Zakázané čítanie: Sex je fuj!

Autor je bývalý minister školstva, podpredseda SaS

Úžas. Túto emóciu mám vždy, keď sa do parlamentu dostane téma týkajúca sa sexuality alebo sexuálneho zdravia. Pre niektorých mojich kolegov z poslaneckých lavíc, ale aj pre niektorých ministrov je táto téma rovnako strašidelná a nepríjemná ako pre iných škrabanie nechtami o tabuľu či ananásová pizza.

Fascinuje ma, že niektorí poslanci si myslia (a oni si to naozaj myslia), že sex by mal byť len niečo, čo má byť hlboko skryté, zamknuté v trezore na desať zámkov a má sa o ňom hovoriť len za zatvorenými dverami spální a len toľkokrát, koľko detí si v živote prajeme. Sex nemá byť pôžitkom, nemá sa diať pred manželstvom, nemá sa diať zodpovedne a už vôbec sa o ňom nemá hovoriť. Máme predstierať, že nie je, že nikto nevie, čo to je, že nikto to ani nerobí, že kondómy v potravinách sú vlastne žuvačky bez chuti a že žiaden žiak či dospievajúci študent si nevie vyhľadať pornografický materiál na svojom smartfóne do piatich sekúnd. No a vráťme sa späť do reality.

Už pred vyše rokom som ešte ako minister školstva hovoril o povinnosti sexuálnej výchovy na školách, ktorá bude súčasťou veľkej školskej reformy.

Argumentoval som výsledkami zo zahraničia, kde je sexuálna výchova už zavedená v praxi, a dátami, ktoré jasne hovoria o tom, že čím je žiak informovanejší, tým menej dochádza či už k sexuálnemu násiliu, neželanému tehotenstvu, alebo k prenosu sexuálne nákazlivých chorôb.

Už pri predstavovaní tohto návrhu ešte na jeseň 2021 sme si mohli v parlamente vypočuť plejádu argumentov proti, pri ktorých som stratil aj posledné zvyšky svojich vlasov. Poslanci Národnej rady si v 21. storočí skutočne myslia, že na sexuálnej výchove sa deti učia, ako majú sexovať. A že vzdelávanie napríklad o tom, ktoré dotyky od dospelého by nemali tolerovať, nie je potrebné. Myslím, že v ten deň obe strany zažili šok.

Tento mesiac sa na ministrovom stole ocitol návrh odborníkov na nové učebné osnovy pre vzťahovú a sexuálnu výchovu. Títo na slovo vzatí odborníci pripravovali svoje návrhy viac ako dva roky. Pán minister Horecký sa však cíti viac fundovaný ako odborníci, a preto mnoho dobrých vecí vyškrtal. Na škodu detí.

Antikoncepcia, sexuálna orientácia či sexuálne zdravie sa dostali do návrhu vzdelávacích štandardov len čiastočne. Pán minister napríklad návrhu vyčíta, „že škola nemá čo formovať jednotlivcov, akú majú mať sexuálnu orientáciu alebo identitu”. Teda neviem, čo má pod týmto na mysli pán minister, ale môžem ho ubezpečiť, že to nefunguje tak, že sa zobudíte v sobotu a z dlhej chvíle si poviete, že Slovensko je taká super krajina pre inakosť, že ste sa rozhodli stať gejom či lesbou. Ľudia sa so sexuálnou orientáciou už narodia, nedá sa vnútiť či formovať.

Pán minister sa taktiež obáva, že ak sa o antikoncepcii nebude rozprávať len v rovine faktov a bude sa napríklad rozprávať o typoch antikoncepcie a kde ju získať, tak to môže viesť k sexualizácii detí. Čiže môžete vedieť o karate, ale už sa nemôžete učiť, ako sa brániť, lebo to môže viesť k tomu, že sa začnete biť s ostatnými, len tak bez príčiny. No okej… či?

Hodnoty majú zostať v rukách rodičov, tvrdí pán minister. S týmto argumentom sa stotožňujem aj ja a dodávam, že rešpekt je na prvom mieste aj pri sexuálnej výchove. Nespochybňujem, že každá rodina má právo na svoje hodnotové videnie sveta, ale sexuálna a vzťahová výchova postavená na odporúčaniach odborníkov patrí do osnov škôl v 21. storočí a je potrebným prvkom. Preto dúfam, že návrh odborníkov prejde v čo najmenej okresanej podobe a že o obsahu budú rozhodovať odborníci a nie niečia nezdravá a nereálna bublina, ktorá s realitou nemá nič spoločné.

Je vždy lepšie sa dozvedieť a rozprávať o sexuálnom zdraví a o sexualite v prítomnosti odborníkov v moderovanom prostredí než na internetových fórach alebo získavať skúsenosti prostredníctvom nepríjemných zážitkov na vlastnej koži.