Polícia za éry Fica čudne preverovala Kollárovu veľkú hotovosť pre Sme rodina

Polícia v minulosti preverovala, odkiaľ mal predseda Sme rodina Boris Kollár desaťtisíce eur, s ktorými prišiel do banky a ktoré potom zo svojho účtu previedol na stranícky účet. Politikovou veľkou hotovosťou sa polícia zaoberala krátko pred parlamentnými voľbami v roku 2020, keď ešte vládol Smer so SNS a s Mostom-Híd. Sme rodina bola v opozícii.

Prehovoril o tom bývalý šéf Slovenskej informačnej služby a Kollárov kamarát Vladimír Pčolinský v relácii Startitup Na stope, keď dostal otázku, ako sa zoznámil s bývalým policajtom z finančnej polície NAKA Mariánom Kučerkom. Práve on Kollárovu hotovosť preveroval.

Dnes obaja – Kučerka aj Pčolinský – sú v iných prípadoch stíhaní pre podozrenia z korupcie.

Pred pár dňami rezonovalo, keď Kollárovi poslanci v parlamente zablokovali vládnu novelu, ktorá by obmedzila dobu kešu. Predseda parlamentu Kollár dokonca ohlásil, že chce právo na hotovosť dostať do ústavy.

O tom, že sa polícia zaoberala priveľkou hotovosťou predsedu Sme rodina, sa doposiaľ verejne nevedelo. Kollár si podľa Pčolinského vložil peniaze na svoj účet a odtiaľ ich previedol na transparentný účet Sme rodina, z ktorého strana platila volebnú kampaň.

Pčolinský v tejto súvislosti spomínal v Startitupe vklad vo výške 40-tisíc eur. Denníku N neskôr povedal, že išlo o 40-tisíc alebo 30-tisíc eur, ktoré Kollár daroval strane.

Ako Kollár vydokladoval polícii, odkiaľ zobral túto hotovosť, nie je jasné. Polícia nevie o prípade nič povedať, Kollár mlčí a bývalý policajt NAKA Kučerka hovorí, že musí zo zákona zachovávať mlčanlivosť.

Zrazu sa objavil, keď sedeli na káve

Ostáva preto záhadou, prečo sa Kučerka rozhodol objasňovať podozrenie týkajúce sa priamo Kollára, ktorý je zároveň aj predsedom strany, práve u Vladimíra Pčolinského.

Ten v oficiálnych štruktúrach strany nefiguruje, za stranu v parlamentných voľbách vo februári 2020 ani nekandidoval. Angažuje sa skôr v pozadí, no roky sa pohybuje v oblasti bezpečnostných zložiek. Na kandidátke boli jeho bratia a manželka. Jeden z jeho bratov – poslanec Peter Pčolinský je vo vedení Sme rodina, zastáva funkciu podpredsedu.

Otázniky vyvolávajú aj ďalšie okolnosti preverovania Kollárovho vkladu. Pčolinský vraví, že sa s Kučerkom zoznámil náhodou, keď bol na káve s niekdajším šéfom Národnej jednotky finančnej polície NAKA Bernardom Slobodníkom a priamo tam ho údajne požiadal, že potrebuje objasniť tento podozrivý vklad Kollára.

Pčolinský zároveň povedal, že mu tento policajt ukázal k záležitosti interný doklad polície.

Pčolinský v rozhovore pre Startitup 16. januára hovoril, že sa s Kučerkom prvýkrát stretol v decembri 2019 alebo januári 2020, keď ten pôsobil na finančnej polícii NAKA, ktorá preverovala „transparentný účet volebnej kampane Sme rodina“.

„Požiadal ma, či by som vedel zabezpečiť stretnutie buď s Borisom Kollárom, alebo priamo podklad, ktorý by vysvetlil nejaký vklad. Neviem, 40-tisíc eur na transparentný účet, že pôvod tých peňazí,“ rozprával o Kučerkovi Pčolinský.

Následne podľa svojich slov hovoril s Kollárom. „Boris Kollár išiel do banky, dal mi celú takú hrubú A4 obálku dokladov o pôvode peňazí, to som potom na ďalšom stretnutí odovzdal Mariánovi Kučerkovi.“ V rozhovore Startitupu to už bližšie nerozoberá.

Kollár ignoruje otázky

Pčolinský Denníku N uviedol, že už na tomto prvom stretnutí Kučerka vzniesol požiadavku týkajúcu sa Kollára. Zoznámil ich bývalý šéf finančnej polície NAKA Bernard Slobodník, s ktorým Pčolinský sedel na káve, a odrazu sa tam objavil Kučerka. Pčolinský tvrdí, že Kučerka neprišiel cielene za ním, ale Slobodník si náhodou dohodol na jednom mieste dve stretnutia.

