Plukovník poľskej kontrarozviedky: Hanbíme sa pred Slovákmi za našu vládu

Bolo okolo 1:30 v piatok nad ránom a službukonajúci dôstojník vo varšavskej budove vojenskej kontrarozviedky nepočul alarm ani nič nezvyčajné. Až kým sa pred ním zrazu nevynorili: čerstvý šéf kontrarozviedky Piotr Bączek, asignovaný novou poľskou vládou, a Bartłomiej Misiewicz, vysoký úradník na ministerstve obrany a pravá ruka ministra. Úradníkov sprevádzala ozbrojená jednotka vojenskej polície. Ako sa ukáže neskôr, do budovy sa vlámali pomocou pakľúča.

Ako prvé dostáva dôstojník do rúk papier o svojom prepustení z činnej služby. Následne sa návštevníci pokúšajú preniknúť do vnútra budovy a získať nad ňou kontrolu. Má ísť o náhlu výmenu vojenských kádrov za ľudí z novej administratívy strany PiS, ktorá na konci októbra vyhrala poľské parlamentné voľby. Vyhlásili, že dôveru nového vedenia stratilo celé poľské osadenstvo centra.

Súčasťou budovy sú však i priestory, ktoré patria slovenskému personálu – celé centrum pri NATO má centrálu v poľskej Varšave a pobočku v slovenskej Lešti. Až doteraz bolo jeho budovanie spoločnou, i keď diskrétnou pýchou oboch vlád. Preto keď vojenskí policajti uvidia plomby na dverách do slovenských priestorov, odmietajú splniť rozkaz a len tak vojsť do miestností spojeneckej armády. Úradníci sa dočasne stiahnu, no podľa svedkov po odchode komanda ovládnu celú budovu aj napriek tomu.

Na druhý deň bude Misiewicz všetkých na tlačovke upokojovať, že pri záťahu sa nič vážne nestalo a išlo o štandardný krok. No predstaviť si riziko, aké hrozilo pri zásahu, zrejme nevyžaduje veľkú fantáziu: stačila náhoda a strážiaci dôstojník mohol na prišelcov spustiť paľbu. Alebo oni naňho. „A keby boli práve v budove aj slovenskí špecialisti?“ pýta sa odvolaný šéf centra Krzysztof Dusza. „Celé sa to mohlo skončiť krviprelievaním.“

Varšava je o dva dni neskôr plná protivládnych demonštrantov. Šéf vládnej strany PiS ich pred týždňom označil za zlodejov a komunistov a „najhoršiu sortu Poliakov“. Varšavčania dnes preto po manifestácii vysedávajú v krčmách s nálepkami „Som najhoršia sorta Poliaka“ a vášnivo diskutujú o politike.

Keď príde čas na naše stretnutie, prichádzam na dohodnuté miesto a takmer okamžite mi zazvoní telefón. Je hluchý. Uvedomím si, že niekto si chcel len takto overiť moju identitu, keď sa zrazu predo mnou vynorí vyšportovaný štyridsiatnik. Plukovník Krzysztof Dusza bol až do štvrtkovej noci šéfom poľsko-slovenského Centra NATO pre kontrašpionážnu činnosť. Dnes hovorí, že už veľmi nemá čo stratiť. Vláda zničila jeho i veľa z toho, čo posledné roky spolu so Slovákmi budoval.

Môžete opísať, čo ste v piatok nad ránom robili vy?

Prišiel som do centra, hneď ako som sa to dozvedel. Do budovy ma však už vojenská polícia nepustila.

Účastníci zákroku mali strelné zbrane a vaša ochranka takisto. Nemohlo sa niečo stať?

Jasné, že mohlo. V takých situáciách nikdy neviete. Našťastie, príslušníci vojenskej polície odmietli ísť ďalej do budovy. Podarilo sa mi len dohodnúť, aby odtiaľ vyšli a zaplombovali to. Viete, sú tam okrem iného miestnosti môjho slovenského zástupcu… vedeli, že tam nesmú vojsť. To by bol veľký škandál. Hoci z toho, čo viem teraz, sa zdá, že sa už odvážili aj na toto. Keď opadol prach a vec utíchla, naša nová vláda získala pocit, že môže všetko. Práve preto teraz idem čo najrýchlejšie na Slovensko – vysvetliť našim slovenským kolegom, nech sem čo najrýchlejšie prídu a zoberú si všetko dôležité k sebe domov.

