Denník N

Bývalá šéfka dopravy Bratislavy Kratochvílová o odchode: Kritizovali ma už za všetko

Tatiana Kratochvílová vlani kandidovala na primátorku Bratislavy. Strana Sieť, ktorá ju nominovala, ju však nakoniec stiahla. Ona následne podporila neskoršieho víťaza Iva Nesrovnala. Vo februári bola vymenovaná za hlavnú dopravnú inžinierku magistrátu namiesto Tibora Schlossera. Foto - TASR
Tatiana Kratochvílová vlani kandidovala na primátorku Bratislavy. Strana Sieť, ktorá ju nominovala, ju však nakoniec stiahla. Ona následne podporila neskoršieho víťaza Iva Nesrovnala. Vo februári bola vymenovaná za hlavnú dopravnú inžinierku magistrátu namiesto Tibora Schlossera. Foto – TASR

Tatiana Kratochvílová rozpráva o odchode z postu hlavnej dopravnej inžinierky Bratislavy, o reakciách na nový Starý most a aj o tom, ako dosiahnuť, aby ľudia nekupovali autá, ale jazdili na bicykli a v mestskej doprave.

Čo nájdete v rozhovore

  • Dopravný analytik, ktorý kritizuje ministrov, nemôže pracovať na magistráte.
  • Dal sa za posledný rok zachrániť vzhľad nového Starého mosta?
  • Ako by mala vyzerať ideálna bratislavská doprava o desať rokov?
  • Potrebuje Bratislava obchvat a ako inak použiť miliardy eur?

Prečo ste po menej ako roku skončili vo funkcii hlavnej dopravnej inžinierky?

Skončila som na základe dohody. Pracovali sme na projektoch, ktoré neboli rozbehnuté veľmi šťastne. Nielen Starý most, aj generel dopravy, električkové radiály, spoločnosť BID riešila integrovanú dopravu plus snaha veci meniť a bežný chod sekcie dopravy. Projekty bolo potrebné aj za chodu upravovať. Bolo to náročné z pohľadu množstva práce aj z pohľadu vzťahov. Necítila som to, čo je pri takejto práci veľmi dôležité – podporu a zázemie pri rozhodovaní.

Ako sa to prejavovalo?

Najmä kritikou mojej práce.

Zo strany primátora?

Zo strany vedenia mesta. Vždy, keď sme na niečom pracovali, kritizovali nás.

Povedzte nejaký konkrétny projekt.

V podstate sa to týkalo všetkých projektov, na ktorých som robila.

Jedným z okamihov, keď ste sa dostali do sporu s vedením mesta, bolo výberové konanie, ktoré mal vyhrať Ján Kovalčík, expert, ktorý upozornil na falšovanú PPP analýzu za Ľubomíra Vážneho a teraz na nevýhodnosť obchvatu pre Bratislavu. Čo sa pri tom výberovom konaní stalo?

Bolo vypísané výberové konanie na vedúceho oddelenia dopravného inžinierstva. Táto pozícia bola uvoľnená niekoľko mesiacov. Prihlásili sa štyria uchádzači, pána Kovalčíka sme vyhodnotili ako víťaza tohto výberového konania. Následne bolo rozhodnuté, že bude výberové konanie zrušené.

Video: U Nesrovnala vyhral konkurz, potom ho zrušili
autor: Martina Pažitková

Kto rozhodol o zrušení výberového konania?

Vedenie mesta.

Ako vám to odôvodnili?

Výberové konanie bolo vyhodnotené ako neúspešné.

Prečo?

Oficiálny dôvod bol, že pán Kovalčík nespĺňa kvalifikačné predpoklady, nemá technické, ale ekonomické vzdelanie. To sme však vedeli vopred a napriek tomu bol pozvaný na pohovor. Na výberovom konaní preukázal teoretickú odbornosť aj praktické skúsenosti. Podľa môjho názoru mal predpoklad na to, aby viedol toto oddelenie.

Bol najlepším uchádzačom aj podľa zvyšku komisie?

Dve z troch členiek komisie sme rozhodli, že je víťazom. Zhodli sme sa na tom, že bol najlepším z kandidátov.

Pán Kovalčík sa teraz dostal do sporu s ministerstvom dopravy práve pre analýzu nevýhodnosti obchvatu. Aj vďaka PPP je známy ako človek, ktorý viackrát upozornil na chyby vlád Smeru a je odborníkom na dopravu…

Práve svojou predchádzajúcou činnosťou dokázal, že je schopný dopravák. A je dosť ďalších dôvodov, prečo si myslím, že mal pracovať na magistráte.

…mohol to byť dôvod, prečo tam nakoniec nepracuje?

