Osobnosť roka 2015: prezident Andrej Kiska

Denník N hľadal Osobnosť roku 2015. Oslovili sme 30 ľudí, ktorých si vážime, aby nám pomohli. Z ich odoziev vyplynulo, že tento rok patril utečencom a osobnosťou sú ľudia, ktorí sa prejavili ako ľudia. Ktorí neklesli na úroveň zberačov hlasov strachu a neznášanlivosti.

Aj z tejto ankety je zrejmé, že Slovensko nie je iba územie obohnané virtuálnou hranicou. Často sa medzi tipmi totiž objavila nemecká kancelárka Angela Merkelová, ktorá ovplyvnila dianie na Slovensku viac ako mnohí jeho volení predstavitelia.

V momente, keď sa zdá, že je škoda, že rozmýšľanie u nás neovplyvnila ešte viac, je dobré pripomenúť si, že aj na Slovensku sú ľudia, ktorí sú skutočnými osobnosťami. Našťastie, nie je ich málo. Najčastejšie sa spomedzi nich v našej ankete objavilo meno prezidenta Andreja Kisku.

V utečeneckej kríze sa ukázalo, aké dôležité je, že máme Kisku. Stal sa našou kotvou v Európe, keď sa vláda rozhodla Európu sabotovať, a dokonca žalovať.

Matúš Kostolný

Prečítajte si

Prezident Kiska: Cítim stres, že nemôžem veci meniť

Takto hlasovali osobnosti:

Iveta Radičová,
bývalá premiérka

Osobnosť roka, Angelu Merkelovú, zdôvodnila šéfredaktorka časopisu Time nasledovne: „Za to, že Angela Merkelová žiadala od svojej krajiny viac, než by sa väčšina politikov odvážila, za jej pevný postoj proti tyranii a oportunizmu a za pevný morálny postoj vo svete, kde je ho nedostatok.“ Nie raz, ale priamo trikrát sme mali dôvod vidieť, že v podobe ženy – kancelárky ide o historický experiment ambiciózneho štátnika. Merkelová sa ukázala ako nenahraditeľný hráč pri rokovaniach o dlhovej kríze a bola lídrom Západu v reakcii na Putinovu okupáciu Ukrajiny. A v čase, keď pre migračnú a utečeneckú krízu a teroristické útoky niektorí politici spochybňujú princíp otvorených hraníc a stavajú múry a ploty, Merkelová reprezentuje inú škálu hodnôt: ľudskosť, veľkorysosť a toleranciu.

„Ak sa začneme ospravedlňovať za to, že v núdzových situáciách ukazujeme svoju vľúdnu tvár, už to nebude moja krajina,“ hovorí Merkelová.

 

Ján Štrasser,
spisovateľ a prekladateľ

Domáca – Jana Dubovcová. Verejná ochrankyňa práv. Všetky tri slová sedia. Na rozdiel od nových nasekaných „ombudsmanov“, presnejšie politických trafikantov.

Svetová – Mark Zuckerberg. Dať na charitu 99 % (vlastného) majetku je top. Len mi je ľúto, že vymyslel Facebook pre slušných ľudí aj pre hovädá.

 

Zuzana Wienk,
riaditeľka Aliancie Fair-play

Neviem vybrať jedinú osobnosť. Najbližšie k môjmu pocitu by bol Občan. Tento rok sa objavilo viacero obdivuhodných a zrelých občianskych iniciatív, ktoré neboli len o proteste, ale mali jasnú, silnú víziu. Po fiasku gorilích protestov je to pre mňa nádej a znak, že spoločnosť dozrieva a učí sa spravovať veci verejné. Tieto iniciatívy niekedy dokonca prišli z celkom neočakávaných oblastí – ako napríklad vzopretie sa hokejistov – a zasiahli rôznorodé oblasti. V spoločnosti to buble a ťahá ľudí k aktivite, ponuka na politickej scéne za touto objednávkou zaostáva a bude zaujímavé sledovať, či sa jej vyrovná.

 

Šimon Šicko,
Pixelfederation

Prezident Andrej Kiska. Svojím prístupom k filantropii a k podpore startupov vypĺňa dôležité vákuum, ktoré vzniká medzi politikmi a týmito oblasťami. Andrej Kiska sa stal ambasádorom zdravého rozumu a nesebeckosti tam, kde ich najviac treba – v politike.

