Čo je dživdžán? Četbot hral súťaž Riskuj! Keď nepoznal odpoveď, použil neznáme slovo
Aktualizované 13:50
Kto by zvíťazil, ak by vo vedomostnej súťaži proti sebe stáli človek a počítač?
Toho, kto trochu pozná dejiny umelej inteligencie, zrejme výsledok neprekvapí. No ten nie je jedinou zaujímavou vecou, ktorú takýto súboj prináša.
Duel človeka s počítačom – či už je to v šachu, pokri, vo vedomostnej súťaži, v alebo počítačovej hre Starcraft – na konkrétnych príkladoch ukazuje, ako umelá inteligencia (AI) funguje, v čom nás už dávno predbehla a v čom aj napriek ohromnému technickému pokroku stále chybuje. Pomáha nám aj pochopiť, prečo občas zlyháva pri jednoduchých kvízových otázkach, hoci „prečítala“ toľko kníh a encyklopédií; človek by to nestihol prejsť ani za niekoľko životov.
Aj preto sme sa rozhodli otestovať, ako by populárny četbot ChatGPT od spoločnosti OpenAI obstál v televíznej súťaži Riskuj!, ktorú vysiela televízia Joj.
Koho zaujíma len výsledok, nebudeme ho napínať: áno, četbot by vyhral.
No cesta za triumfom nebola úplne hladká. Kým v prvom kole, v ktorom na súťažiach čaká tridsať ľahších otázok, počítač dominoval, v druhom kole s tromi desiatkami ťažších otázok už skončil na poslednom mieste.
Četbot tiež počas súťaže použil neznáme slovo a nevedel vysvetliť, ako sa mu to podarilo.
Úspech umelej inteligencie už pred 12 rokmi
Súťaž Riskuj! sme si nevybrali náhodou. Počítač v nej totiž už v minulosti súťažil.
V roku 2011 systém nazvaný IBM Watson vyhral americký originál tejto súťaže, ktorá sa volá Jeopardy! V televízii sa vysiela od roku 1964. IBM Watson vtedy nahral 77 147 dolárov, kým jeho súperi a šampióni súťaže Ken Jennings a Brad Rutter získali 24 000 a 21 600 dolárov. Systém IBM Watson niekoľko rokov vyvíjali a trénovali práve na to, aby dokázal uspieť v tejto hre.
Spoločnosť IBM sa celosvetovo preslávila v roku 1997, keď počítač Deep Blue porazil šachového veľmajstra Garriho Kasparova. Víťazstvo v populárnom americkom televíznom kvíze mal byť pre firmu ďalším veľkým krokom vo vývoji počítačov.
Systém Watson, pomenovaný po zakladateľovi a prvom riaditeľovi IBM Thomasovi J. Watsonovi, neprišiel s novou revolučnou technológiou. Stačilo, že dômyselne spájal mnohé moduly na analýzu textu, vyhľadávanie informácií a ponúkanie štatisticky relevantných odpovedí.
Prečo štatisticky relevantných? Pretože počítač nevie s istotou povedať, ako správne odpovedať na (niekedy zákernú) kvízovú otázku. No vie vypočítať pravdepodobnosť či istotu (v angl. confidence score), že ním nájdená odpoveď je správna.
Čím viac algoritmov sa dopracovalo k rovnakej odpovedi, tým bola väčšia šanca, že má Watson pravdu. Keď si systém dostatočne veril, „stlačil bzučiak“ a odpovedal na súťažnú otázku.
Watson nemohol byť v súťaži pripojený k internetu, a tak ho výskumný tím v IBM „nakŕmil“ miliónmi dokumentov, slovníkov, encyklopédií, článkov z novín a webstránok. Učil sa aj na tisíckach otázok zo starších dielov súťaže Jeopardy!, aby zistil, ako v súťaži uspieť.
Po televíznom triumfe Watson ďalej vylepšovali a postupne sa začal využívať napríklad vo výskume, vzdelávaní, v biznise a ďalších oblastiach.
Prečo sú vedomostné súťaže pre počítače ťažké
Od výhry v televíznej súťaži pred 12 rokmi sa technologický vývoj posunul výrazne vpred, no aj pre dnešné modely umelej inteligencie sú podobné súťaže stále veľkou výzvou.
Napríklad šach je pre počítače ľahšia záležitosť. Stačí si vypočítať všetky možné dôsledky každého jedného ťahu a vybrať si ten, pri ktorom je najväčšia šanca na víťazstvo. Vzhľadom na množstvo kombinácií to stále nie je jednoduchá úloha a do procesu musia vstupovať aj ďalšie nástroje, ako úlohu pre stroje zjednodušiť. No robiť si takéto predpovede vývoja hry je pre počítač stále jednoduchšia úloha ako pre bežného človeka.
V súťaži typu Riskuj! musí počítač najprv porozumieť prirodzenej ľudskej reči so všetkými prirovnaniami, metaforami, slovnými hračkami, kultúrnymi referenciami či vtipmi. Až keď správne pochopí otázku, môže hľadať odpoveď.
Laik by povedal, že toto už bude tá ľahšia časť úlohy. Veď Google to pre nás robí niekoľkokrát denne. Stačí zadať otázku na akúkoľvek tému a v zlomku sekundy sa pozeráme na výsledok.
V skutočnosti nám však Google neodpovedá na naše otázky (hoci už aj to skúša a prináša textové súhrny informácií vo výsledkoch vyhľadávania). Google nám ponúka nejakým spôsobom zoradené odkazy na webstránky, kde si odpoveď môžeme nájsť sami. To na úspech vo vedomostnej súťaži nestačí.