Nemohli tam byť tajné slovenské dokumenty?

To, našťastie, nie, ale môže tam byť všeličo iné.

Čo tým myslíte?

O tom sa nebudem vyjadrovať.

Čo na to Slováci, ktorí boli vnútri?

Našťastie tam vtedy žiadni neboli. Bola by to neuveriteľná hanba aj riziko. Už za to, čo sa stalo, sa nesmierne hanbím. Náš bývalý minister obrany vyhlásil, že Poľsko by sa malo Slovensku ospravedlniť. Treba to so Slovákmi okamžite riešiť. Už keď dáme nabok diplomaciu a medzinárodné vzťahy, takéto veci sa nerobia ani medzi slušnými ľuďmi, nieto ešte medzi štátmi. Mimochodom, tú raziu chceli urobiť už o deň skôr, ale šéf ochrany v [poľskej tajnej] službe s tým nesúhlasil, pretože tam sú aj priestory Slovákov a vedel, že toto si nemôžeme dovoliť. Tak ho vymenili a povolali vojenskú políciu.

Prečítajte si

Poliaci zaútočili na centrum NATO, ktoré zakladajú so Slovákmi. Glváč chce vysvetlenie

Predpokladám, že premena z plukovníka kontrarozviedky na mediálnu superstar nie je kariérou vašich snov. Prečo ste sa rozhodli s tým vyjsť von?

To, čo sa stalo vo štvrtok v noci, bolo poslednou kvapkou. Vyčerpal som predtým všetky ostatné možnosti, aké som mal. Písal som o celej situácii päť, možno desať hlásení. Z toho, čo viem, Slováci postupovali s našou administratívou podobne a adresovali im svoje obavy a slovenská strana nielen nedostala žiadnu zmysluplnú odpoveď, ale od poľského ministra nebol ani skutočný záujem to riešiť. Zahnali ma do kúta a nedali mi šancu urobiť nič iné. Potom som zavolal môjmu známemu politikovi. Povedal, že s týmto sa už nič nedá robiť, jedine s tým ísť do médií. Samozrejme mi je jasné, čo to pre mňa znamená. Pokiaľ ide o moje odvolanie, minulý týždeň mi len tak oznámili, že som tu skončil. Ale verte mi, nedostal som nijaké rozhodnutie od ministra ani od nového šéfa našej služby. Mňa je pritom možné povolať aj odvolať len po vzájomnej dohode oboch ministrov. Také sú pravidlá spolupráce, aké prijala slovenská i poľská strana. A oni teraz v médiách tvrdia, že ja už týždeň ignorujem svoje odvolanie. Okamžite som predsa reagoval a vysvetlil, že o tom musia najprv upovedomiť slovenskú stranu a postupovať podľa dohodnutých procedúr. Slováci dali niekoľkokrát výrazne najavo, že z našej strany očakávajú štandardný postup.

Z niečoho vás obvinili?

Áno. To je obľúbený spôsob, ako sa u nás robia čistky v službách. Nedávno to urobili so šéfom antikorupčnej kancelárie. Pod nejakou pochybnou zámienkou mu odobrali bezpečnostné certifikáty a on následne odstúpil sám, pretože tým stratil prístup k utajovaným skutočnostiam, ktoré predstavujú gro jeho práce. Podobne to prebieha so mnou. Nemám sa čoho báť, pretože viem, že som nič neurobil. Ale to celé je len taktika. Proces verifikácie obvinenej osoby sa čo najviac predlžuje, aby sa okolo nej vytvorila hmla. Nakoniec potvrdia našu nevinu, ale to už budeme odstavení. V provládnych médiách ma dokonca obviňujú z pomáhania ruským službám a v iných zo špehovania pre Američanov. Takže som asi trojitý agent. Pritom každá spolupráca s Rusmi alebo s Američanmi, na ktorej som robil, bola robená v úzkej koordinácii s vládou. Najviac zo všetkého by som chcel predstúpiť pred parlamentnú komisiu národnej bezpečnosti a dostať šancu vysvetliť, ako to celé prebehlo. Ale o tom môžem len snívať.