 

Milan Nič,
riaditeľ Inštitútu pre stredoeurópsku politiku

Všetci tí, ktorí sa postavili proti prevládajúcemu sentimentu v slovenskej politike a v spoločnosti a urobili niečo konkrétne na pomoc utečencom. Symbolicky vyberám dvoch z nich, ktorí vo svojej oblasti alebo profesii výrazne vyčnievali: prof. Vladimír Krčméry a prezident Andrej Kiska.

 

Martin Bútora,
sociológ, poradca prezidenta, člen redakčnej rady Denníka N

Jana Dubovcová. Berie svoju funkciu verejnej ochrankyne ľudských práv vážne, ako poslanie, a nie ako „výhodný flek“ vykonávaný z politickej milosti. Vážim si jej odvahu postaviť sa presile moci i „zmasírovanej“ verejnej mienky. Osvedčila ju mnohorakým spôsobom: napríklad nesúhlasom s policajným zásahom v Moldave nad Bodvou, kritickým postojom k referendu o rodine a podporou práv ľudí inej sexuálnej orientácie či ústretovým prístupom k ľuďom na úteku.

 

Milan Šimečka,
editor Respektu, predseda redakčnej rady Denníka N

Dobrovoľníci, ktorí pomáhali utečencom.

 

Milan Lasica,
herec a režisér

Tréner futbalovej reprezentácie Ján Kozák.

 

Ivan Štefunko,
Neulogy

Angela Merkelová.

 

Lucia Štasselová,
riaditeľka Nadácie Pomoc jeden druhému

Lukáš Gürtner, Pavol Krajčovič a Štefan Hodničák. Záchranári, ktorí pomáhajú utečencom od prepuknutia krízy. Často tam putujú po svojej službe v noci, pričom lieky a ďalší materiál kupujú často za vlastné alebo požičané peniaze. Zároveň motivujú aj svojich kamarátov a sestričky, ktorí cez víkendy s nimi chodia pomáhať. Poskytujú pomoc tým, ktorí ochoreli či skolabovali, prevážajú ťažkých pacientov do nemocnice. Riešili hypoglykemické kómy, zlyhania srdca či pľúcne edémy. „Ťahali tie najhoršie nočné služby, ktoré už nevládali robiť lekári. Malým zázrakom je, že vďaka nim sme tu nemali jediný exitus,“ pochvaľuje si prácu záchranárov profesor Krčméry.

Robia to stále ďalej, hoci sa dočkali aj slov odsúdenia či kritiky – najčastejšie zo Slovenska. „Máme také povolanie, aké máme, pomáhame, kde treba, aj utečenci sú ľudia a treba im pomôcť. Robievali sme väčšinou nočné, ošetrovali sme najťažšie prípady a prevážali sme ľudí do nemocníc. Počet ľudí bol veľmi veľký, ošetrili sme asi 200 ľudí za noc. Naša cesta sa však nekončí, aj naďalej pomáhame a pomáhať budeme.“

Napriek rôznym reakciám neprestávajú a sú pozitívne naladení a plní elánu.

 

Ľudovít Ódor,
ekonóm, člen Rady pre rozpočtovú zodpovednosť

Všetci, ktorí sa postavili proti korupcii v zdravotníctve, v IT sektore alebo v doprave.

 

Eugen Korda,
novinár .týždeň

Anton Srholec a pápež František.

 

Michal Meško,
Martinus, člen redakčnej rady Denníka N

Mišo Truban. Má zdravý pohľad na svet a zaujímavé názory, a pritom úplne jednoduché. Som veľmi rád, že začal hovoriť nahlas aj o korupcii v IT – a veľmi kvitujem, že to navyše posúva aj do konkrétnych aktivít.

 

Norbert Molnár,
šéfredaktor Új Szó

Utečenec v Európe. Môžeme ho milovať, môžeme ho nenávidieť, ale jedno je isté: myšlienky celého kontinentu sa točili celý rok okolo utečencov.

 

Eva Kováčechová,
právnička, členka redakčnej rady Denníka N

Zúžila by som to na troch konkrétnych ľudí, ktorých však zároveň vnímam ako symbol: Magdaléna Kovačovičová, Alan Suchánek a Vladimír Suchodolinský. Spája ich jedna vec – odvaha alebo vnútorná vzdorovitosť nielen postaviť sa voči špinavosti vo verejnom priestore, ale hlavne schopnosť vydržať neuveriteľný tlak potom. Dlho vnímam rezignáciu ľudí okolo seba. Už len vyjadriť verejne svoj pos­toj býva pre mnohých náročné. Ale vydržať a neuhnúť tlaku, ktorý nasleduje potom, je stále mimoriadne vzácne. Tí traja ľudia to dokázali.

