Kremácia má asi takú uhlíkovú stopu ako cesta autom do Chorvátska, hovorí spevák a hrobár Vokáč
Tento text vznikol v spolupráci s webom Čierna labuť.
Adam Vokáč (25) je spevákom kapely Puplefox Town, hrobárom a predsedom vzdelávacieho spolku Posledná stopa. Prostredníctvom spolku informuje verejnosť o prírodných spôsoboch pohrebu. Vysvetľuje napríklad, ako v New Yorku kompostujú telá a čo to je pohrebná rezervácia.
Ako hrobár sa stará o jeden z pražských prírodných cintorínov, na ktorom chce pochovávať telá bez náhrobných kameňov.
Ako sa frontman kapely dostane k pohrebníctvu a ako dlho sa tomu venujete?
Súvisí to spolu v niekoľkých rovinách. Mám v sebe umeleckého a romantického ducha, ktorý mal vždy rád romány a obrazy obdobia romantizmu. Skrátka, vždy ma to ťahalo k hrdinom, ktorí sú často na okraji spoločnosti – v oblasti pohrebníctva. Svoje umelecké ja vyjadrujem hudbou, ale vždy ma lákal aj cintorín, ktorý vnímam ako temné, ale zároveň romantické prostredie.
Budú to podľa mňa dva roky, odkedy som si urobil rekvalifikačný kurz hrobára. Na kurze sa mi páčilo, že sme sa venovali aj znalosti zákona a samostatným rituálom pohrebov kresťanov, pravoslávnej cirkvi, židov a podobne z dôvodu, aby hrobár ctil zvyky každého.
Vnímate teda presah medzi umením a smrťou?
Určite. Smrť je pre mňa inšpiráciou v hudbe. Zároveň cítim, že umelecky som už dal zo seba von dosť, a teším sa, že môžem ukázať svoju ďalšiu stránku a priniesť spoločnosti niečo iné.
Čo všetko má na starosti hrobár?
Jedna vec je, čo sa človek na kurze učí a čo sa všeobecne očakáva, a druhá vec je realita. Keď som nastúpil do práce ako hrobár,
