Navrhuje slamené domy: Dom zo slamy nesfúknete ako v rozprávke o troch prasiatkach, vyhľadávajú ich zväčša IT špecialisti
Architektka Zuzana Kierulfová sa už takmer 20 rokov venuje stavbám z prírodných materiálov, blízke sú jej najmä slama a hlina. Dnes navrhuje predovšetkým domy zo slamených prefabrikátov, ktoré vníma ako najlepší stavebný materiál.
„Ľudia si myslia, že slama veľmi dobre horí, že ich napadnú myši, že tam budú plesne. Sú to mýty, ktoré treba vysvetľovať,“ hovorí.
V rozhovore približuje:
- prečo je slama dobrý materiál na stavbu domu;
- koľko dom zo slamy vydrží;
- prečo sa vo Francúzsku stavia zo slamy výrazne viac;
- že hlina u nás nie je legálne uznaný stavebný materiál;
- prečo je slamená budova ich ateliéru svetovým unikátom.
Vo vizitke na stránke vášho ateliéru máte napísané, že ste nikdy neboli spokojná so spôsobom, ako sa robí dnešná architektúra. Čo vám na nej prekáža?
Okrem iného aj to, že sa ešte stále málo dbá na to, aby sme čo najmenej vplývali na životné prostredie. Asi tridsať rokov tu existuje pasívny štandard, malo by sa v ňom stavať viac. Zároveň by sa malo dávať pozor na to, z čoho sa stavia. Dnes máme tie možnosti a môžeme využiť materiály s nízkou uhlíkovou stopou, mali by sme to aj robiť.
Čo si má laik predstaviť pod pasívnym štandardom?
Môžeme vychádzať zo slovíčka pasívny. Dom je navrhnutý tak, že energiu pasívne ušetrí, lebo má výbornú vzduchotesnú a tepelnoizolačnú obálku bez tepelných mostov. Energiu navyše aj pasívne získa zo slnka, lebo má kvalitné okná orientované na juh. Dom energiu nestratí ani vetraním, lebo sa najmä počas zimy používa vetracia jednotka, ktorá spätne využíva teplo z odchádzajúceho vzduchu.
Pri pasívnom štandarde sa dbá aj na to, aby ste mali pohodu aj v lete a nepotrebovali pritom veľa energie. Samozrejme, všetko sa presne počíta v špeciálnom výpočtovom programe, aby sa splnili kritériá, ktoré patria k definícii pasívneho štandardu.
Dnes musia byť všetky novostavby u nás budovami s takmer nulovou potrebou energie. Ako sa to odlišuje od domov v pasívnom štandarde?
Je v tom rozdiel. Pri takmer nulovom dome sa pozerá skôr na celkovú energetickú bilanciu, či vieme potrebnú energiu zabezpečiť obnoviteľnými zdrojmi. Pritom nám v zime povoľuje aj dvojnásobne vyššie tepelné straty, ako majú pasívne domy, a ani nerieši letnú tepelnú pohodu. Výpočet pre takmer nulový dom je vágny a dáva priestor na pomerne veľkú manipuláciu výsledkov, ktoré potom nesedia s realitou.
Pasívny štandard je prísny a dobrovoľný. Pri pasívnom štandarde navrhujeme dom tak, aby sme mali čo najmenšie tepelné straty a v zime čo najviac využili slnečné teplo cez okná. Okrem toho má pasívny štandard presný výpočtový nástroj na plánovanie, ktorý zohľadňuje klimatické podmienky. Už od prvej skice si viete overovať, ako bude dom fungovať.
Spomínali ste uhlíkovú stopu. Vaše stavby sú z prírodných materiálov, ktorých uhlíková stopa je nízka. Ako to vzniklo?
Už pred dvadsiatimi rokmi sme s manželom hľadali lepšiu alternatívu k tomu, ako sa stavia. Manžel potom objavil celosvetovú konferenciu v Dánsku, ktorá sa venovala slamenému staviteľstvu, a rozhodli sme sa tam ísť. Boli sme prekvapení, koľko profesionálov sa tomu venuje. Keď sme potom prišli domov, rozhodli sme sa založiť ateliér Createrra a profilovať sa na prírodné materiály.
Gro vašej práce dnes tvorí slamené staviteľstvo.
Sú to prírodné materiály, najmä slama a hlina. Sú to materiály, ktoré spolu veľmi dobre spolupracujú. Obom som sa venovala aj ako remeselníčka. V prírodnom staviteľstve boli a stále sú architekti, ktorí sa popri architektúre snažia robiť aj manuálne, aby mali prax.
Keď si človek bez väčších skúseností predstaví dom zo slamy, pravdepodobne si predstaví niečo nestabilné, čo nevydrží dlho, slamené staviteľstvo má však vo svete pomerne dlhú tradíciu. Kde nápad stavať zo slamy vznikol?
Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.