 

Ivan Kamenec,
historik

Neviem jednoznačne určiť „osobnosť roka“. Podľa mňa takouto „kolektívnou osobnosťou“ sú tisíce ľudí, ktorí dobrovoľne, obetujúc vlastný čas, prostriedky a vystavujúc sa aj osobnému nebezpečiu, pomáhajú utečencom priamo na mieste udalostí.

 

Matúš Čupka,
občiansky aktivista

Gabriel Šípoš – za to, ako Transparency International odhalila kauzu Váhostav, ako fungujú schránkové firmy, ako sa bačuje v diaľničných tendroch a prakticky sa uplatňuje princíp „zisky sa zosobňujú a straty sa kolektivizujú“.

 

Michal Vašečka,
sociológ

Dr. Pietro Bartolo, lekár na talianskom ostrove Lampedusa, ktorý roky stojí v prvej línii pomoci utečencom a jeho rukami prešli desaťtisíce utečencov. Je prvým, koho uvidia utečenci, keď ich more vyplaví, je tým, kto zachránil tisíce zomierajúcich a poloutopených, odrodil niekoľko desiatok detí. V roku 2015 nechcel opúšťať Lampedusu, aby sa nestalo, že utečencom nebude mať kto pomôcť. Dr. Piet­ro Bartolo stojí už roky v prvej línii ako veľvyslanec tej Európy, ktorá za jeho chrbtom pomaly prestáva existovať.

 

Zora Jaurová,
producentka, členka redakčnej rady Denníka N

Ľudia, ktorí pomáhajú utečencom. Migračná kríza zastihla všetkých nepripravených. Ale kým politická reprezentácia a zodpovedné inštitúcie zatvárali oči, ignorovali, popierali, aby následne strašili a zastrašovali, našlo sa množstvo bežných ľudí, ktorí nedokázali redukovať umierajúcich, trpiacich a ohrozených na neosobné čísla a pomáhali a pomáhajú tým, ktorí sú v núdzi. Keď nás raz história obviní z ľahostajnosti voči pomaly sa plaziacemu zlu, nájde sa aspoň pár príkladov tých, ktorí boli ochotní aktívne konať.

 

Peter Celec,
lekár a vedec

Angela Merkelová. Je úchvatné, ako so stoickým pokojom rieši nedokonalosti demokracie v Európe či inde vo svete. Uvažuje, hľadá konsenzy, nepresadzuje sa za každú cenu, a predsa sa presadí. Či už ide o grécke dlhy, o európske zvady alebo aj o aktuálne vyhrotené vzťahy okolo migrantov. To, aká veľmi dôležitá je pre Európu či svet, budeme tušiť, až keď sa rozhodne odísť zo scény. Doteraz sa jej podarilo v každom probléme nájsť príležitosť na zmenu k lepšiemu. Nemyslím si, že ide o náhodu, že ona ako fyzička má úplne iný štýl politického vystupovania a riešenia problémov ako právnici, ktorí vládnu v našich končinách. Pragmatické riešenie založené na dôkladnej analýze faktov je niečo, čo sa od nej môžeme všetci učiť.

 

Fedor Blaščák,
filozof

Andrej Kiska. Vo všeobecnom politickom marazme je prezident republiky (spolu s ombudsmankou Janou Dubovcovou) azda jediným „triezvym medzi opitými“.

 

Juraj Lukáč,
náčelník združenia Vlk

Ján Lazorík. Celoživotný bojovník za jazykovú rozmanitosť. Rozmanitosť je dôležitá nielen v prírode, ale aj v spoločnosti; Lazorík to neskutočne intuitívne chápal. Charizmatický Don Quijote de la Šariš vydal na túto tému desiatky kníh a mne pripomínal celý život Jiráskov román Proti všem. Bohužiaľ, Ján Lazorík odišiel v auguste do neba, kde sa hovorí určite aj po šarišsky.

 

Veronika Pizano,
odborníčka na marketing

Matúš Čupka. Dlhodobo jeho a Zelenú hliadku sledujem. Každoročne posúva Zelenú hliadku ďalej, už je poloprofesionálna. Upozorňuje na problémy v meste, ponúka riešenia. Inšpiruje ďalších ľudí, aby sa zohli a zobrali odpadky v malom i vo väčšom. Momentálne nepoznám nikoho, kto robí pre verejný priestor kontinuálne viac ako on.

 

František Múčka,
šéfredaktor denníka Postoj

Pokiaľ ide o vplyv na životy ľudí na celých kontinentoch, sú osobnosťami (v dobrom i v zlom) vrcholoví politici a biznismeni, o ktorých počúvame celý rok. 