„Kučerka mi povedal, že je rád, že sme sa takto zoznámili, lebo už si zháňal na mňa číslo cez jednu poslankyňu,“ hovorí Pčolinský s tým, že sa mu vraj plánoval ozvať z dôvodu, že bolo treba preveriť spomínaný hotovostný vklad Kollára. S policajtom NAKA podľa svojich slov sedel pätnásť minút pri stole osamote a vtedy mu to prezradil.

Prečo kontaktoval jeho a nie Kollára, Pčolinský nevie vysvetliť, vraj nerieši postupy a metódy, ktoré využívala NAKA.

Pčolinský tiež spomína, že mal k dispozícii „list polície“. Konkrétne malo podľa neho ísť o listinu, ktorou finančná spravodajská jednotka žiadala finančnú políciu NAKA o preverenie vkladu. Tvrdí, že Kučerka mu ju ukázal, aby vedel Kollárovi povedať, aký vklad chcú vysvetliť.

Finančná spravodajská jednotka sa zaoberá neobvyklými obchodnými operáciami, jej úlohou je odhaľovať napríklad pranie špinavých peňazí. Keď niekto príde s väčším obnosom hotovosti do banky, tak zisťuje, či ich získal legálne.

Ako sa preverovanie Kollára uzavrelo, Pčolinský údajne netuší. Doklady, čo niesol pre Kučerku, podľa svojich slov nevidel. „Ja som robil vyslovene poštára.“ O nijakých ďalších vkladoch, pre ktoré by bol Kollár preverovaný, nevie.

Predseda parlamentu Kollár od štvrtka minulého týždňa nereagoval na otázky, a to ani po opakovanej žiadosti. Ignoruje aj požiadavku, či by bol ochotný doklady o pôvode peňazí ukázať. Ani neozrejmil, či išlo o jediné preverovanie peňazí, ktoré skončili u Sme rodina.

Cez 36 pôžičiek Kollár poskytol strane vyše milióna

Vo výročných správach Sme rodina za roky 2019 a 2020 nefiguruje Kollár medzi darcami. Čiže v súvislosti s jeho menom tam nie je zmienka, že by strane daroval 30-tisíc alebo 40-tisíc, čo sú sumy, ktoré spomína Pčolinský. V tomto období však vo veľkom poskytoval strane bezúročné pôžičky. Cez 36 pôžičiek jej v priebehu týchto dvoch rokov požičal dokopy takmer 1,1 milióna eur.

Jedna z pôžičiek bola vo výške 40-tisíc eur a strana ju prijala na prelome rokov 2019 a 2020, keď sa podľa Pčolinského slov zaujímal policajt Kučerka o Kollárovu hotovosť. Túto pôžičku strana prijala od Kollára konkrétne 31. decembra 2019.

Pôžičky v sume 30-tisíc sa objavujú vo výročných správach trikrát – v máji a novembri 2019 a vo februári 2020.

Zo zverejnených výročných správ Sme rodina sa nedá zistiť, akým spôsobom požičané peniaze – vyše milióna – doputovali od Kollára do straníckej kasy, a teda či s nimi takisto neprišiel do banky v hotovosti, a potom nepreviedol na účet strany.

Odkiaľ státisíce berie, sa nedá zistiť

Keď tím pod vedením Investigatívneho centra Jána Kuciaka vlani analyzoval Kollárov majetok, prišiel na to, že svojim firmám a strane požičiava státisíce eur, ale nedá sa zistiť, odkiaľ ich má. Pochybnosti mali aj napriek tomu, že Kollár roky podniká a jeho majetok sa odhaduje v miliónoch eur. Od Kollára pýtali vysvetlenie, ani vtedy na otázky neodpovedal.

Predseda parlamentu Kollár vlastní úspešné Fun rádio. Firma Radio Group, ktorá ho prevádzkuje, je dlhodobo v zisku – len za rok 2021 to bolo 845-tisíc eur. Cez firmu Goimpex Bratislava vlastní aj lyžiarske stredisko Park Snow na Donovaloch, spoločnosť taktiež vykazuje zisky. Hoci v pandemickom roku 2020 mala stratu cez 300-tisíc eur, v roku 2021 to bol zisk cez 700-tisíc eur.

Podľa majetkového priznania má vilu v Thajsku, ale aj byt v Španielsku, stavbu v Dubaji či vilu v bratislavskom Starom Meste. V majetku vykazuje aj umelecké diela. Týždenník Plus 7 dní tento týždeň zverejnil, že sa pustil do opravy svojho kaštieľa v obci Hubice neďaleko Dunajskej Stredy, ktorý roky chátral. Známy je aj okázalým životným štýlom a že financuje život svojim 12 deťom a ich matkám.

