Zomrel Fontaine, na MS dal trinásť gólov, čo doteraz nikto neprekonal. Utešoval muža, ktorý mu ukončil kariéru

The legendary France striker Just Fontaine has passed away, aged 89.

Having scored 30 times in just 21 international appearances, he is globally renowned as the top goalscorer at a single World Cup finals with an incredible 13 goals in 1958 in Sweden.

Rest in peace, 'Justo'. pic.twitter.com/rZstuIzOWJ

— UEFA (@UEFA) March 1, 2023

Hovoril, že ho nikto neprekoná, a doteraz to ani nikto nedokázal. Just Fontaine, ktorý zomrel v stredu vo veku 89 rokov, patrí k najväčším legendám svetového futbalu.

Na jednom svetovom šampionáte – MS 1958 – strelil až trinásť gólov (v šiestich zápasoch). Nikomu ďalšiemu sa to už nepodarilo, aj keď sa odvtedy počet účastníkov turnaja zvýšil zo 16 na 32.

Francúzska futbalová federácia (FFF) v nekrológu opísala Fontaina ako „večného strelca“ a v Remeši mu plánujú pred štadiónom postaviť sochu.

Fontaine bol však viac ako útočníkom: ako rodák z Maroka, bývalej kolónie, sa stal národnou ikonou Francúzska a zostal obľúbeným aj po konci kariéry.

Magazín So Foot pri ňom použil prezývku „l’Oncle Justo“ (strýko Justo). Bol mužom, ktorého si vo francúzskom futbale vážili. Francúzsky futbal po nevýrazných rokoch posunul medzi svetovú elitu.

Pred MS 1958 sa s 25-ročným Fontainom poriadne nepočítalo. Pri debute v reprezentácii síce dal hetrik, ale bolo to v bezvýznamnom zápase s Luxemburskom (8:0). Na ďalší štart čakal dva roky. A ani na svetovom šampionáte nemal byť v základnej zostave. Potom sa však zranili Thadée Cisowski (útočník s poľským pôvodom) aj René Bliard.

Fontaine vždy veril v „mektoub“ („osud“ v arabčine) a ten zasiahol aj teraz – Fontaine sa zrazu objavil v prvom zápase proti Paraguaju na ihrisku.

„Pred tým zápasom sa mi rozpadli kopačky. [Spoluhráč] Stéphane Bruey mi dal svoj náhradný pár a odohral som s nimi celý turnaj. V tých časoch sme nemali veľa kopačiek navyše,“ spomínal Fontaine.

Skóroval v každom zápase. Keď sa stal najlepším strelcom majstrovstiev sveta, kopačky Brueyovi jednoducho vrátil.

Možno by zomrel

Bol to vrchol jeho kariéry. „V ten rok som nastrieľal v lige 34 gólov v 26 zápasoch, ďalších desať vo francúzskom pohári a vyhrali sme double. Na MS som dal trinásť. A dával som góly aj v Európskom pohári majstrov, kde som bol najlepším strelcom s desiatimi gólmi. Čo viac som ešte mohol urobiť?“ rozprával.

V roku 2006 sa ho novinár z Associated Press spýtal, kto bol najlepším strelcom v dejinách futbalu. Odpovedal: „Fontaine.“

Keď sa narodil v roku 1933 v Marrákeši, Maroko bolo ešte súčasťou francúzskeho impéria. S futbalom začínal na ulici, žongloval s mincami zabalenými v papieri. Venoval sa aj basketbalu, kde sa vraj najlepšie naučil zbavovať súperov.

Potom hrával za AC Marrákeš a neskôr prestúpil do USM Casablanca, kde si ho už všimlo francúzske Nice. Fontaine po pár mesiacoch dostal povolávací rozkaz, ale zaradili ho k športovému práporu a bol hrajúcim trénerom armádneho tímu. „Aspoň som nemusel slúžiť ako moji bratia v alžírskej vojne. Inak by som možno zomrel,“ hovoril.

V roku 1956 ho z Nice získal Stade de Reims, jeden z najlepších klubov vo Francúzsku. Ten však práve vtedy prišiel o Raymonda Kopu, legendárneho tvorcu hry, ktorého vtedy kúpil Real Madrid. Fontaine mal byť náhradou Kopu, hoci bol typologicky úplne iným hráčom. Šance nepripravoval, ale mal najmä strieľať góly.

Kariéra Kopu a Fontaineho bola potom úzko prepojená a vytvorili jednu z najslávnejších dvojíc v histórii francúzskeho futbalu.