Máte vysvetlenie, s čím má dnešná administratíva vlastne problém?

Myslím, že nás tam jednoducho nechcú. Je to čistka. Ľudia, ktorí u nás úzko spolupracujú so Slovákmi na tomto projekte 1,5 roka, ale tak naozaj už viac ako sedem rokov a ktorým, naopak, dôverujú aj slovenskí partneri, už prestali byť pre vládu pohodlní. Pritom keby nebolo onej vzácnej dôvery medzi naším a vaším tímom, tento projekt by nikdy nevznikol. Práve spolupatričnosti vďačíme tomu, že sme ho tak rýchlo zrealizovali.

Oznámili ste slovenskej strane, že to budete medializovať?

Nestihol som. Oznámil som im len esemeskou, že u nás vznikla takáto situácia. To bolo tak, že prví [poľskí] novinári sa ku mne dostali v piatok medzi siedmou a ôsmou ráno. Nemal som ani čas nič riešiť.

Ako na medializáciu reagovali Slováci?

Dali, myslím, vašim novinárom akési strohé vyhlásenie. To neoficiálne posolstvo od nich bolo také, že s nami súcitia.

Viete, čo poľskej vláde prekáža na vás osobne?

Pracujem v službách 25 rokov a nie som si vedomý ničoho, čo by to zapríčinilo. Myslím, že tam len chceli dosadiť svojich vlastných ľudí. A nech to aj pokojne urobia, ale kultúrnym spôsobom, bez porušovania zákonov a bez šliapania po záujmoch slovenských partnerov. Obe strany sa predsa na niečom dohodli. Mali si to vyjasniť ako chlapi a povedať: dobre, nechceme Duszu, ale toho a toho. Slováci by povedali, v poriadku, tento je prijateľný, tamten nie. A je to. Určite som neočakával, že slovenská strana bude za mňa viesť proti našej vláde vojnu. Sú predsa dôležitejšie záujmy ako kariéra konkrétneho človeka.

Aký je teraz váš vzťah k nim?

Ľudia ako náš terajší minister obrany Antoni Macierewicz by k bezpečnostným rezortom vôbec nemali mať prístup. Možno ste zachytili, že pred pár týždňami chcel požiadať NATO o jadrové zbrane. Doteraz sa snažím predstaviť si, čo by s nimi chcel, dočerta, robiť. Oni sa teraz primárne nezaoberajú našou bezpečnosťou, ale objasňovaním havárie prezidentského Tupoleva v ruskom Smolensku v roku 2010.

Tajná služba sa má u vás zaoberať tými fantastickými konšpiračnými teóriami, že poľského prezidenta zavraždili Rusi v spojení s vtedajšou poľskou vládou Donalda Tuska? Haváriu predsa vyšetrila štátna expertná komisia aj prokuratúra.

Bohužiaľ, je to tak. V našich službách teraz koluje anekdota o prepúšťaní jedného z kolegov pred pár týždňami. Zavolal si ho šéf a povedal mu, že je zodpovedný za smolenskú katastrofu. Pracovník rozviedky zdúpnel – Preboha, ja že som zodpovedný za smolenskú katastrofu? V tom čase som predsa slúžil v špeciálnych jednotkách v Afganistane! – No práve, odpovedá mu šéf. Vy zo špeciálnych jednotiek ste potajomky prišli do Smolenska a ukrývali stopy po vražde nášho prezidenta.

To je neuveriteľná historika. Naozaj tomuto vaši noví šéfovia veria?

