Denník N

Bieloruský denník: Vyhodili partizáni do vzduchu ruské lietadlo, pre ktoré zneli na Ukrajine sirény?

A-50. Foto - Wikipédia/mil.ru (CC BY 4.0)
A-50. Foto – Wikipédia/mil.ru (CC BY 4.0)

Lukašenkova propaganda bola niekoľko dní ticho.

Napriek masívnym represiám a zatýkaniam začali po zmanipulovaných voľbách Bielorusky a Bielorusi protestovať každú nedeľu proti režimu Alexandra Lukašenka. V ten istý deň nám píše svoj Bieloruský denník Maks z Minska. Vzhľadom na vyhrotenú situáciu, v ktorej sa ocitli miestni novinári, sme sa rozhodli, že nezverejníme jeho celé meno.

Ráno 26. februára sa v Bielorusku začalo aktívne: v miestnych četoch sa objavili správy o zvukoch výbuchov na letisku Machulišči pri Minsku, kde je dislokovaná ruská vojenská technika. Takmer najcennejším lietadlom, ktoré sa tam nachádza, je A-50: lietadlo diaľkového radarového dohľadu a kontroly. Keď sa dvíha do vzduchu, po celej Ukrajine sa vyhlasuje letecký poplach: práve jeho údaje využívajú Rusi pri útokoch raketami.

Po správach o výbuchoch na letisku sa teda objavili aj ďalšie: že na cestách v okolí letiska sa objavili hliadky silovikov, ktoré kontrolujú autá, a že polícia prichádza za majiteľmi dronov, aby zistila, kde boli ráno 26. februára. Začali sa šíriť fámy, že tieto výbuchy poškodili samotné lietadlo A-50, ktoré teraz nebude môcť vzlietnuť do vzduchu. Neskôr sa v četoch objavili aj výstrahy o možných zadržaniach za komentáre k tomu, čo sa stalo.

Čo sa však stalo? Bola to ukrajinská sabotážna skupina alebo bieloruskí partizáni? Mohla to byť nehoda? Pokúsme sa rozobrať kľúčovú verziu a reakciu propagandy.

Čo hovorí opozícia

Ako prvý vystúpil zo strany bieloruských demokratických síl Alexandr Azarov, predstaviteľ iniciatívy BYPOL a Jednotného prechodného kabinetu.

Azarov najprv potvrdil, že sa akcia uskutočnila, postupne však odhalil mnohé podrobnosti. K zodpovednosti za prípravu útoku na lietadlo sa prihlásil sám Azarov spolu s iniciatívou BYPOL. Uviedol, že bývalí silovici a partizáni strávili prípravou 4 mesiace. Podľa politika boli výbušné zariadenia na lietadlo zhodené z vylepšených civilných dronov. A partizáni, ktorí akciu uskutočnili, stihli opustiť Bielorusko v priebehu niekoľkých hodín po poškodení lietadla.

Azarov spresnil aj poškodenie lietadla: cieľom partizánov bolo poškodiť to, kvôli čomu lietadlo lietalo – radarovú stanicu a satelitnú rádiovú anténu. Ide o vzácne a drahé zariadenia, bez ktorých je A-50 bezcenný.

Čo uviedol Kremeľ

Tlačový tajomník ruského prezidenta Vladimira Putina Dmitrij Peskov 27. februára uviedol, že „tu niet čo povedať“. V krátkom komentári poznamenal, že ide o záležitosť Bieloruska – a Bielorusko už poprelo výbuchy na letisku. Lukašenkov režim sa však dovtedy k útoku na ruské lietadlo na bieloruskom letisku nijako nevyjadril.

Čo tvrdí štátna propaganda v Bielorusku

Bieloruská propaganda mlčala celé tri dni, čo nie je typické pre pomerne hysterický štýl bieloruských štátnych médií. Na celý front propagandistov sa nazbierali 1-2 príspevky na sociálnych sieťach, a to s kritikou ruských vojenských spravodajcov, ktorí medzi prvými informovali aj o výbuchoch na bieloruskom letisku. Ich ruskí kolegovia vraj nedokážu rozoznať pravdu od výmyslu a len šíria hystériu.