NAKA sa takisto zaoberala Kollárom pre sporný obchod s cyperskou schránkovou firmou Strooton Limited, v ktorom podľa portálu Aktuality.sk išlo o zhruba osem miliónov eur. Prípad v roku 2021 ukončila s tým, že nenašla nič na trestné stíhanie.

Kučerka reaguje z Bosny: Preverovanie Kollára bolo riadne a zákonné

Z minulosti je najznámejším prípadom kauza niekdajšieho špeciálneho prokurátora Dušana Kováčika, ktorý si v roku 2017 vložil v banke na účet hotovosť 204-tisíc eur a polícia ovládaná nominantmi Smeru prešetrovanie vkladu zamietla. Kováčik už sedí vo väzení za prijatie úplatku 50-tisíc od mafie. Zobral ho práve v čase, keď došiel do banky s neobvykle veľkou hotovosťou.

Ako Kollár pred tromi rokmi objasnil vloženie desiatok tisícov eur v hotovosti, policajné prezídium nevie povedať, pretože o tom nie sú záznamy. Polícia v stanovisku uviedla, že sa NAKA v spomínanom období – na prelome rokov 2019 a 2020 nezaoberala financovaním Sme rodina.

Vysvetlením môže byť, že sa Kollárovou hotovosťou zaoberal policajt NAKA Kučerka v rámci policajnej operatívy. To znamená, že polícia mala podozrenie o pôvode peňazí, ale trestné konanie nebolo začaté, lebo sa záležitosť vysvetlila.

Bývalého policajného operatívca NAKA Kučerku, ktorý sa momentálne zdržiava v Bosne, sme kontaktovali cez jeho advokáta Martina Bezáka s otázkami, pre aké podozrenia sa Kollárom zaoberal a ako prípad uzavrel. Zisťovali sme aj to, prečo nepreveroval vklad priamo u predsedu Sme rodiny, ale cez Pčolinského, a či mu ukazoval nejakú policajnú listinu.

Kučerka reagoval stručne, že v prípade išlo o policajné operatívne preverovanie. „Podľa zákona som povinný zachovávať mlčanlivosť o všetkých okolnostiach, ktoré sa ho týkajú, a to aj po skončení môjho služobného pomeru príslušníka Policajného zboru. Z tohto dôvodu môžem len vo všeobecnej rovine uviesť, že toto preverovanie sa uskutočnilo riadnym a zákonným spôsobom.“

Slobodník, ktorý Kučerku s Pčolinským zoznámil na káve a pri nej sa udiala kľúčová požiadavka na vysvetlenie Kollárovho vkladu, sa k záležitosti nevyjadril. Otázky si vyžiadal mailom, ale naň nereagoval.

50-tisíc od Borguľu pre Kučerku

V čase, keď sa s Pčolinským zišli na prelome rokov 2019 a 2020, Slobodník už zhruba štyri mesiace nebol šéfom finančnej polície NAKA, a teda ani nadriadeným Kučerku. Funkciu obsadil za čias vládnutia Smeru, Slobodník kedysi aj daroval Smeru 11-tisíc eur. Dnes patrí medzi kľúčových spolupracujúcich obvinených, ktorí vypovedajú, ako mala byť polícia za čias Smeru ovládaná oligarchami blízkymi Ficovi Bödörovcami.

Pčolinský k Slobodníkovi povedal, že sa s ním zvykol stretávať, keď ten raz za dva mesiace došiel do Bratislavy z Levíc, kde žije. Poznajú sa vraj od roku 2015, pri akej príležitosti sa zoznámili, si už presne nepamätá.

Kučerka figuruje v prípade poslanca Martina Borguľu, ktorého sa Kollár vlani v apríli zastal, keď ho obvinili z poskytnutia úplatku 50-tisíc eur tomuto niekdajšiemu príslušníkovi NAKA. Kollár žiadal, nech minister vnútra Roman Mikulec z OĽaNO „konečne podá demisiu“. Prekážalo mu, že svedka Borguľu polícia napokon obvinila.

Sme rodina trvala na tom, že sa nemá hovoriť o úplatku, ale o výpalnom, ktoré musel Borguľa zaplatiť. Poslanec tvrdil, že Kučerka mu cez sprostredkovateľa odkázal, že sa vie postarať o trestné oznámenie, ktoré naňho prišlo a týkalo sa podozrení, že ako bratislavský komunálny politik ovplyvňoval zákazky v Bratislavskej vodárenskej spoločnosti. Borguľa vravel, že peniaze dal z obavy, aby k nemu domov nenabehli kukláči a nečelil negatívnej medializácii, ktorá mu mohla v roku 2018 uškodiť pred blížiacimi sa komunálnymi voľbami, v ktorých neúspešne kandidoval za starostu bratislavského Starého Mesta.