K tomuto môžem len opísať, ako vo vojenskej kontrarozviedke vyzeralo prevzatie velenia. Čakali sme, že pred nás predstúpi nové veliteľstvo a povedia niečo také, že urobia audit a pokiaľ bude všetko v poriadku, všetko ďalej normálne funguje. Že pochybenia sa budú riešiť a tak… viete, taký normálny postup. A prebehlo to takto: minister obrany Macierewicz pred nás predstúpil a povedal, že my všetci sme zodpovední za smolenskú katastrofu, pretože sme nedokázali ochrániť nášho prezidenta a predísť smolenskému atentátu. To isté sa stalo v civilných tajných službách. Len nedávno bol na otvorení školského roku leteckých kadetov. Štyridsať minút stál pred budúcimi elitnými pilotmi a hovoril, že je súčasťou ich cti objasniť, čo sa stalo v Smolensku. Prosím vás, čo s tým majú budúci piloti? Pokiaľ však ide o špecifiká toho expertného centra, je evidentné, že naši dnešní velitelia si jednoducho neuvedomujú význam celého projektu. Keby nebolo Slovákov, naši by ho chladnokrvne zrušili už pred mesiacom. Vôbec nechápali, aký to má bezpečnostný význam pre obe krajiny. Slovenské ministerstvo však začalo s nimi intenzívne komunikovať a našim pomaly došlo, že my tu nebudujeme nejakú spoločnú materskú škôlku. Toto je veľmi závažný projekt, vďaka ktorému budú vznikať naše doktríny, analýzy, vykonávať sa školenia…

Každá minca má dve strany. Určite dochádzalo k chybám aj na slovenskej strane.

Úprimne povediac, slovenská strana od začiatku veľmi výrazne podporuje celý personál a dôsledne dodržiava dohody uzavreté medzi ministrami Poľska a Slovenska. A to isté očakávajú aj od nás. Pripravovali sme niekoľko spoločných projektov, teraz stoja pod veľkým otáznikom. Pritom si treba uvedomiť, že Slovensko je osemkrát menšia krajina ako my. Má menšie služby, menej personálu, ale veľký potenciál. Napríklad v kryptografii. Máte vynikajúce vybavenie a špecialistov. Jedným z našich spoločných nápadov bolo vybaviť ním všetky krajiny NATO. Celkovo váš vklad aj zaangažovanie do projektu bolo ohromné. Bez toho a našej úzkej spolupráce a dôvery by to v takom rekordnom tempe nikdy nevzniklo. Ich vytvorenie bežne trvá 5 – 6 rokov. Nám sa to podarilo za 1,5 roka.

Ako teda celá spolupráca prestala v poslednom čase fungovať?

Poľská strana prestala dodržiavať dohody. Od nástupu novej administratívy sa od začiatku novembra vyskytlo niekoľko porušení podmienok, vždy z našej strany.

Akým spôsobom?

Jedenkrát sa pokúšali odvolať stretnutie dozorného orgánu celého projektu. Nemali na to právo, zvoláva ho slovenská strana. Slováci vtedy prvýkrát protestovali. Potom poľská strana prvýkrát naznačila, že chce jednostranne stiahnuť poľský personál a odstúpiť z celej dohody. Pritom celé osadenstvo bolo vybraté na základe slovensko-poľských konzultácií, poľským a slovenským ministrom osobne. Slovenský minister zareagoval listom, v ktorom od svojho partnera očakával dodržiavanie vzájomných dohôd. Poliaci vzápätí vyhlásili, že nebudú financovať práce centra, a potom som sa dozvedel, že ma chcú z centra stiahnuť. Slováci opäť reagovali listom, v ktorom žiadali vysvetlenie a opäť upozornili na porušovanie dohody. Dostali odpoveď, že všetko je v poriadku, nič sa nedeje a poľská strana vraj súhlasí, že všetko sa dohodne vo vzájomnej diskusii. To bolo vo štvrtok večer. O niekoľko hodín nato obsadili centrum.

To je dosť dramatický vývoj situácie.

Áno, slovenská strana bola z toho šokovaná. Po poslednom liste od Poliakov sa evidentne upokojili. Boli si istí, že všetko sa dohodne. V januári sa mala stretnúť poľská i slovenská strana a ja ako šéf centra. Poliaci mali urobiť potrebné zmeny personálu, ale v rámci existujúcich dohôd a až po konzultácii so Slovákmi. To by bolo férové, dohodnúť sa na tomto, ako aj na novom spôsobe financovania s partnermi.