Myslím, si, že to mohol byť dôvod. Tlačová konferencia INEKO o PPP obchvate Bratislavy, na ktorej pracoval pán Kovalčík, bola deň pred výberovým konaním.

Bol zrušený konkurz jedným z dôvodov, prečo vám napokon vedenie mesta navrhlo odchod?

Myslím, že áno.

Súhlasili ste s dohodou o odchode aj pre tento zrušený konkurz?

Dôvodom bolo najmä to, že tlaky na mňa boli už neadekvátne. Pochopila som, že sa mi s vedením mesta bude ťažko spolupracovať na ťažkých dopravných témach aj pri výbere nových kolegov.

Je na magistráte bežné, že primátor zasahuje do výberu odborných pracovníkov jednotlivých oddelení?

Vedúcich oddelení a referátov vyberali komisie.

Primátor len teraz predstavil nový Starý most. Čo si myslíte o výsledku?

Most vrátane úsekov električkovej trate na Štúrovej ulici a v Petržalke je dôležitou dopravnou stavbou. Trošku ma mrzí, že v často komunikovaných detailoch sa stráca význam tejto dopravnej stavby. Som rada, že je už pred jeho kolaudáciou. Podľa mňa je to pekná technická stavba, hoci nie všetci sú spokojní s jeho vzhľadom.

Video: Čo ešte chýba na „dokončenom“ novom Starom moste
autor: Martina Pažitková

Bratislava vyčíta tomuto a najmä predchádzajúcemu vedeniu mesta, že s mostom meškali. Vznikal sklz aj za vášho pôsobenia na magistráte?

Nie. Keď sme nastúpili, práce sa rozbehli. Za pochodu bolo treba riešiť veľa problémov, najmä s inžinierskymi sieťami. Podarila sa veľká vec.

Druhou najčastejšou výhradou je, ako most vyzerá. Nie je podľa vás škoda, že mesto ešte za Milana Ftáčnika neurobilo na most architektonickú súťaž?

Je to škoda. To je generálna chyba mesta, že neprebiehajú participačné procesy, kvalitné verejné prerokovania a súťaže o významných stavbách. Neoslovujeme odborníkov, ktorí svojimi cennými skúsenosťami vedia proces prípravy takýchto stavieb viesť. Časti mesta takto často novými zásahmi strácajú svoju identitu. Ako by sme si neuvedomovali, že tieto stavby nás prežijú.

Nemohli ste projekt mosta ešte aspoň upraviť, využiť návrhy architektov?

V čase, keď sme nastúpili, už takéto zmeny neboli možné. Podarili sa aspoň zásahy na zlepšenie prostredia vrátane Šafárikovho námestia a rozšírenia chodníkov na Štúrovej. Chcem týmto vyzdvihnúť prácu mnohých ľudí, ktorí sa na tomto projekte stretli.

Akú najzásadnejšiu zmenu ste dosiahli vy?

Zmenil sa dizajn verejného priestoru, na Štúrovej ulici sme zmenili povrch chodníkov, vypustili sme cestnú signalizáciu v križovatke s Medenou ulicou a upravili sme parčík na Šafárikovom námestí. Prvé zmeny projektu – zastávky na Šafárikovom námestí, širšie chodníky, zohľadnenie cyklistov – urobili na základe návrhov Cyklokoalície a Lepšej dopravy ešte v minulom volebnom období.

Prvé reakcie na most sú posmešné. Viaceré detaily nedávajú zmysel. Primátor rozpráva, že most je dokončený, a pritom každý vidí, že to tak nie je. Ako to vidíte vy?

Z hľadiska financovania a následkov pre mesto bolo veľmi dôležité stihnúť termín poslednej faktúry. To sa podarilo. To, že sa budú dorábať detaily, to už je dohoda so zhotoviteľom stavby. Ale vzhľadom na to, že práce sa začali tento rok v januári a bolo ich nevyhnutné dokončiť v zimnom období, čo nie je veľmi stavbársky termín, považujem ukončenie tejto stavby za úspech. A keď budú mať ľudia možnosť prejsť sa po moste, budú túto stavbu podľa mňa vnímať inak.

Vláda chce postaviť obchvat za miliardy eur. Potrebuje ho Bratislava?

Nie, nemyslím si to. Čiastočne by pomohla cesta R7 pri vstupe do Bratislavy riešiť problém obcí pred Bratislavou. Obchvat nerieši dopravné problémy v Bratislave. Tie je potrebné riešiť uprednostnením verejnej dopravy, integráciou dopravy. Rozširovanie križovatiek a ciest nie je to, čo Bratislava potrebuje.

Odklonil by obchvat veľkú časť dopravy mimo mesta?

