Javorský, Brunovský: Blaha je nula, lož a nenávisť

Dzurinda si zaslúži našu úctu a rešpekt, ale asi aj on už musí vedieť, že neuspeje, hovoria v podcaste V redakcii komentátori a editori Denníka N Oliver Brunovský a Juraj Javorský.

Ako rozumiete tomu, čo sa stalo medzi Mirom Kollárom a Mikulášom Dzurindom?

Brunovský: Ja tomu nerozumiem a je mi veľmi ľúto, že to takto dopadlo, lebo to, o čo sa obaja úprimne usilujú, je pospájať malé strany, aby tu pre demokraticky zmýšľajúcich voličov bola nejaká možnosť voliť a ich hlasy neprepadli. To je opodstatnené a to treba urobiť; nerozumiem tomu.

Javorský: Nie si sám, kto tomu nerozumie. Ľudia, ktorí pred mesiacom sledovali spoločnú tlačovku Dzurindu a Kollára, si robili nádej, že vzniká alternatíva k chaosu a amaterizmu, ktorý tu dnes je, a dnes sú, asi ako ty, sklamaní. Ale ja si myslím, že tých ľudí bolo málo. Osobne som k tomu nemal nejakú veľkú dôveru, že z tejto strany môže prísť ozajstná alternatíva.

Zjednodušene povedané to vyzerá tak, že Kollár najprv podpísal dohodu s Dzurindom, ale nakoniec stavil na Hegera a ostatných politikov z parlamentu, a tí nechceli Dzurindu. Akurát to Dzurindovi nikto nejako slušne nedokázal povedať. Povedali by ste, že starý politický pes Dzurinda sa nechal oklamať Kollárom?

Brunovský: Niežeby som tomu strašne veril, ale držal som tomu palce. Mám výhradu aj voči tomu starému politickému psovi, lebo ja si Dzurindu dosť vážim. Mne sa zdá, že ten človek si zaslúži aj úctu, aj rešpekt, a bol by som veľmi rád, keby nejakú úlohu v politike ešte mohol zohrať. Podľa mňa je to iná profesionálna trieda ako tí ľudia, ktorí momentálne vládnu.

Mali by sme Dzurindu ľutovať?

Javorský: Dzurinda si možno teraz líže rany, aké sám rozdával niekedy v minulosti – také tie stranícke manipulácie, ktorých sa neraz dopúšťal voči svojim partnerom. Platí, že to, čo o tom vieme, zatiaľ najviac objasnil Dzurinda, keď povedal, že Miro Kollár prestal dodržiavať dohodu, ktorú medzi sebou mali, a namiesto neho si vybral za partnera Eduarda Hegera.

Zo strany Miroslava Kollára neprišlo žiadne významné vysvetlenie, okrem toho, že je z krokov Mikuláša Dzurindu šokovaný. Z kuloárnych informácií to vyzerá na verziu, o ktorej hovorí Mikuláš Dzurinda, čo podľa mňa vyznieva pre Miroslava Kollára veľmi nepriaznivo, pretože z toho vychádza ako oportunistický zradca, ktorý nevie držať slovo. Keď si zoberieme, že aj jeho doterajšia povesť bola skôr taká, že nie je kooperatívny, že je sólo hráč, ktorý hrá predovšetkým vo svoj prospech, tak jeho politická budúcnosť nebude oveľa úspešnejšia než jeho doterajšia minulosť.

Brunovský: Úlohu zohralo viacero faktorov. Na jednej strane určite aj to, že podľa prvých prieskumov Dzurindovo meno a ani ten projekt asi nevzbudili až taký rýchly nárast. Aj keď Dzurinda hovorí, že to bolo dosť, ale možno čakali viac. Určite som presvedčený, že tu zohrali úlohu ambície tej druhej skupiny, ktorá sa chce spájať, a to sú hegerovci a ten planktón, ktorý dnes vládne a má pocit, že oni sú vláda, oni sú ministri, oni sú niekto a Dzurinda ich možno prevalcuje.

