Hrobárov sprievodca slovenskou politikou: Baťove výbušné memoáre ako návod na zvyšovanie politickej gramotnosti voličov
Knihe by prospelo, keby sa Baťo explicitne vyrovnal so súčasnou rolou politika. Keďže politické ambície v knihe nespomína, tak sa ľahko kritizujú jeho možné úmysly.
[Vojna zásadne mení životy i významy slov. Spoznajte ich v novej knihe Slovník vojny.]
Autor je ekonóm a historik na University of Pennsylvania
Každý, kto má ešte síl sledovať slovenskú politickú scénu s jej neustálou eskaláciou napätia, sa nespočetnekrát zamýšľal nad príčinami tohto dlhotrvajúceho úpadku. Máme tu súťaž drahého a krátkozrakého populizmu. Úplnú nivelizáciu spoločenských noriem, degradáciu významu slov a anihiláciu zvyškov dôvery v štát a politiku ako nástrojov spoločenského riešenia problémov.
Rado Baťo vo svojej najnovšej knihe Hrobári slovenskej politiky dáva odpoveď na príčiny tohto stavu, ktorá je zároveň tvrdým zúčtovaním so stredopravými politickými elitami minulej dekády.
Ide o brizantné, výbušné memoáre človeka, ktorý mal dlhodobo prístup do najvyšších mocenských poschodí: zo šéfredaktora týždenníka Trend a neskoršieho komentátora denníka SME sa v roku 2010 stal poradca premiérky Radičovej, neskôr radil prezidentovi Kiskovi a nakoniec bol poradcom Miroslava Beblavého a strany Spolu do ich neblahého konca vo voľbách 2020.
Hlavný argument
Baťov hlavný argument je prekvapivo jednoduchý. Na úspech v politike a na pozitívnu zmenu Slovenska nestačí byť lepší (alebo sa aspoň tak cítiť). Ani nechcieť kradnúť alebo mať dobré úmysly. Treba rozumieť a venovať sa politickému remeslu. To znamená mať stratégiu, disciplínu, vedieť robiť kompromisy a mať schopnosť udržať si moc.
Kľúčovým faktorom deštrukcie stredopravých demokratických strán v poslednom desaťročí bolo opakované nepochopenie tohto princípu s ďalekosiahlymi následkami. Príslovečne, cesta do súčasnej krízy politiky bola dláždená dobrými úmyslami. Politikov aj ich voličov.
Nie je to originálne pozorovanie. Ale Baťo je prvý, ktorý ho v takomto rozsahu a rozpracovaní zdokumentoval a identifikoval ako ústrednú príčinu krízy tejto časti politického spektra.
Hrobári tak pokračujú v búraní slovenských mýtov, s ktorým Baťo začal vo svojej prvotine Ako skapal tatranský tiger (2020). V podobne morbídne nazvanej knihe, ktorú som tiež recenzoval pre N-ko, Baťo argumentoval, že predstava, že stačí prestať kradnúť a problémy Slovenska sa vyriešia, je chybná.
Obsah
Úvodná kapitola vysvetľuje, prečo sa Baťo podujal napísať knihu, a jeho hlavný argument. K tomuto úvodu sa neskôr vrátim, keďže mám k nemu asi najväčšiu výhradu. Nasledujú štyri chronologicky radené kapitoly, ktoré sa venujú dekáde končiacej sa voľbami 2020. Každá rad za radom je prípadovou štúdiou ilustrujúcou Baťov hlavný argument.
V druhej kapitole sa venuje vláde Ivety Radičovej. Kapitola sa začína pozvoľne, pripomína veci dávno zabudnuté, ako je voľba generálneho prokurátora, ktorá takmer rozbila vtedajšiu koalíciu, alebo jej „štrajk“, keď pre kauzu na košickom daňovom riaditeľstve nechcela prísť na vládu.
Pri jej čítaní som mal najskôr pocit, že hoci si nepamätám všetko, tak úplná katastrofa to vtedy nebola (minimálne v porovnaní s dnešným niveau). Až kým sa Baťo nedostal do finále o eurovale a mne prvýkrát počas čítania úplne vybilo poistky (opakovalo sa to neskôr podľa vlastných záznamov pri čítaní 15-krát). V tomto