D4 čiastočne pomôže tranzitnej doprave.

Kam by teda mali ísť radšej peniaze?

Do železničnej dopravy a terminálov integrovanej dopravy, do modernizácie električkových tratí a výstavby električkovej trate do Petržalky.

Primátor Nesrovnal v októbri hovoril, že od začiatku budúceho roku začne mesto spúšťať novú parkovaciu politiku a do leta do európskeho predsedníctva by už systém mal fungovať. Medzitým padli plány v Petržalke, kde zrušili zmluvu so zvláštne vybranou firmou. Ako to podľa vašich posledných informácií vyzerá, bude nové parkovanie podľa týchto primátorových slov?

Mesto v príprave parkovacej politiky pokračuje. V Bratislave je nevyhnutné zaviesť pravidlá v parkovaní. Prípravu parkovacej politiky musí sprevádzať intenzívna kampaň. To, čo sa stalo v Petržalke, má žiaľ negatívny dosah na celý proces prípravy. A mesto musí posilniť tím, ktorý bude parkovaciu politiku pripravovať.

Nebude to asi do leta.

Do leta nie. Ale viac ako termín je dôležité, aby mestské zastupiteľstvo prijalo pravidlá, a nevyhnutný je dobrý marketing, aby ľudia chápali, aký má zavedenie parkovacej politiky pre nich a pre mesto význam.

Predchádzajúci primátor Ftáčnik sa nevedel na parkovaní dohodnúť so starostami mestských častí. Najväčšia mestská časť Petržalka teraz ukazuje, že sa nevie zapojiť. Je naozaj predstaviteľné, že v dohľadnom čase vznikne nejaké spoločné vyberanie parkovného?

Schválenie nových pravidiel ešte neznamená ich celoplošné zavedenie v jednom čase. Zmysel má ich postupné zavádzanie v jednotlivých mestských častiach či zónach. Starostovia vyhodnotia, kedy a v akom rozsahu je dobré takúto organizáciu parkovania zaviesť.

Keby ste dostali desať rokov na zmenu dopravy Bratislavy, čo by sa v meste malo zmeniť, aby doprava fungovala, aby autá neboli v zápchach a mali kde zaparkovať?

Začala by som preferenciou mestskej dopravy, zvyšovaním bezpečnosti chodcov a bezbariérovými úpravami a cyklotrasami. Zároveň by som sa venovala verejným priestranstvám – to všetko sa dá robiť naraz. O toto sme sa snažili pri realizácii všetkých tohtoročných stavieb a trvali sme na tom pri príprave nových projektov. Tieto princípy boli uplatňované aj pri tvorbe generelu dopravy.

Čo si máme pod tým predstaviť?

Že rád nastúpite do autobusu. Dostanete sa niekam rýchlejšie, nebudete mať stres z toho, kde zaparkujete auto, bude vás to stáť menej peňazí ako teraz. Bezpečne sa prejdete po trasách určených chodcom.

Skúste čo najjednoduchšie vysvetliť, čo je preferencia mestskej hromadnej dopravy.

V zásade ide o to, že sa s MHD dostanete tam, kam potrebujete, rýchlejšie a bezpečne. MHD má prednosť na križovatkách, existujú autobusové pruhy, prednosť majú električky. A súčasne treba pracovať na alternatíve – viac cyklotrás a bezpečnosť pre cyklistov.

V takejto predstave by sa teda široké bratislavské cesty zmenili tak, že by zostal jeden pruh pre autá, vedľa by bol autobus a pri tom ešte bicykel? Menej miesta pre autá?

Áno, treba otvorene komunikovať, že treba zvyšovať podiel cestujúcich v MHD a nemotorovej doprave a humanizáciu verejných priestorov.

Kam by sa tie autá podeli?

Ľudia by autá využívali menej na každodenné dochádzanie a skôr by ich využívali príležitostne. Časť ľudí by autá predala, časť by asi využívala aj car sharing.

Tak to funguje v západných mestách, že ľudia predávajú autá?

Alebo si ho ani nekúpia, najmä tí, ktorí bývajú v lokalite s dobrou dostupnosťou MHD. Ja som chodila do práce na bicykli alebo autobusom. Parkovací preukaz, na ktorý som mala nárok, som si nevyzdvihla.

Čo budete robiť teraz?

Som na úrade práce. Ale mám dve ponuky, zatiaľ ich zvažujem. Rada by som zostala v doprave.

Vo verejnom sektore?

V doprave som nikdy v súkromnom sektore nepracovala. Ponuky sú zo samosprávy, ale viac zatiaľ nepoviem.

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Slovensko

Teraz najčítanejšie