Denník N

Rektor Slovenskej technickej univerzity: Aj moja dcéra študuje na Slovensku

Rektor Slovenskej technickej univerzity Robert Redhammer. Foto – STU
Rektor Slovenskej technickej univerzity Robert Redhammer. Foto – STU

STU je druhá najväčšia univerzita na Slovensku. Spolu s Univerzitou Komenského patrí ku školám, ktoré sa umiestňujú aj v medzinárodných rebríčkoch. Jej rektor Robert Redhammer hovorí o tom, prečo sa naše univerzity nemôžu samy zlepšiť.

Sú naše vysoké školy kvalitné?

Sú aj dobré, aj horšie. Sú rôzne. Aj v USA máte také školy, ktoré sú top vo svetových rebríčkoch, ale sú aj školy, kde si dokážete kúpiť titul a nemusíte ani odísť z domu. Náš rozptyl v kvalite vysokých škôl je omnoho menší ako v USA. To znamená, že nemáme ani svetovo najlepšie školy, ale ani najhoršie.

A ktoré sú najlepšie a ktoré najhoršie školy u nás?

Najlepšia je, samozrejme, Slovenská technická univerzita (smiech). Ale vážne – je tu zopár škôl, za ktoré sa nemusíme hanbiť. Dôležité je, čo beriete ako kvalitu.

Môže to byť napríklad výskum alebo nezamestnanosť absolventov.

A už máte dva rôzne parametre. Začnime nezamestnanosťou absolventov. Absolventi vysokých škôl sa na Slovensku všetci do šiestich mesiacov zamestnajú.

Ale často pracujú na stredoškolských pozíciách.

To je druhá vec, ale sú zamestnaní. Vezmite si priemer – viac ako desať percent ľudí je bez práce. Ale u absolventov vysokých škôl je to omnoho nižšie číslo. Vysoké školy plnia úlohu zamestnanosti perfektne. Že niektorí ľudia potom nepracujú v odbore, je druhá vec.

Je správne, aby ľudia s diplomom pracovali na stredoškolských pozíciách?

Otázkou je, čo považujete za vysokoškolský diplom. Dnes platí, že nie každý diplom je rovnaký. Formálne sú síce rovnaké, ale vecne diplomy nemajú rovnakú hodnotu. Tak to máte aj v USA. Tam sa vás tiež pýtajú, akú školu máte. Poviete MIT (Massachusetts Institute of Technology), výborne. Ak máte „školu“, kde ste si len zaplatili diplom, vás neprijmeme. Na Slovensku si nájde prácu takmer každý absolvent vysokej školy, teda je to nejaký kľúč k zamestnanosti. Stredné odborné školstvo má väčší problém, tam sú desiatky percent absolventov, ktorí si nevedia nájsť prácu relatívne dlho. Alebo ináč: dá sa povedať, že každý, kto skončí vysokú školu, si zvýši vzdelanie. Nedá sa však povedať, že každý, kto absolvuje vysokú školu, získa aj profesiu. Dôvodom je, že niektoré študijné odbory sú všeobecnejšie ladené. Niektoré sú ladené profesijne. Niektoré odbory produkujú veľa absolventov, ktorých trh práce nedokáže absorbovať, potom sú však odbory, po ktorých je veľký dopyt, ale študenti tam nejdú študovať.

Ako to vzniklo?

Dôvodom podľa mňa je, že financovanie škôl dlhodobo nereflektuje potreby trhu práce. Je tam len minimálne prepojenie. To, čo chcú maturanti študovať, v plnej miere školy poskytnú a štát zaplatí. Školy tak plne reflektujú požiadavky maturantov, ale nie trhu práce. To, čo chce trh práce, by malo byť výraznejšie zohľadňované vo financovaní tak, aby školy boli motivované vzdelávať v tých odboroch, kde treba absolventov.

Nové centrum pre nanodiagnostiku, kde je niekolko pristrojov, ale top je medzi nimi transmisný elektrónový mikroskop, s ktorým vidíme objekty, ktoré sú miliónkrát tenšie, ako je hrúbka vlasu. v celej Európe sú iba tri takto kvalitné mikroskopy. Foto - STU
Nové centrum pre nanodiagnostiku. Nachádza sa v ňom niekoľko prístrojov, napríklad transmisný elektrónový mikroskop, s ktorým vidieť objekty miliónkrát tenšie, ako je hrúbka vlasu. V celej Európe sú iba tri takto kvalitné mikroskopy. Foto – STU

Ako by to malo vyzerať?

Jeden z najefektívnejších nástrojov presadzovania vzdelávacej politiky sú financie. Sú flexibilnejšie ako napríklad úprava zákonov. Dnes je financovanie nastavené tak, že kto chce čo študovať, môže študovať bez obmedzenia počtov študentov. Myslím, že by sa mali stanoviť limity aspoň pre niektoré odbory alebo vytvoriť mechanizmus určujúci limity. Druhá možnosť je zohľadniť mieru nezamestnanosti absolventov v jednotlivých odboroch. Tá sa síce vo vzorci financovania nachádza, ale jej vplyv je malý a ide sa ešte znižovať. Takže nie je potrebné sa podľa neho riadiť. Sú to zlomky percent z celkového objemu. Ešte iná možnosť je použiť platovú úroveň v príslušných skupinách odborov ako relatívnu mieru žiadanosti absolventov v praxi. Vo veľkých skupinách by to mohlo fungovať. V odboroch, kde by to zlyhávalo, by sa použila priemerná hodnota.

Čo ovplyvňuje, koľko peňazí pôjde konkrétnej škole?

Podľa počtu študentov sa rozdeľuje zhruba tretina peňazí, podľa počtu absolventov jedna šestina. Takže len študenti robia polovicu objemu peňazí. Keď mali stavebné disciplíny pokles prvákov o 20 percent, tak to v priebehu času budeme cítiť aj na financiách. Budú klesať tri – štyri roky. Ak je to teraz polovica váhy, tak výsledný pokles peňazí bude jedna desatina voči terajšiemu rozpočtu. Druhá polovica financií sa viaže na výskum.

Je v dnešnom systéme financovania niečo dobré?

Je. Napríklad,

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Teraz najčítanejšie