Pravdepodobne prebieha nejaké široké rokovanie, pravdepodobne sa snažili Dzurindu držať trochu bokom, kým si oni usporiadajú nejaké svoje ďalšie vzťahy. Dzurinda zjavne stratil trpezlivosť, nechce byť úplne bokom.

Dzurinda zvažuje, že aj tak to v politike skúsi, nevzdáva to a začne zbierať podpisy pre novú stranu. Zároveň čaká, či mu Kollár vráti modrý názov, pretože sa pýta, že kto uverí Hegerovi, Naďovi a spol., že sú modrí. Má to šancu, keď teraz Dzurinda začne odznova?

Javorský: Mikuláš Dzurinda, napriek tomu, že mám úctu k tomu, čo pre Slovensko urobil, v tomto prípade od začiatku neodhadol situáciu a precenil možno svoje vlastné schopnosti v tejto politickej dobe. Určite precenil sentiment, ktorý voči nemu má spoločnosť. Čudujem sa, že to nepochopil aspoň teraz, keď celkom tvrdo padol na ústa. V skutočnosti si myslím, že on to až tak vážne nemyslí s tým, že ešte sa ide naozaj o niečo pokúšať. Toto si neviem predstaviť.

Brunovský: Myslím si, že to myslí vážne, že on sa ešte o niečo pokúsi, ale tých sedem mesiacov v skutočnosti neexistuje; to si povedzme pravdu, sedem mesiacov nemá. Má niekoľko týždňov, aby pozbieral podpisy, ale keď som ho pozorne počúval, tak on už zároveň hovoril, že toto by bolo to najpoctivejšie riešenie. On určite má aj plán B.

Kollár naposledy v rozhovore pre SME menoval týchto politikov, s ktorými sa rozprávajú: Heger, Šeliga, Žitňanská, Naď, Mistrík, Hirman, Káčer. Má takáto zostava šancu uspieť, či už pod hlavičkou Modrej koalície, alebo ak ešte pristúpia k inému názvu?

Brunovský: Som presvedčený o tom, že tu existuje dôležitá skupina voličov, ktorí potrebujú rozumnú alternatívu. Tá nemá koho voliť. Alternatívou pre túto skupinu nie je Heger a spol., pretože boli súčasťou nešťastného spôsobu vládnutia. Takáto skupina by skôr ocenila niečo na spôsob koalície PS, SaS, možno aj nejakí mladí z modrých by sa k tomu mohli pridať. Myslím si, že keby Sulík ešte raz dokázal v živote urobiť štátnické gesto a odovzdal by vedenie SaS napríklad Korčokovi, tak toto by bola alternatíva, ktorá by mala šancu vyhrať voľby. Vidím, že sa smejete.

Tu je skôr otázka, či by Korčok chcel.

Javorský: Pri otázke, či majú šancu na úspech, by som sa najprv zamyslel nad tým, čo je to úspech. Keby sme považovali za úspech, že po voľbách vznikne strana dostatočne potentná a silná na to, aby posunula Slovensko vpred, tak tomu nedávam osobne žiadnu šancu. Napriek tomu, že mám rešpekt k menám ako Hirman alebo Káčer, tak to skôr vyzerá, že oni by tam hrali prinajlepšom druhé, tretie, štvrté husle, a naopak, tam by sa rozhodovalo medzi Kollárom a Hegerom. To je potom strana, v ktorej je škoda každého dobrého mena. Takej strane neverím, že dokáže niečo spraviť.

Ale ak by sme znížili latku a považovali za úspech to, že prelezú do parlamentu, tak to je možné, pretože aj ja osobne poznám človeka, ktorý má celkom racionálnu minulosť svojich volebných rozhodnutí, a on teraz čaká, že bude voliť Hegera, pretože Heger pôsobí na ľudí seriózne, nekonfliktne a nevidia na ňom to, čo tam vidím ja – zbabelosť a slabosť.