Na Slovensku však popri nich treba spomenúť ľudí, ktorí stáli za súkromnou iniciatívou príchodu irackých utečencov na Slovensko. Z dvoch dôvodov – jednak dokázali „prelomiť“ politickú nechuť k takémuto kroku (a museli si za to o sebe od premiéra vypočuť, akí sú babráci) a jednak preto, že vrátili zmysel koncepcii pomoci utečencom. Teda nielen preukázať vôľu pomôcť, ale mať aj realistickú predstavu, ako to urobiť, zobrať na seba ťarchu selekcie, keďže v krutom svete sa nedá pomôcť každému, a zmieriť sa s faktom, že za toto budú kritizovaní jednak tými, čo pomáhať nechcú, ale aj tými, ktorí sediac so založenými rukami im vyčítajú, že pomáhajú málo a politicky nekorektne.

 

Péter Hunčík,
psychiater, člen redakčnej rady Denníka N

Boris Nemcov – Angela Merkelová – Voľby v Barme (Su Ťij). Podľa môjho hodnotového systému život a smrť Nemcova, príklad Merkelovej a vyhraté voľby v Barme veľmi úzko súvisia. On dal život za svoj sen, ona možnú politickú kariéru za svoje presvedčenie a voľby v Barme – „dokazujú“ to, že neexistujú „stratené“ roky: keď človek má pred sebou jasný a krásny cieľ, tak nemôže prepadnúť skepticizmu či, nedajbože, cynizmu.

 

Dana Kleinert,
návrhárka

Andrej Kiska. Viem, nie je to úplne originálne, ale myslím si, že je dôležité pridávať mu hlasy aj v takýchto anketách. Téma utečencov a to, ako o nej komunikuje, je absolútne dôležitá a v úplnom rozpore s vládnucou stranou. Zároveň sa mi páči, ako hovorí aj o iných témach: podnikateľské prostredie, vzdelávanie, zdravotníctvo a, našťastie, už začal viac „riešiť“ aj kultúru.

Celosvetovo je osobnosťou roka Angela Merkelová. Jej vyjadrenia sú pre mňa vyslovene štátnické. Myslí aj za hranice bežného ľudského času života. Šíri myšlienky ľudskosti a solidarity a zároveň ponúka kritiku do vlastných, kresťanských radov. Spolu s tým šíri aj pocit, že spoločne dokážeme veci riešiť, no zároveň zostať ľudskí aj voči ľudskému nešťastiu.

 

Pavel Sibyla,
Nadácia Zastavme korupciu

Andrej Kiska, lebo nám vracia vieru, že obhajovanie hodnôt ľudskosti a spravodlivosti, hľadanie vecných užitočných riešení, prednes prejavov, ktoré majú hĺbku, ale aj uvoľnené správanie a človečina idú dokopy s praktickým výkonom politickej funkcie. Pretože svojimi postojmi počas utečeneckej krízy zabránil tomu, aby sa Slovensko ocitlo na úplnej periférii. Pretože aj tí, ktorí sa zjavne neštítia už ničoho, majú pred ním rešpekt.

 

Michal Kaščák,
šéf festivalu Pohoda, člen redakčnej rady Denníka N

Juraj Kušnierik. Ostáva pre mňa jedným z najdôležitejších a najinšpirujúcejších ľudí, akých som stretol. Prajem si, aby sme si čo najviac osvojovali jeho životné postoje – prajnosť, priamosť a zásadovosť. Jeho odvaha vedieť ľudí pochváliť bez tradičného stredoeurópskeho „ale“, jeho podpora ľudí, ktorí tvoria, jeho otvorenosť a hlad po nových kultúrnych zážitkoch – to všetko z neho robí výnimočného človeka. Jeho predčasný odchod ukázal silu jeho osobnosti naplno.

 

Peter Visolajský,
predseda lekárskych odborov

Rád by som nominoval menej známu osobu: MUDr. František Golas, lekár interného oddelenia FN Žilina. Tento lekár sa postavil na čelo lekárov, ktorí svojimi výpoveďami (ohrozením svojho živobytia) prinútili kompetentných, aby riešili neúnosnú hygienickú situáciu svojich pacientov na internom oddelení. Štrnástim lekárom na čele s Dr. Golasom sa podarilo vybojovať lepšie podmienky pre pacientov interného oddelenia FNsP Žilina, dnes sa toto oddelenie rekonštruuje a oni pracujú ďalej bez medializácie, v tichosti.