Denník N

Prečo vulgárni populisti porážajú uhladených demokratov?

Kam sa v strednej Európe pozriete, tam sú najpopulárnejší tí, ktorí atmosféru jatria vulgárnosťou a teatrálnymi kúskami.

Keď sa prechádzam Prahou alebo Bratislavou, čoraz častejšie na mňa dolieha táto otázka: ako to, že ulice sú plné na pohľad spokojných ľudí, ako to, že voľným okom vidieť, ako si obe spoločnosti užívajú hrejivý vánok ekonomického rastu, ale keď sa sociológovia ponoria do ich duší, nájdu ich kymácajúce sa vo víchre paniky a nenávisti? Ako to, že sa obom krajinám vyhýbajú dramatické udalosti aj utečenci, objektívne prežívame nebývalé obdobie pokoja až nudy, ale subjektívne sme nebývalo rozrušení?

Nemám na túto otázku odpoveď, privádza ma však k ďalšej: nie je práve tento rozpor tým, čo mnohí politici intuitívne chápu ako svoju príležitosť? Čo ak je to tak, že ľudia sú znudení a potrebujú nejaké vzrušenie, asi ako keď idú do kina na horor, aby sa vo vymeranom čase na smrť vyľakali so zárukou, že keď opäť vyjdú na ulicu, nájdu ju rovnako pohodlne nudnú ako predtým?

Jedno je zjavné: politici, ktorí do spoločnosti vnášajú toto vzrušenie, majú u voličov úspech. Kam sa v strednej Európe pozriete, tam sú najpopulárnejší tí, čo atmosféru jatria vulgárnosťou a teatrálnymi kúskami, ktoré rozháňajú nudu – a všetci o nich potom hovoria. A ako v správnom horore bojujú proti neviditeľnému nepriateľovi, ktorému odvážne dávajú meno: lumpenkavárna (Zeman), kaviarenskí povaľači a ľudskoprávni svätuškári (Fico) – výraz, ktorý čeština, myslím, nemá. A utečenci a teroristi, samozrejme.

V Maďarsku a Poľsku sú ďalej, slová im už nestačia. Orbán je majstrom teatrálnosti, naposledy jeho konzervatívna vláda zrušila zmluvy s Telekomom (vlastníkom je Deutsche Telekom) pre to, že prestal sponzorovať popového speváka Ákosa Kovácsa pre jeho pohŕdavé výroky o ženách. Je to síce len teatrálne gesto, pretože väčšina vládnych zmlúv s Telekomom by už koncom roka aj tak vypršala, ale o to vôbec nejde. Podstatné je, že v Maďarsku sa už týždeň o ničom inom nehovorí.

V Poľsku zas nová vláda ako v správnom horore poráža nepriateľov v noci, ako keby to boli upíri. Parlament v noci zasadá a vymieňa ich v štátnych funkciách, minister obrany to robí dokonca osobne a s ochrankou vtrháva o pol druhej v noci do úradu.

Dôvodov, pre ktoré si dnes už väčšina voličov v strednej Európe vyberá vulgárnych politikov, čo na nich púšťajú hrôzu, je určite viac, ale čo keď je jedným z nich nuda z uhladených demokratov? Čím to je, že taká Angela Merkelová by dnes v strednej Európe vôbec nemala šancu?

Netrápil by som sa touto otázkou, keby som mal istotu, že teatrálnosť populistov je len dohovorená hra s voličmi, ktorí sa – ako v kine, keď idú na horor – chcú chvíľu báť, ale potom sa tiež vrátiť do svojho spokojného života. Netrápil by som sa touto otázkou, keby som nevedel, že všetky diktatúry sa začínali ako veľké divadlo – jedným z majstrov teatrálnosti bol ostatne Mussolini, o komunistoch ani nehovoriac. Potom, samozrejme, nastolili pevný režim, ktorého hlavnou charakteristikou bola umŕtvujúca nuda, lenže to už bolo neskoro. Ako keby ste išli do kina na horor a zrazu zistili, že to už nie je film.

Teraz najčítanejšie