Brunovský: Ak by sme sa na nich pozerali ako na skupinu ľudí a posudzovali ich podľa toho najdôležitejšieho, o čo tu ide, kam vlastne Slovensko bude patriť, tak nie je problém, pokojne by sa ich dalo voliť. Ale tí ľudia neprijali zďaleka zodpovednosť za to, čo kto urobil. Tri roky dozadu sme mali nádej, že sa Slovensko po tom, čo tu Fico urobil, čo si totálne podriadil daniarov, políciu, prokuratúru a využívali to len vo svoj osobný prospech a sú o tom tisícky spisov v trestných spisoch, zmení.

Títo ľudia to pokazili, boli pri tom, nedokázali ukočírovať Matoviča a jeho šialené nápady, zobrali ľuďom nádej a namiesto toho tu vznikla strašná skepsa, hnev a reálne riziko, že sa Slovensko totálne otočí. Za toto by mali prijať zodpovednosť. Mali by predovšetkým povedať, aký je ich postoj voči tejto politike a či sú ochotní ďalej vládnuť napríklad s Matovičom, ktorý isto bude mať zase nejaké hlasy. Až potom sa môžeme rozprávať o niečom ďalšom.

Javorský: Ak by sme brali Hegerovu schopnosť lavírovať medzi Matovičovými šialenými nápadmi ako nejakú šikovnosť alebo hrdinstvo, tak na druhej strane daň za to je obrovská. Rozbili nádej a výsledkom toho je, že Fico je takmer naspäť tam, kde bol.

Brunovský: Čo je úplne nepredstaviteľné, že po tom, čo vieme, čo je zdokumentované v spisoch, čo sa ľudia priznali, čo tu robili, on má reálnu nádej, že to bude robiť ďalej. Veď to je šialené. Veď to sa v normálnej krajine nemôže stať.

Javorský: A neviem od toho oddeliť Hegera, proste Heger je za to zodpovedný.

Bývalý poradca Ivety Radičovej a Andreja Kisku Rado Baťo, ktorý teraz vedie stranu Dobrá voľba, oznámil, že rokuje s Hlasom. Baťo je váš bývalý kolega. Prekvapilo vás, že sa pridáva k Pellegrinimu?

Brunovský: On sa nepridáva fyzicky, povedal, že by nekandidoval. Je to ten istý príbeh, ako od začiatku rozprávame – vidia, že k niekomu sa musia pridať, aby ich politická činnosť mala nejaký zmysel, aby sa dostali k moci. A keď nejde hora k Mohamedovi, ide Mohamed k hore. Pridajú sa k tomu, kto by ich možno zobral.

Javorský: V prvej chvíli ma to prekvapilo, ale potom som si celkom rýchlo uvedomil, že to je vlastne zo strany rada Rada Baťa racionálne uvažovanie, pretože vidí, že ho v pravej časti politického spektra nikto veľmi nechce. Správne odhadol, že ani sa tam žiadne veľké spájacie projekty neudejú.

Ale čo je najdôležitejšie, tak predpovedá, že Peter Pellegrini bude pravdepodobne budúci premiér a že napriek svojej škaredej minulosti a ťažkým hriechom bude mať možnosť rozhodnúť, či Slovensko pôjde do pekla alebo či budeme normálna krajina. Týmto Rado Baťo trocha uľahčuje situáciu ostatným politikom, ktorí na rozdiel od samého Baťa budú naozaj v tej situácii, že sa budú musieť rozhodnúť, či sa budú spájať s Pellegrinim alebo nie.

Baťo napísal knihu, v ktorej hovorí viaceré pikošky zo života politikov, pre ktorých pracoval. Je to korektné?

Brunovský: Nie, ani trochu. Podľa môjho názoru to nie je korektné, a vôbec aj k Baťovi mám výhradu, lebo ak sa teraz dostal do reálnej politiky, že je podpredsedom nejakej politickej strany, tak spôsob jeho komunikácie patrí do starej špinavej politiky. Nemá problém s veľmi tvrdým slovníkom a je tam veľa hejtov.

Voliči, ako som ja, túžia po niečom úplne inom. Čiže Baťo je veľmi inteligentný, bol to môj šéfredaktor, takže viem, o čom hovorím, veľmi šikovný človek, ale tiež má určité vlastnosti, ktoré ho na politiku, akú chceme, príliš nepredurčujú. Ak by sa dokázal kontrolovať, bol by výborný v poradných tímoch, ale tá knižka hovorí o tom, že aj tam je problém.

