Denník N

Film Tár sa pýta, či dnes byť obvinený znamená to isté ako byť vinný, a robí to provokujúcim spôsobom

Cate Blanchett ako dirigentka Lydia Tár. Foto - Focus Features
Cate Blanchett ako dirigentka Lydia Tár. Foto – Focus Features

Článok obsahuje filmové spoilery.

Nie je náhoda, že Cate Blanchett práve za túto hlavnú postavu už získala ceny festivalu v Benátkach a Zlatý glóbus. Zaslúžila by si aj Oscara, ide totiž o nadštandardný herecký výkon. Celý scenár sa naučila naspamäť, čo je zrejmé už v úvodnej desaťminútovej scéne rozhovoru s novinárom. Keď neskôr hrá na klavíri, nič nepredstiera, naozaj to vie, rovnako vidieť, že absolvovala dirigentské kurzy, a počuť, že veľa času venovala aj nemčine.

Na úlohu dirigentky a skladateľky vo filme Tár sa intenzívne pripravovala a naplno sa do nej vložila. Dala si hodiny klavíra u Emese Virágovej z Hudobnej akadémie Franza Liszta v Budapešti, narábať s dirigentskou taktovkou ju učila Američanka Natalie Murray Beale a napozerala si aj záznamy majstrovských kurzov dirigenta Iľju Musina.

Inou otázkou však je, či dokáže vo filme všetko utiahnuť len ona sama a najmä aké témy a akým spôsobom vlastne táto 158-minútová hudobná dráma rieši. V tom sa už kritici aj diváci dosť zásadne rozchádzajú.

Skutočný význam hudby

„Nikto tu nie je úplne dobrý, nikto nie je úplne bez viny. Je to skúmanie korupčnej povahy inštitucionálnej sily, ale zároveň je veľmi humánne, pretože v jeho centre stojí niekto uprostred existenčnej krízy,“ opisuje Cate Blanchett film Tár.

Keď mala deväť rokov a jej učiteľka klavíra prišla na to, že necvičila,

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Filmy

Životy žien

Kultúra

Teraz najčítanejšie