Svätopluk Mikyta: Banská Štiavnica sa vulgarizuje. Skúšame turistom priblížiť reálne mesto namiesto atrakcií
➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.
Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.
Tento text vyšiel v spolupráci s ctzn.sk Platformou o ľuďoch a mestách.
O tvorbe v časoch klimatických zmien, o únave publika z ekológie aj o vulgarizácii Banskej Štiavnice víkendovou turistikou sme sa rozprávali s umelcom a vysokoškolským pedagógom Svätoplukom Mikytom.
Počas štúdia ste dávali novú tvár reprodukciám v knihách, nájdených na ulici. V aktuálnej tvorbe recyklujete kovové predmety nájdené v lese a druhý život dávate aj odpadu z umeleckej činnosti. Téma klimatickej zmeny rezonuje aj vo vašom diele O krehkosti, ktoré ilustruje tematické vydanie magazínu CTZN. Sklenená guľa pripomína zemeguľu, ktorá sa vnútri triešti na malé úlomky. O akej krehkosti hovorí táto vaša séria?
Desať sklenených objektov vizuálne odkazuje na modrú planétu. Mojím zámerom bolo iba naznačiť a nechať interpretačne otvorené, ako to dielo pôsobí. Samozrejme, že názov odkazuje na sklo ako materiál, ale aj na krehkosť planéty, na klimatickú krízu a veci súvisiace so zmenami, ktoré ľudstvo svojou činnosťou spôsobuje.
Sklu ste sa však počas štúdia nevenovali.
Vôbec nie. Boli to moje prvé skúsenosti so sklom a hneď ma to chytilo. Objekty vznikali v sklárni v Karlove na Vysočine, kam som sa nakontaktoval cez Fakultu výtvarných umení v Brne, kde pôsobím. Chvíľku to trvalo, kým som sa do sklárskeho remesla vžil, našťastie tamojší sklárski majstri sú veľmi otvorení skúšaniu rôznych autorských zámerov, ktoré často idú technologicky až proti ich remeslu. Diela O krehkosti majú tvar gule, s ktorým vedia veľmi ľahko pracovať, preto išlo skôr o tú ideu a správny mix sklenených fragmentov a pigmentov.
Robíte so sklom aj naďalej?
Mám rozpracované ďalšie projekty so sklárňami, len sme realizácie pozastavili v súvislosti s cenami plynu, ktoré celkovo zdvihli ceny a v sklárňach bojujú o prežitie. Neviem, či budem môcť pokračovať. A sme opäť pri klimatickej kríze.
Čo vo vás vyvoláva pojem klimatická kríza?
Nie je to strach. Vnímam, že je to téma, ktorá vyvoláva strach u ľudí, ale takéto pocity nemám. Beriem to ako fakt doby, v ktorej žijeme. Ekonómia a psychológia rastu neustále naberajú na obrátkach, vnímam to predovšetkým, keď som v meste. Predsa len, na vidieku na strednom Slovensku, kde žijem, sa to až tak neprejavuje.
Keďže vyučujem v Brne, cestujem každý týždeň cez Bratislavu a ten kontrast medzi dynamikou mesta a pomalšieho života na vidieku je veľký.