Takéto ojedinelé príspevky boli v tie dni výnimkou. Až do večera 1. marca bolo takmer úplné ticho. V stredu večer však štátna televízia a potom všetky propagandistické sociálne siete ukázali krátku reportáž s lietadlom A-50 (neexistujú presné údaje o tom, kedy bolo video natočené).

Je pravda, že lietadlo ukazovali za súmraku, ale hlavné je, že v zábere lietadlo iba jazdí, nelieta. Zároveň lietadlo neukázali zhora, odkiaľ by boli viditeľné poškodenia. Otázky teda ostali: stále neexistuje stopercentný dôkaz, že k sabotáži došlo (hoci na to poukazuje množstvo dôkazov), lenže ani vyvrátiť to sa štátnej propagande nepodarilo.

Signál pre Lukašenka a Putina

Na základe nepriamych dôkazov, dokonca aj bez správ BYPOL-u a predstaviteľa Zjednoteného prechodného kabinetu bieloruskej opozície Alexandra Azarova, je jasné, že na vojenskom letisku Mačulišči pri Minsku došlo k sabotáži. A to k jednej z najúspešnejších v histórii tejto vojny na území Bieloruska: partizánom (osobne tejto verzii verím najviac) sa podarilo vyradiť vzácne lietadlo, ktoré stálo okolo 300 miliónov dolárov.

To je už nebezpečný budíček pre Lukašenka a jeho okolie, ako aj pre Putina: ruská armáda na území Bieloruska nie je v bezpečí. Ak budú takéto akcie pokračovať, celý systém bieloruského diktátora bude čeliť mnohým otázkam. Ale aj teraz takéto otázky existujú. Partizáni podľa BYPOL-u po akcii odišli z krajiny – a zostanú nepotrestaní. Sú teda Lukašenkove bezpečnostné zložky naozaj schopné zaručiť bezpečnosť režimu? Rovnako ako bezpečnosť jeho východného partnera?

Týždeň v Bielorusku
v číslach, slovách a represiách

Dobrá správa týždňa

Bieloruského športového novinára, blogera a bývalého politického väzňa Aľaksandra Ivulina prepustili z väzenia. Už opustil krajinu: keby zostal v Bielorusku, nemohol by pokračovať vo svojej verejnej činnosti. Ivulin je najpopulárnejším športovým blogerom v krajine, jeho kanál na YouTube má vyše 80-tisíc odberateľov.

Číslo týždňa

500-tisíc ľudí – Alexandr Lukašenko uviedol, že bieloruská armáda by sa v prípade ohrozenia mohla zväčšiť na tento počet. Samozrejme, v prípade ohrozenia zo strany zlomyseľného „kolektívneho Západu“. Nuž, Rusko predsa nezaútočí, však?

Všetkých obyvateľov Bieloruska je podľa oficiálnych štatistík 9,3 milióna.

Hanba týždňa

Bieloruská štátna televízia odvysielala už dve propagačné videá pre občanov, ktorí odišli do zahraničia: vyzývajú ich, aby sa vrátili. Sľubujú, že „len tu budete šťastní“ – reč je, pravdaže, o Bielorusku. Nie je však jasné: ak z krajiny odišlo len 2- až 4-tisíc ľudí, ako tvrdí Lukašenko, načo pre nich vyrábať celú sériu reklám?

Na porovnanie: parlamentné zhromaždenie Rady Európy uvádza, že od augusta 2020 mohlo Bielorusko opustiť 200 000 až pol milióna Bielorusov.

Citát týždňa

„Vladimir Makej sa obával, že Rusko anektuje Bielorusko,“ povedal fínsky minister zahraničných vecí Pekka Haavisto. Podľa neho sa s bieloruským ministrom zahraničných vecí stretol krátko pred jeho smrťou.

Z ruštiny preložila Diana Shvedová. Bieloruský denník vychádza s podporou SlovakAid.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Bielorusko a Lukašenko

Bieloruský denník

Vojna na Ukrajine

Svet

Teraz najčítanejšie