Je možné, že niekto mal v poľskej vláde problém, že ste v kontakte so Slovákmi?

Ja som kontakty so Slovákmi nijako neukrýval. Môj zástupca bol Slovák a obaja sme boli vybratí rovnakou procedúrou. Súčasťou mojej práce bolo, že všetko potrebné so Slovákmi diskutujem.

Prekvapuje ma dynamika vývoja udalostí. Akoby to bolo celé pripravené vopred.

Bolo to pripravené vopred. Myslím, že toto je špecifikum fungovania našej novej vlády. Snažia sa urobiť to, čo je pre nich dôležité, a potom všetkých postaviť pred hotovú vec, aby sa to už nedalo zmeniť. Stalo sa – už sa neodstane. Preto sa vôbec nečudujem vášmu premiérovi, že keď sa ho na to opýtali v Bruseli novinári, povedal, že to je vnútorná záležitosť Poliakov. Bol určite prekvapený, rovnako ako všetci.

Naše novinárske hodnotenie niektorých krokov slovenskej vlády v oblasti bezpečnostnej politiky je predsa len trochu striedmejšie.

To beriem. Vy novinári sa viac zaoberáte vnútornou politikou a ďalšími aspektmi, my však máme úplne inú perspektívu. Spolupracujeme na konkrétnych projektoch, v teréne, máme dosť špecifický uhol pohľadu. Ale profesionalita a oddanosť slovenskej strany je veľmi dobre známa nielen u nás. To isté vám povedia kdekoľvek v NATO. Pritom v niektorých radikálnych pravicových médiách blízkych terajšej poľskej vláde sa v poslednom čase začali objavovať šumy, akým nedôveryhodným partnerom sú pre nás Slováci. Akí ste proruskí a neviem čo všetko. Skutočnosť je taká, že Slovensko k ukrajinskej kríze pristupuje oveľa pokojnejšie ako my. Musíte však zabudnúť na gestá politikov a niekdajšie proruské PR vašej vlády. Veď to vy ste pomáhali Ukrajine potichu, ale veľmi výrazne. Posielali ste im plyn, vďaka ktorému prežili, zatiaľ čo my sme im posielali dobré rady. Záver je taký, že my aj vy máme spoločnú mentalitu a v našich vzťahoch to cítiť. Najmä ak to porovnáme s partnermi zo západnej Európy. My plačeme a smejeme sa rovnako ako vy. Hoci máme inú históriu a iný vzťah k Rusku. Preto sme veľmi chceli zavolať vašich aj našich politikov z parlamentných výborov do slovenskej Lešti a vysvetliť im, aký dôležitý je celý projekt, aby robili informované rozhodnutia a spoznali sa navzájom. Tak, aby fungovala kontinuita naprieč politickým názorom a politickým spektrom. Zatiaľ nám takú šancu nikto nedal. Na základe čoho teda tí ľudia rozhodujú?

Čo bude ďalej s centrom? Nepoškodila táto aféra jeho reputáciu ešte skôr, ako začalo fungovať?

Poškodila. Pri jeho tvorení sme dosiahli úžasný úspech – zapojilo sa doň desať krajín a mali sa pridať aj USA. To by bola veľká vec. Za normálnych okolností dokážu takéto centrá ešte pred otvorením pritiahnuť nanajvýš jednu-dve krajiny.

Poľská strana teraz úplne pozastavila ďalšiu činnosť centra?

Oni hovoria, že s časom všetko pôjde, ako má. Len stiahli celý personál a chcú poslať nový. Pritom už pred mesiacom ich ľudia v NATO varovali, že získanie bezpečnostných certifikátov pre nový personál celý proces predĺži minimálne o pol roka alebo o rok. Je to obrovská škoda pre Poľsko aj pre Slovensko. Investovali sme do toho obrovské prostriedky.

Čo bude podľa vás nasledovať? Nejako sa to utrasie a všetko začne opäť fungovať?