Pellegriniho vo štvrtok prijal v Berlíne nemecký kancelár Scholz. Znamená to, že zahraničie ho, na rozdiel od Fica, akceptuje? Je to pre Pellegriniho veľká vec?

Javorský: Keď najdôležitejší tvorca európskej politiky, ešte navyše veľmi zaneprázdnený, prijme lídra opozície z malej krajiny, tak je to veľká vec nielen pre toho lídra, ale pre celú krajinu. To pozvanie znamená, že Nemecko jednak sleduje dianie na Slovensku, jednak správne odhaduje, že Peter Pellegrini bude pravdepodobne budúci premiér, a čo je ešte dôležitejšie, vidia nádej, že Peter Pellegrini by sa mohol dostať na správnu stranu dejín. Tým pozvaním to podporili a myslím si, že aj zvýšili jeho motiváciu, aby sa tak rozhodol, keď na to príde.

Brunovský: Presne tak. Je to veľmi dôležitý diplomatický signál.

Vo vláde končí minister zdravotníctva Vladimír Lengvarský. Prečo?

Brunovský: Oficiálne preto, že ministerstvo zdravotníctva neplní úlohy, ktoré sú pre nás veľmi dôležité najmä v príprave investícií a v reformách. Lengvarský mal po svojom prijatí u prezidentky asi najdlhší prejav vo svojom živote, evidentne pripravený, a bolo vidno, že on vidí príčiny úplne inak.

Do vlády ho angažoval Heger ako odborníka. Bol to Hegerov nominant, ktorého si tam zobral, ale od samého začiatku sa Matovičovi nepáčil. Matovič mu to jasne dával najavo a bolo veľa dôkazov o tom, že nemá ľahkú pozíciu a že nie je vítaným dieťaťom. Keď si spomeniete, ako sa pripravoval tohtoročný rozpočet, tak veľkú časť peňazí pre zdravotníctvo si chcel nechať na rozhodovanie Matovič a nechcel ich dať Lengvarskému. Je to jeden zo signálov, že mal veľmi ťažkú pozíciu.

Čiže dôvody sú politické? 

Brunovský: Určite áno.

Javorský: Priznám sa, že tomu neviem rozumieť, lebo chápeme, že v zdravotníctve sú veľké problémy. Mnohé z nich sú veľmi naliehavé, ale ja si neviem predstaviť, ako chce Heger riešiť problémy spôsobom, že odpália Lengvarského bez možnosti ho plnohodnotne nahradiť.

Povereným vedením ministerstva bude Heger, ktorý už podpisuje dokumenty aj ako minister financií, a patológ pán Palkovič z podstaty veci nebude mať formálne právomoci a podľa mňa ani neformálnu autoritu na to, aby tiež mohol byť plnohodnotnou náhradou. Nerozumiem tomu a mám väčšie pochybnosti o motiváciách tohto kroku a mám tendenciu brať veľmi vážne to, čo hovorí Lengvarský, teda že je za tým politická korupcia a politický amaterizmus.

Brunovský: Mne sa páči, ako to riešila prezidentka: že dala poverenie práve Hegerovi. Lebo Heger nesie obrovskú časť zodpovednosti za to, čo sa tam dialo, Heger spor medzi Matovičom a Lengvarským neriešil. On ho ignoroval, tváril sa, že taký spor neexistuje; presne tak, ako neriešil spor medzi Sulíkom a Matovičom; presne tak, ako nerieši ataky voči svojmu ministrovi od Matoviča, hoci už nie je ministrom, a od Gyimesiho a ďalších.

Prezidentka sa zrejme chce vyhnúť tomu, aby sa v budúcnosti dalo vyhovárať, že no ale tak teraz nám tam zlyhal nejaký nový štátny tajomník alebo nový prvý štátny tajomník. Nie – Heger má tú zodpovednosť.

My sa tu často rozprávame o korupcii, spravodlivosti a či sa Slovensko posúva dopredu. Ale posúva sa dopredu aj v oblasti zdravotníctva?

