkonom 617 cm prvýkrát v kariére prekonal svetový rekord. „O tomto som sníval od svojich troch rokov,“ radoval sa.
Prešiel presne týždeň a Duplantis opäť lietal. V Glasgowe preskočil 618 cm a zaznamenal svetový rekord číslo dva. V pandemickom roku 2020 už maximum nezlepšil, každému však bolo jasné, že prichádza éra Armanda Duplantisa. V celej sezóne absolvoval 16 pretekov, všetky vyhral.
Špeciálny rekord
Ani v roku 2021 mladý Švéd ďalší svetový rekord nepridal, výhrou na olympiáde v Tokiu si však splnil veľký kariérny cieľ. Navyše si vďaka intenzívnym lekciám švédčiny vrátane hodín učenia sa cez Skype prvýkrát trúfol aj na rozhovory vo švédskom jazyku. Stále sa však cíti komfortnejšie, ak má hovoriť po anglicky.
V zbieraní svetových rekordov pokračoval na jar 2022: v Belehrade najprv prekonal 619 cm a v rovnakej hale o pár dní neskôr aj 620 cm. Nasledovalo rovnako vydarené leto a pred svetovým šampionátom v Eugene bol 22-ročný atlét hlavnou hviezdou podujatia. Pred majstrovstvami sveta sa však ocitol v paradoxnej situácii.
Aj keď už bol vo svojej disciplíne nespochybniteľne najlepším atlétom v histórii, vyhral olympiádu a prekonal všetky rekordy, titul majstra sveta mu stále chýbal. Svetový šampionát sa totiž pre pandémiu od Dauhy 2019 nekonal. Duplantisa tak čakal posledný kariérny míľnik a zvládol ho znamenite.
Nielenže presvedčivo vyhral, ale výkonom 621 cm opäť prekonal svetový rekord. Po dlhých 28 rokoch tak bol rekord v skoku o žrdi dosiahnutý pod holým nebom a Duplantisov kariérny odkaz bol ešte výraznejší.
Švéd je dnes tak vysoko nad ostatnými, že nižšie výšky, na ktorých sa preteky začínajú, si môže dovoliť vynechať. Často sa preto stane, že keď začína skákať, veľká časť štartového poľa je už z hry von. Niekedy Duplantisovi stačia v celej súťaži aj dva či tri pokusy a dostane sa na výšku, ktorú už súperi nedokážu prekonať.
Vlani v auguste potvrdil vydarenú sezónu ďalším titulom majstra Európy a v rekordnom naladení začal aj rok 2023.
Sobotný svetový rekord 622 centimetrov je jeho šiestym v kariére a dosiahol ho za okolností, ktoré označil za špeciálne.
Ako spomínal už v minulosti, keď sa v detskom veku snažil zdokonaliť v technike, najviac mu pomohol vtedajší svetový rekordér Renaud Lavillenie. Jeho videá si donekonečna študoval a Francúz bol preňho veľkým vzorom.
Z oboch sa neskôr stali blízki priatelia, ktorí cez pandémiu zaujali napríklad virtuálnymi pretekmi, v ktorých každý skákal doma vo svojej záhrade.
Sobotné preteky organizoval Lavillenie vo svojom rodisku a Duplantis prijal jeho pozvanie súťažiť. Nový svetový rekord tak oslávili spoločne.
Správy týždňa
Na halových majstrovstvách Európy v Istanbule bude Slovensko reprezentovať Ján Volko, Viktória Forster a Gabriela Gajanová. Volko bude súťažiť v šprinte na 60 metrov, Forster v šprinte na 60 m a aj na 60 m prekážok a Gajanová v behu na 800 metrov. Podujatie sa koná od štvrtka do nedele.
Armand Duplantis tentoraz halový európsky šampionát vynechá. Namiesto obhajoby prvenstva sa chce sústrediť na letnú sezónu, kde bude jeho hlavným cieľom víťazstvo na augustovom svetovom šampionáte v Budapešti. Švéd by mal pred MS štartovať aj v Ostrave na Zlatej tretre.
Etiópanka Seifu Hayileová v sobotu vytvorila nový svetový rekord v čisto ženských pretekoch na 50 kilometrov. V juhoafrickom meste Gqeberha ich zvládla za 3:00:29 h a predchádzajúce maximum zlepšila takmer o štyri minúty. Jej výsledok je dôkazom, že aj v behoch dlhších ako maratón sa čoraz viac začínajú presadzovať bežci a bežkyne z Afriky.
Vo veku 93 rokov zomrel 22. februára v Nitre Stanislav Štefkovič, člen Siene slávy slovenskej atletiky. Rodák zo Skačian pri Partizánskom 12-krát prekonal slovenský rekord v skoku o žrdi a je prvým Slovákom, ktorý v desaťboji prekonal šesťtisícovú hranicu.
Výkon týždňa
Etiópanka Gudaf Tsegayová na halových pretekoch v Birminghame atakovala svetový rekord v behu na 3000 metrov, napokon za ním zaostala o 9 stotín sekundy.
Tsegayová je rekordérkou na polovičnej trati a o maximum na tritisícstovke sa pokúšala už niekoľkokrát. Tentoraz jej s udávaním tempa pomáhali dve vodičky a v závere dokázala zrýchľovať, na maximum krajanky Getenzebe Dibabovej z roku 2014 to však tesne nestačilo.
Foto týždňa
Američan Fred Kerley, majster sveta v šprinte na 100 metrov, pretekal prvýkrát od júnového svetového šampionátu, na ktorom sa po triumfe na najkratšej trati v behu na 200 m zranil. Kerley sa vo štvrtok predstavil na pretekoch v austrálskom Melbourne, bežal dvestovku a presvedčivo vyhral.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