Tí ľudia neboli vyberaní do centra náhodne. Bola to naša aj vaša špička, ktorá mala okrem toho bohaté skúsenosti zo vzájomnej spolupráce, aj z práce v NATO. Presne to aj hovorili Slováci poľskej strane: „Ak chcete vymeniť personál, dohodnime sa a urobte to, ale uvedomte si, že týmto ľuďom dôverujeme nielen my, ale poznajú ich aj v NATO. Personálne zmeny robte nanajvýš opatrne.“ Je to tak ako všade inde: v tíme môžete vymeniť dve-tri osoby. Ale tridsať? Tým zmeníte úplne všetko. Vzhľadom na záujmy Poľska aj NATO preto dúfam, že projekt sa obnoví. Ale keď vidím, akí ľudia teraz u nás prichádzajú do služieb – bez akýchkoľvek skúseností, len s politickými odporúčaniami – začínam sa obávať. Lebo môžete otvoriť novú budovu a atraktívne ju vybaviť, politici prídu prestrihnúť stužku a všetci sa budú usmievať. Ale to ešte neznamená, že k nám budú chodiť partneri, že sa to bude rozvíjať a že bude o centrum záujem.

Je tu aj otázka iných spoločných projektov. Naše obranné priemysly mali spolupracovať na produkcii obrnených vozidiel Rosomak.

To bol ďalší príklad skvelej spolupráce slovenského a poľského ministra. Teraz to takisto začína byť problém. Dávame do toho spoločné investície, a teraz si predstavte, že sa medzi nich dostane takáto aféra. Myslíte, že s nami niekto bude chcieť v takej atmosfére pokračovať? Vôbec by ma neprekvapilo, keby k takémuto záveru dospela aj slovenská strana a našla si iného partnera.

Nedávno som si v jednom z provládnych poľských médií prečítal, že vám aj slovenskej kontrarozviedke ide len o provízie z týchto obchodov.

Áno, viem o tom. Ja ani kolegovia zo Slovenska sme na ničom nezarobili ani euro. Neviem, čo k tomu ešte dodať. Veľmi ma však postoj vlády aj ich médií prekvapuje. Zastavenie tohto obchodu by bolo zo strany Poľska neuveriteľná hlúposť. Ešte nikdy sme z nášho vojenského priemyslu nič poriadne nepredali. A teraz sme vďaka vám mohli. No najčudnejší je širší aspekt našej spolupráce. Nový poľský prezident Duda (takisto pochádza zo strany PiS ako dnešná poľská vláda, pozn. autora) okamžite po zvolení vyhlásil, ako veľmi mu záleží na zveľaďovaní V4 a spolupráci s ďalšími krajinami ako Rumunsko a pobaltské štáty. To isté opakujú úradníci novej administratívy. To bola naša, poľská idea: nech sú vzťahy s Úniou, aké chcú, ale kooperácia vo V4 bude našou agendou. A takto to komunikovali aj svojim voličom. Nakoniec pri prvej príležitosti pošliapali dohody a spoločný projekt so svojím najbližším spojencom v rámci V4.

Čo bude s vami teraz?

Odchádzam. Neviem si predstaviť, že budem s týmito ľuďmi spolupracovať. To už bude len čoraz horšie. Oni nemajú žiadne zábrany. Som na smrť unavený. Veľmi dobre viem, že moja kariéra sa skončila. Mám právo na výsluhový dôchodok. Ale tak ľudsky sa neviem vyrovnať so vzťahmi, aké budú teraz medzi našimi krajinami. Hanbím sa Slovákom pozrieť do očí. Celá naša spolupráca bola o medziľudských vzťahoch. To nie je chladný biznis – ten robíme ako agentúra s rôznymi krajinami, ale nie so Slovenskom. A čo bude teraz? Budú sa stretávať dvakrát za rok, vymieňať si vianočné darčeky a tváriť sa, že všetko klape… Ale skutočná dôvera? Vzájomnosť? Strašne sme tu niečo pokazili a veľmi sa obávam, že opäť vybudovať dôveru bude veľmi ťažké.