Denník N

Potravinový priemysel nás presviedča, že varenie je strata času a urobí to za nás. Je to nebezpečné, hovorí autor knihy Dilema všežravca

Spisovateľ a novinár Michael Pollan. Foto – Tabitha Sore
Spisovateľ a novinár Michael Pollan. Foto – Tabitha Sore

Americký novinár a spisovateľ Michael Pollan opisuje v knihe Dilema všežravca – Príbehy štyroch jedál cestu potravín od zdroja až na náš stôl. V rozhovore vysvetľuje, prečo by pred storočím takúto knihu napísať nemohol, keďže každý poznal odpoveď na otázku, odkiaľ pochádza jeho jedlo. „Teraz na to potrebujete investigatívneho novinára. To naznačuje, že potravinový reťazec sa stal pridlhým a neprehľadným,“ hovorí Pollan.

V rozhovore sa okrem iného dočítate:

  • prečo máme aj vďaka všežravosti veľké mozgy;
  • prečo je priemyselná kukurica v jedle problémom;
  • prečo sa netreba rigidne spoliehať na štúdie o výžive;
  • ako sa nenechať nachytať obalom potravín;
  • prečo odkazom Michaela Pollana nie je, aby sme nejedli mäso, no mali by sme ho jesť oveľa menej.

V čom sú najväčšie výhody a nevýhody našej všežravosti?

Keď môžete jesť rôzne veci, môžete sa presťahovať na rôzne miesta. Koale sa bude dosť ťažko kolonizovať svet, keď nemôže opustiť Austráliu, lebo potom nebude mať čo žrať. My sme vďaka širokému výberu potravy obsadili šesť zo siedmich kontinentov. To, že máme takmer všade „prestretý stôl“, je pre náš druh obrovská adaptačná výhoda a myslím si, že zodpovedá za mieru nášho presadenia sa vo svete. Nevýhodou je, že musíme veľa premýšľať o tom, ako sa stravovať správne. Množstvo vecí nám totiž môže po konzumácii ublížiť alebo nás môže rovno zabiť. Napríklad jedovaté huby.

Ako riešenie tejto dilemy ovplyvnilo náš druh?

Koala alebo krava to majú jednoduché. Ak sú to bambusové listy, je to jedlo, ak je to tráva, je to jedlo, inak to nie je jedlo. Tráva či eukalyptus pri nich vzbudzujú prirodzený inštinkt. My máme veľa vnútorných a vonkajších konfliktov, čo je pre nás najlepšie. To je aj jeden z dôvodov, prečo sme si potrebovali vyvinúť také veľké mozgy. Pomáhali nám zorientovať sa v prostredí, kde sme mohli veľa vecí vyskúšať, ale niektoré len raz.

Naše stravovacie návyky sa len za posledné storočie dramaticky zmenili. Zvykne si nakoniec náš organizmus na novú stravu a prebytok?

Predpokladám, že evolúcia by sa o problém nakoniec postarala a ľudia, ktorí by prežili, by boli schopní zvládnuť stravu zloženú zo spracovaných potravín a veľkého množstva tuku. Ale nemyslím, že to je cesta, ktorou by sme mali ísť. Je bolestivá, dlhá a prežili by ju len ľudia, ktorí dokážu zjesť veľa odpadu a stále sa rozmnožovať. Myslím, že existuje lepší spôsob, ako sa s tým vyrovnať – viac sa zaujímať o to, čo jeme, a jesť striedmejšie.

Kniha Dilema všežravca: Príbehy štyroch jedál od autora Michaela Pollana vyšla v knižnej edícii Denníka N. Kúpite ju na obchod.dennikn.sk.

V knihe sledujete, čo sa deje predtým, než sa niektoré potraviny dostanú na náš stôl. Mnohé jedlá cestou nabrali toľko pesticídov, antibiotík a ropy, až som sa čudovala, že sme ešte stále nažive.

Nažive síce sme, ale vinou zlého stravovania nás chronické choroby zabíjajú príliš často. So zlým jedálnym lístkom býva spojená cukrovka, kardiovaskulárne choroby a aj mnoho typov rakoviny. V USA ide viac ako polovica medicínskych výdavkov na liečbu chronických chorôb súvisiacich so stravou. Účinky zlej stravy na organizmus sú zradné aj preto, lebo sa neprejavia okamžite, a tak si môžeme pochutnávať na jedle, ktoré bolo navrhnuté tak, aby si ho naše zmysly užívali a aby sme ho zjedli čo najviac. Z dlhodobého hľadiska nás však zabíja. Mohli by ste mi oponovať, že naše dožívanie sa predlžuje, ale to sa deje napriek nášmu stravovaniu, nie vďaka nemu.

Aké potraviny považujete za najhoršie?

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Cesta k zdraviu

Gastro a jedlo

Knihy

Rozhovory

Veda, Zdravie

Teraz najčítanejšie