Brunovský: Veľmi slabo, a pritom práve tie investície, ktoré sú pripravené cez európske peniaze, sú veľkou príležitosťou, že by sa to mohlo posunúť. Napríklad Česká republika oveľa viac eurofondov smerovala do zdravotníctva a tam to vidieť; preto nám aj odchádza veľa lekárov do Čiech, lebo sú tam lepšie podmienky na prácu. Aj lekár sa potrebuje pred pacientom aspoň tváriť, že mu dáva najlepšie, čo môže.

Ako sa nám vlastne darí s plánom obnovy? 

Brunovský: S plánom obnovy sa nám podľa čísel zatiaľ darí dobre. Tak sa to zdá, pretože práve tento týždeň boli zverejnené nejaké porovnania, že sme v čerpaní peňazí z plánu obnovy na tom relatívne najlepšie z okolitých krajín – oveľa lepšie než Poľsko, Maďarsko, Česko, Slovinsko.

Sú to vlastne európske peniaze, ktoré nám majú pomôcť po problémoch s covidom, aby sme zvýšili svoju odolnosť a v budúcnosti fungovali lepšie. Ten plán je založený na reformách; to znamená, že treba urobiť zásadné zmeny, aby sa krajiny niekam posunuli a trvalo fungovali lepšie.

Teraz si pozrime, čo sa vlastne deje. Mali sme zaviesť výdavkové limity, aby krajiny, keď sa dobre darí, nemohli míňať viac, ako je nevyhnutné. My sme to v podstate oklamali. Aj so súhlasom európskych úradníkov, ale proste sme z toho vykľučkovali. Jedna obrovská súčasť je, že treba zrekonštruovať staré rodinné domy, aby z nich neutekala energia – zrekonštruovať by sa malo 30-tisíc rodinných domov. Sú vážne pochybnosti, že táto časť zatiaľ príliš nefunguje.

O zdravotníctve sme hovorili; reforma školstva sa stretla s obrovským odporom, nejakými kompromismi sme zatiaľ uhájili prvé platby. Reforma súdnictva takisto. Čiže ak hovoríme o tom, či sa Slovensko v reformách reálne posúva, tak o tom mám vážne pochybnosti.

Ruský špión Bohuš Garbár, ktorého odhalili naše tajné služby, dostal na súde podmienku. Zradiť vlasť je menej rizikové ako vypestovať marihuanu, všimli si viacerí. Treba aj povedať, že od začiatku spolupracoval, vypovedal, priznal sa, uviedol aj ďalších ľudí. Je to dostatočný trest?

Javorský: Vzhľadom na to, že mu hrozilo 13 rokov, to vyzerá ako veľmi smiešny trest. Podľa mňa je to smiešny trest aj vzhľadom na to, že bol pripravený zradiť krajinu, odovzdať citlivé informácie nepriateľskému štátu. Škandalózne nízky trest, povedal by som.

Ale toto od ľudí, ktorí páchajú trestnú činnosť, chceme. Aby sa priznali, oľutovali, prípadne nám aj povedali o ďalších spolupáchateľoch. Čiže kompromis by mal byť na inej úrovni? 

Javorský: Podľa mňa chceme žiť v štáte, kde sa dodržiava spoločenská dohoda, platia pravidlá. Základným nástrojom na to je trest, čiže trest je podľa mňa oveľa významnejší nástroj na dosiahnutie toho než systém kajúcnictva.

Brunovský: A kajúcnici majú zmysel, ak nám to odhalí celý systém. Ak sa dostaneme na špičky, ktoré de facto umožnili, aby sa tu takéto svinstvá diali. My sme zatiaľ naozaj už vo veľa rozsudkoch ukázali, že ten systém takto fungoval, ale k špičke sa to nedostáva a potom to nemá vôbec žiadny zmysel. Čiže kým nedostaneme odpoveď na otázku, ako je možné, že sa tu toto celé takto dialo, vlastne sme nič nevyriešili.