Žiarili práve na MS 1958. Keď sa francúzska reprezentácia stretla na letisku Orly pred odletom do Švédska, tréneri Albert Batteux a Paul Nicolas prišli za Fontainom a povedali mu: „Ty si náš útočník.“ Popri všetkých zraneniach sa rozhodli, že ofenzívu postavia na Fontainovi, ktorého bude dopĺňať práve kreatívnejší Kopa. Ich spolupráca fungovala dokonale.

Duo s Kopom

Fontaine dal hetrik proti Paraguaju, potom dva góly Juhoslávii, jeden proti Škótsku, dva vo štvrťfinále proti Severnému Írsku, jeden v semifinále s Brazíliou a napokon až štyri pri víťazstve 6:3 nad západným Nemeckom v boji o tretie miesto.

Žiadnu trofej však vtedy nezískal, lebo vtedy sa ešte neodovzdávala. „Dostal som len nejakú pušku od švédskych novín,“ spomínal po rokoch. Trinásť gólov na jednom turnaji nikto nedal. Dvojciferný počet dosiahli iba dvaja: Maďar Sándor Kocsis na MS 1954 (11 gólov) a Nemec Gerd Müller na MS 1970 (10).

Kopa mal vraj „magickú ľavačku“ a dával mu „finálne prihrávky, ktoré boli čistou genialitou“. Aj Kopa mal cudzí pôvod: pochádzal z poľskej rodiny a od detstva pracoval v bani.

Kopa sa neskôr v rozhovore pre magazín Panenka opísal ako „ten najlepší“.

„To, že futbalista nastrieľa najviac gólov, ešte neznamená, že je najlepší,“ povedal. „Myslím si, že som mu trochu pomohol [aby nastrieľal 13 gólov], a nielen ja. Bol vodcom útoku. A nemyslím si, že Fontaine sa môže na niečo sťažovať. Podľa mňa tých gólov mohol streliť aj viac. Spýtajte sa ho.“

Francúzsko malo vtedy šancu vyhrať celý turnaj, ale v semifinále narazilo na Brazíliu so 17-ročným Pelém a s jedným z najslávnejších mužstiev dejín. Po dvadsiatich minútach si navyše zlomil nohu obranca Robert Jonquet. Na ihrisku zostal, lebo striedania ešte neboli dovolené, a oslabené Francúzsko prehralo.

Pelé znova patril k najlepším. Fontaine raz povedal, že keď ho videl hrať naživo, bol taký dobrý, že mal chuť skončiť s futbalom.

Fontaine sa stal hviezdou vo Francúzsku, ktoré sa na medzinárodnej úrovni dovtedy veľmi nepresadzovalo. Začal dokonca aj vystupovať, napríklad spieval na pódiu pred začiatkom koncertu známej interpretky Dalidy. „Diváci ju vypískali, ale mne tlieskali. Potom mi z Tour de France ponúkali 300-tisíc frankov denne, aby som spieval!“ smial sa v rozhovore pre stránku FIFA. Po MS priviedol Stade de Reims do finále Európskeho pohára majstrov, ale tam francúzsky tím prehral s Realom Madrid, za ktorý hral práve Kopa.

Kopa sa neskôr do Reims vrátil a znovu hral s Fontainom. Kariéru oboch však zničilo zranenie. V prípade Kopu to bolo koleno.

Fontaine si dvakrát zlomil nohu. Mal krátko pred 29. narodeninami a hovorilo sa o prestupe do Španielska, on však nakoniec musel ukončiť kariéru. Bolo to po tvrdom zákroku Sékoua Tourého, útočníka z Pobrežia Slonoviny.

Brankár Dominique Colonna hovoril, že zvuk zlomeniny počul až na druhý koniec ihriska. „Sékou za mnou prišiel do nemocnice aj domov. Dal mi hlavu medzi ruky… a musel som ho utešovať!“ rozprával Fontaine.

Fontaine sa vraj neľutoval a za peniaze od poisťovne si otvoril obchod so športovými potrebami v Toulouse. Pôsobil aj ako tréner, tri mesiace dokonca viedol i francúzsku reprezentáciu. S Parížom Saint-Germain postúpil do prvej ligy (odkiaľ klub už nikdy nevypadol), ale prepustili ho vraj preto, lebo so svojimi hráčmi hrával karty. Na prelome 70. a 80. rokov trénoval Maroko.