Paragraf 363 pomohol Borguľovi aj Pčolinskému

Borguľovi v januári zrušil obvinenie generálny prokurátor Maroš Žilinka pomocou sporného paragrafu 363 Trestného poriadku. Pre Žilinku bolo kľúčové, že sa počas vyšetrovania nepodarilo v NAKA nájsť trestné oznámenie v súvislosti, s ktorým malo byť poskytnutých 50-tisíc. A preto sa ani nezistilo, o aké podozrenia v Bratislavskej vodárenskej išlo.

Opačný postoj mal špeciálny prokurátor Daniel Lipšic, ktorý pôvodne nevyhovel Borguľovi a nechal ho obvineného. Poukazoval na to, že sám Borguľa hovoril, že v súvislosti s trestným oznámením bol na výsluchu.

Generálna prokuratúra využila paragraf 363 aj v prípade korupčnej kauzy bývalého riaditeľa SIS Vladimíra Pčolinského, v auguste 2021 ho zbavil obvinení Žilinkov prvý námestník Jozef Kandera. Jedno obvinenie sa týkalo toho, že na jeseň 2020 mal posunúť úplatok 10-tisíc eur Kučerkovi, ktorý vtedy pôsobil ako šéf operatívcov na bratislavskej NAKA. Za peniaze mal podľa vyšetrovateľov zariadiť, že sa stavebná firma Strabag vyškrtne z vyšetrovania rozpracovaného prípadu.

Pčolinský to popiera a bráni sa aj tým, že sa na peniazoch zaistených u Kučerku nenašli jeho odtlačky. V období, keď malo k odovzdaniu peňazí dôjsť, sa s týmto funkcionárom NAKA stretával. Podľa Pčolinského chodil za ním do tajnej služby, lebo spolu riešili pracovnú agendu.

Úrad špeciálnej prokuratúry k tomuto prípadu hovorí, že od použitia paragrafu 363 nebolo obvinenie znova vznesené a momentálne nemôžu poskytnúť viac informácií.

V prípade ďalšieho podozrenia z korupcie už hrozí Pčolinskému súd. Podozrievajú ho, že dostal úplatok 20-tisíc eur od vplyvného konkurzného právnika Zoroslava Kollára za to, že mu dá SIS pokoj. Prokurátor momentálne vrátil vec vyšetrovateľovi a ten, keď odstráni procesnú chybu, ktorú vytýkal Najvyšší súd, tak môže obžalobu opäť podať na súd. Pčolinský od začiatku tvrdí, že žiaden úplatok nevzal.

Rovnako ako Borguľu Kollár obraňoval aj Pčolinského, keď ho na jar 2021 obvinili z korupcie a v dôsledku toho skončil v pozícii šéfa tajnej služby. Sme rodina sa vtedy pridala k Ficovmu Smeru v spochybňovaní vyšetrovania korupčných káuz.

So Smerom si porozumeli aj pri ochrane doby kešu

Sme rodina sa zhodla so Smerom aj pri nedávnom hlasovaní o vládnej novele, ktorá mala ukončiť dobu kešu a opäť zaviesť obmedzenia pre platenie v hotovosti.

Desať rokov platné pravidlo, že právnické osoby a podnikatelia nesmú platiť hotovosťou viac než päťtisíc eur a fyzickým osobám to štát zakazuje pri sumách nad 15-tisíc eur, sa obchádza, lebo na Slovensku najprv v dôsledku pandémie a teraz vojny proti Ukrajine stále platí mimoriadna situácia. Ministerstvo financií navrhlo túto „dieru“ v zákone opraviť, ale v parlamente na to nebolo dosť hlasov.

Bežných transakcií, ktoré ľudia robia medzi sebou alebo v obchodoch, by sa tieto obmedzenia netýkali. Ľudia by sa s obmedzeniami platby v hotovosti mohli stretnúť pri kúpe auta či pri predaji bytu. Teda párkrát za život.

Po tomto hlasovaní Kollár prišiel s požiadavkou, že chce dostať priamo do ústavy právo platiť v hotovosti, čo sa pozdáva Smeru, Hlasu, ale aj extrémistom z Republiky.

Premiér Eduard Heger, zatiaľ stále z OĽaNO, ktorý je poverený riadením ministerstva financií, sa nevyjadril, čo si o tom myslí. Ministerstvo iba uviedlo k zamietnutej vládnej novele, že bude postupovať podľa rokovacieho poriadku parlamentu.

„Nový návrh zákona v tej istej veci možno podať najskôr o šesť mesiacov odo dňa neschválenia návrhu zákona,“ uvádza sa v stanovisku. To vychádza na august, a keďže predčasné voľby majú byť 30. septembra, je pravdepodobné, že úprava sa nestihne definitívne schváliť.