Javorský: A ak aj Garbár nejako spolupracoval, nepoznáme efekty toho všetkého. Hlavné správy, kde on pracoval, stále fungujú, a teraz vidíme všetkých ruských trollov, či už v Smere, alebo v Republike, že stále fungujú. Nezdá sa, že by ich to nejako odradzovalo, že by po nich išla polícia.

Minister Naď to komentoval takto: „Ak si niekto myslí, že bude bez povšimnutia slúžiť mocnostiam, ktoré majú za úlohu rozoštvať našu spoločnosť, účelovo ovplyvňovať verejnú mienku a klamlivými informáciami oslabovať bezpečnosť tejto krajiny, je na omyle. Nech je tento pseudonovinár výstrahou každému, kto chce byť na výplatnej páske (nielen) Kremľa.“ Bude to teda dostatočná výstraha?

Brunovský: Problém tejto vlády je, že má silné reči a slabé výsledky. Juraj povedal, že Hlavné správy fungujú ďalej, dezinformácie sa šíria, nikto nevie ako a nevidíme, že by sa proti tomu niečo dialo. Načo sú také silné reči?

Ministrovi Naďovi niekto pod status o Ukrajine napísal: „A čo mi máme s ukrajinou ti chumaj?“ Minister odpísal: „Hranicu, ty chumaj.“ Moja prvá reakcia bola – dobre mu povedal a druhá – máme sa takto rozprávať s hlúpymi ľuďmi? Hovorím hlúpymi, lebo ten pán dal po m aj po t mäkké i, jemu naozaj chýba základné vzdelanie. 

Brunovský: Otázne je, či to bol hlúpy človek, lebo ja som presvedčený o tom, že veľmi veľa takýchto statusov alebo reakcií aj so zámerne urobenými chybami nepíšu v skutočnosti tí ľudia. Keď vidím niekedy nejaký status alebo nejakú reakciu, ktorá ma zaujme, tak idem do toho profilu, pozriem sa a veľmi často nachádzam, že to nie sú skutoční ľudia. Tam nenájdete dôkazy o tom, že sú to skutoční ľudia. Takže jediné, čo môžem urobiť, je nahlásiť takýto profil, ale myslím si, že spoločnosť by mala urobiť oveľa viac.

Je to cielená operácia? 

Javorský: To je iná otázka, a to sa pravdepodobne deje, aj keď neviem posúdiť mieru. Neviem ani povedať, ako sa máme rozprávať s autenticky nevzdelanými ľuďmi. Mám to podobne ako ty, že v prvej chvíli mi napadne, že si zaslúžil tú reakciu, ale inak sa v skutočnosti snažím nemať takúto reakciu. Snažím sa v nich vidieť obete katastrofálneho vzdelávacieho systému a úplne nekontrolovateľných sociálnych sietí. V takom prípade je ľahšie potom tých ľudí automaticky neodsúdiť, ale neviem, čo s tým. Nijako mi to nepomáha v otázke, čo s nimi, ako s nimi rokovať alebo čo s nimi robiť.

To, že spolu nevieme slušne nesúhlasiť, ukázalo aj to, čo sa stalo moderátorke RTVS Marte Jančkárovej. Mala by po tomto ešte RTVS volať Blahu do nejakej relácie?

Javorský: Pre RTVS ako verejnoprávnu televíziu je skôr otázka, že či by mala volať Roberta Fica, lebo podobne ako z Blahu aj z neho vychádzajú len lži a nenávisť. Ale je predsedom silnej politickej strany, ktorá, môže sa stať, že bude o niekoľko mesiacov spolurozhodovať o tom, kto bude vo vláde, a to je otázka. Otázka, či má volať Blahu, je úplne bezpredmetná, pretože Blaha je nula. Blaha sú len tie lži a tá nenávisť a nie je žiadny dôvod, aby mu RTVS dávala priestor ich šíriť.

Brunovský: Mne sa páčilo, ako sa Marta Jančkárová snažila profesionálne zachovávať nejaký odstup. Bolo veľmi sympatické, že vyznáva oveľa vyššiu profesionálnu hodnotu. Blahu fakt nesledujem, ale, bohužiaľ, videl som video, kde hecoval rozbúrený dav proti prezidentke, aby skandovali odporné vulgarizmy, a myslím si, že tento človek by mal byť vyradený zo spoločnosti každým, kto aspoň trochu vnútorne cíti, že je slušný.

