Denník N

Nedeľná nekázeň: Pevná viera neznamená, že stokrát opakujem prečítané v katechizme

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.

Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.

Pri otvorení synody pápež František povedal, že na synode sa nemajú zbierať názory ani robiť prieskumy. Nemá to byť cirkevný zjazd, vedecká konferencia ani politický kongres alebo parlament. Metódou bude dynamika vzájomného počúvania a spolu budeme počúvať, „čo Duch hovorí cirkvám“ (Zjv 2, 7).

Ak by nám dnes Duch hovoril od slova do slova to isté, čo hovoril Jánovi a cirkvám pred 2000 rokmi, načo by sme sa potom mali navzájom počúvať? Ak sa máme deliť o to, čo kto počuje od Ducha, potom musíme začať triediť a rozlišovať. František to zdôraznil: Vzájomné počúvanie nie je samoúčelné, aby veci ostali tak, ako sú. … Synoda je cestou duchovného rozlišovania, cirkevného rozlišovania…

Cirkvi sa už 2000 rokov sporia, kto má lepší sluch, kto dokonalejšie rozumie reči Ducha a kto má právo tlmočiť ostatným, čo Duch hovorí. Aj teraz sme v riziku, že synoda nebude dostatočne inkluzívna a jej závery budú mnohých tlačiť mimo cirkev. V skutočnosti je synoda naozaj cirkevný zjazd, na ktorom sa zúčastňujú zástupcovia biskupských konferencií. Je to aj cirkevný kongres, ktorého závery určia cirkevnú politiku, o ktorých budú hlasovať cirkevní úradníci. Je to aj vedecká konferencia, lebo v záveroch nebudú prepisovať priamu reč Ducha, ale budú citovať biblické a teologické zdroje a budú sa odvolávať na svoje vlastné úradné dokumenty a kánonické právo. Synoda by napokon mohla byť aj parlamentom a prijať ústavu, ktorá dá rovnaké práva všetkému božiemu ľudu. Je preto dôležité vedieť, „kto je synoda“ a „kto sme cirkev“, čo smieme ako teológovia a čo smieme ako občania cirkvi.

Karl Rahner vo svojom príhovore vyjadril dôležitú skúsenosť 80-ročného teológa. Naše teologické poznanie je obmedzené, nevieme vysloviť trvale platné úsudky. Vyjadrujeme sa v symboloch a analógiách. Len čo dajakú myšlienku vyslovíme a tvrdenie zapíšeme, už volá po prekročení. Vieme, že je to tak, len to systematicky „zabúdame“ uvádzať v poznámkach pod čiarou.

Neznamená to, že by sme analógiami alibisticky hľadali pravdu kdesi uprostred, zvádzali dialektický boj protikladov alebo propagovali relativizmus. V každom tvrdení sa skrýva vnútorná dynamika, ktorá nedovolí vyjadriť všetko, ale dopraje nám napätie poznania a vzrušenie vývoja, ktoré nás aj napĺňajú, aj presahujú.

Kult úspechu a trvale udržateľného šťastia nedovolí dovidieť do hĺbky utrpenia druhých. Ak použijeme na objasnenie teológiu oslobodenia Jona Sobrina, tak naša skúsenosť s biedou a utrpením je analogická veľkonočnej správe. Ak Boh pozdvihol k sebe Ukrižovaného, tak cirkvi sa musia vyviazať zo spojenectva s mocnými. Solidarita s poníženými nie je ani marxizmus, ani relativizmus, ale nasledovanie Ježiša. V analogickej situácii sa analogická skúsenosť neprenáša len kresťanskou tradíciou a biblickým textom, ale aj každodenným životom. Skúsenosť analogická ježišovskej môže byť pre kresťana podobne zjavná ako výsledok bádania pre vedca, a preto sa môže a musí vyvíjať. Nielen citovať a obradne sprítomňovať v povinnej každodennej liturgii. Ale dávať život, život vystavovať na obdiv, čerpať z hodnôt a kriesiť nádeje pre svet.

Sloboda teologickej práce a bádania je nadradená cirkevnému právu a nové poznatky môžu protirečiť učeniu cirkvi vyjadrenému v odpovediach katechizmu na otázky viery. Cirkevné právo je malá časť toho, čo dnes môže znamenať byť cirkvou, preto mimo rámca kánonického práva neznamená mimo cirkvi. Občania a občianky cirkvi sa môžu slobodne rozvíjať spiritualitou, modlitbou, meditáciou, mystikou aj teologickým myslením. Rešpekt a neistota nie je relativizmus ani svojvoľnosť. Vo vzťahu k viere to Halík pomenoval symbolicky v názve svojej knihy Co je bez chvění, není pevné.

Atlét Dick Fosbury priniesol prevrat v skoku do výšky, keď sa flopom preniesol chrbtom ponad latku. Všetci videli, kde je latka, a vedeli, že je to konečný limit. On jediný skočil tak, že latku nevidel, ale vedel, ako to má spraviť. Pevná viera neznamená, že stokrát opakujem prečítané v katechizme. Ide o to, aby si sa pohol z miesta, nie o to, že to musíš robiť stále tým istým spôsobom.

Pápež František pri otvorení synody povedal, že Boh je vždy Bohom prekvapení. Ak synoda neprinesie žiadne prekvapenie, tak to pre mňa nebude žiadne prekvapenie.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Nedeľná nekázeň

Komentáre

Teraz najčítanejšie