Sudca Branislav Harabin nedal súhlas na policajné úkony, pravdepodobne domovú prehliadku u dôchodcu, ktorý sa vyhrážal Marte Jančkárovej a ktorý je navyše aj legálne držiteľom zbrane. Dá sa to nejako rozumne vysvetliť?

Javorský: Neviem to rozumne vysvetliť. Vysvetlenie by asi malo prísť od toho sudcu, ale úprimne pochybujem o jeho rozumových schopnostiach. Nielen v súvislosti s tým rozhodnutím, ale aj s tými rečami, ktoré šíril predtým počas pandémie a podobne.

Brunovský: A po tom, čo zavraždili Jana Kuciaka a ešte ďalšiu osobu, ktorá tam bola vlastne iba preto, že s ním žila, toto podceňovať sa mi zdá strašné.

Javorský: Je to ďalšie zo série veľmi nešťastných súdnych rozhodnutí z posledných dní, ktoré dávajú ľuďom dôvod pochybovať, že štát je schopný strážiť právo a pravidlá.

Máme nového predsedu protimonopolného úradu. Je to dôležité? Kto to je?

Brunovský: Je to veľmi dôležité, samozrejme. Protimonopolný úrad je v každej krajine strážca férovosti hospodárskej súťaže. Stala sa dobrá vec, že tentoraz bol vybratý nový predseda po verejnom vypočúvaní v konkurencii ďalších kandidátov. Pán Beňa s prehľadom vyhral, mal najlepšie výsledky, vláda ho posunula pani prezidentke, pani prezidentka ho vymenovala.

Vieme, že jeho životopis je o dosť lepší než životopis jeho predchodcu. Celý profesionálny život sa venuje tejto problematike, pôsobil aj na odbore kartelov na protimonopolnom úrade, mal nejaké zahraničné stáže, čiže podľa životopisu to vyzerá byť kvalifikovanejší človek než pán Menyhart, ktorý tam bol doteraz.

Druhá vec je jeho morálna stránka, pretože protimonopolný úrad bude určite pod atakom silných, ktorí sa budú snažiť byť ešte silnejší, a my vieme, že pán Menyhart bol nominantom oligarchu Czucza. Dúfam, že v tomto prípade sme sa dostali o hodný kus ďalej smerom k stráženiu konkurencieschopnosti v podnikaní. 

To je to pozitívne, čo sa tento týždeň stalo?

Brunovský: Mám veľa vecí, som na túto rubriku pripravený. Dáta bez pátosu zverejnili, že teraz v tomto čase sú európske zásobníky plynu naplnené na 60 percent, čo je skvelé. Výborná vec je a mali sme šťastie, že bola dobrá zima, ale toto nie je len výsledok dobrej zimy. To je výsledok aj toho, že Európska únia zafungovala, že sme sa za rok dokázali zbaviť závislosti od ruského plynu a že alternatíva naozaj funguje. Podľa mňa super vec.

Veľmi sa mi páčilo aj to, že analytici národnej banky zverejnili, čo by sa stalo, ak by sa prijal zákaz nedeľného predaja. Na základe čísel povedali, že predavači by v priemere prišli o veľa peňazí a že približne 1700 ľudí by dokonca mohlo prísť o prácu. Čiže je to vyslovená ideologická hlúposť, zasiahnuť takto do hospodárstva.

Najpozitívnejšia vec, ktorú som za tento týždeň zažil, bola debata Ako zachrániť demokraciu s Leškom, Šimečkom a Vašečkom. Kto ju ešte nepočul, určite si ju vypočujte, budete mať príjemný víkend. Bolo to úžasné.

Javorský: Mne sa veľmi páčila vlna podpory, ktorá sa spustila po útokoch na Martu Jančkárovú – zo všetkých strán, dokonca ešte aj od Pellegriniho, čiže z pomerne nečakaného prostredia. Určite to nepotešilo strojcov tých útokov: stranu Smer Roberta Fica a Blahu.