Putin robí na Ukrajine správnu vec

Autor je bývalý poradca predsedu vlády

Keď Ukrajinci vyženú ruských agresorov zo svojho územia, začne sa proces mierovej integrácie Ukrajiny do Európskej únie a NATO. Z Európskej únie a USA budú na Ukrajinu prúdiť nielen obrovské investície, ale aj „nehmotný majetok“ v podobe rôznych edukačných programov a integračných skúseností, aby sa ukrajinská legislatíva, inštitúcie a, pravdaže, aj myslenie ľudí prispôsobili európskym. Pre Slovensko, teda pre slovenské vládne i mimovládne organizácie, ako aj pre firmy a ich zamestnancov to bude obrovská príležitosť, ktorú mnohí iste využijú.

Ak tento načrtnutý vývoj bude zodpovedať realite, Slovensko už nebude na okraji Únie. A to nielen zemepisne, ale vzhľadom na obrovský obrodný proces za našimi východnými hranicami aj mentálne. Tento geopolitický posun bude znamenať tiež to, že slovenský slobodný svet bude lepšie chránený pred jeho vnútornými nepriateľmi. Pred deštruktívnymi a protieurópskymi silami, ktoré dnes reprezentujú extrémisti s Robertom Ficom na čele. Medzi Ruskom a Slovenskom bude stáť demokratická Ukrajina, čo si za obrovských obetí vybojovala slobodu a nezávislosť. Ak sa teda na Západe hovorí, že Ukrajinci bojujú aj za našu slobodu, pre takých Belgičanov to je skôr vzletná metafora, ale pre Slovensko dramatická realita.

Víťazstvo Ukrajiny bude ďalšou porážkou Roberta Fica a extrémistickej scény vrátane toho ťažko pochopiteľného proruského sentimentu, ktorý tak nešťastne polarizuje našu mladučkú samostatnú republiku. Prečo ďalšou porážkou? Pretože jeden „zápas“ už prehrali, keď sebaisto vyhlasovali, že Rusko Ukrajinu nenapadne, a posmievali sa každému, kto tvrdil opak. Otázkou však je, v akom stave polarizácie a duševnom rozpoložení nás víťazstvo Ukrajiny zastihne. S tým úzko súvisí druhá otázka, otázka schopnosti podniknúť tu a teraz kroky na obranu našej demokratickej štátnej podstaty. Nie je práve jej mladosť ďalším dobrým dôvodom, aby bola dôsledne chránená i s využitím Trestného zákona?

Sloboda prejavu má hranice

Slovenský parlament pred niekoľkými týždňami schválil vyhlásenie, podľa ktorého je súčasný režim v Ruskej federácii teroristický a Rusko ako štát podporuje terorizmus. Je to významná deklarácia nielen z politického hľadiska, ale aj trestnoprávneho. Trestný zákon, čiže spoločenská dohoda na tom, aké konanie treba trestať, pamätá aj na trestanie podpory vojnovej propagandy či schvaľovania terorizmu. Takže toto je ďalšia časť tých zákonných obmedzení slobody prejavu (slova), ktoré pripúšťa aj ústava: „Slobodu prejavu a právo vyhľadávať a šíriť informácie možno obmedziť zákonom, ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti.“

Tak ako by sme nemali zneužiť slobodu prejavu na vedomé šírenie klamstiev o druhom, čo spadá pod trestný čin ohovárania, nemali by sme ani verejne schvaľovať konanie teroristov a vojnových zločincov a držať im ostentatívne palce. Preto treba úctivo poprosiť generálneho prokurátora a jemu podriadených prokurátorov, aby sa zamerali aj na tunajších obhajcov ruskej agresie, ktorí sa nebezpečne množia a vnášajú do našej mladej republiky postoje nezlučiteľné s demokraciou, mravnosťou, humanizmom a so slobodou. Nič by na tom nemalo meniť, že generálny prokurátor Maroš Žilinka tesne pred inváziou na Ukrajinu podpísal v Moskve s ruským náprotivkom Program spolupráce medzi Generálnou prokuratúrou SR a Generálnou prokuratúrou RF na roky 2022 a 2023. Veď Slovensko je na prvom mieste.

Kotlebovské frky

Možno si čitateľ teraz kladie otázku, či sa má národ vychovať pomocou Trestného zákona. Nemal by sa, lepšia je rodina a škola, ale keď to inak nejde? Uplatňovaním trestných sankcií spoločnosť jednak vymedzuje hranice prípustného a zároveň odstrašuje svojich členov od ich prekračovania. Prokuratúra je z ústavy ochrancom zákonnosti. Keď raz Trestný zákon káže trestať aj podporu terorizmu, vojnovej propagandy, extrémizmu, potom je namieste rozhorčenie, aké skutky sa majú na mysli, ak nie práve tie, ktoré sa dejú na proruských pouličných demonštráciách i v našom proruskom virtuálnom svete.

V trestnom konaní a následnom súdnom procese sa vyjasnilo, že kotlebovské „frky“ s číslovkou 1488 budú potrestané, pretože je to propagácia zločinného nacistického režimu. V obdobnom trestnom konaní a prípadnom súdnom procese by sa zas vyjasnilo, či je možné podporovať ruské vyčíňanie na Ukrajine, a to ešte aj po tom, čo Národná rada označila Rusko za štát podporujúci terorizmus. Dnes nám takéto meritórne rozhodnutie chýba. Možno beztrestne napríklad vykrikovať, že Putin robí na Ukrajine správnu vec?

Nemôžete predsa zavrieť polovicu republiky, znie námietka. Tak po prvé, nie je to polovica republiky, ktorá verejne drukuje ruskému terorizmu. Ale možno to bude práve nečinnosť orgánov činných v trestnom konaní, ktorá zapríčiní, že sa polovica národa z akéhosi „rozmaru“ nechá pod vedením extrémistov zviesť na temné cesty. A potom sa stane bežným spochybňovanie či rovno velebenie nacistických i komunistických katov vrátane tých vojnových zločincov z Kremľa. A to, po druhé, súbežne s existenciou sankcií v Trestnom zákone, ktoré budú len akýmsi mušacincom na zrkadle našej rozpadajúcej sa demokracie.

Šťastný špión

Že by sa podpora a nadŕžanie ruským teroristom ťažko dokazovali? Dôkazne „ťažko“ sprvu vyzeralo aj to Kotlebovo odovzdávanie obrieho šeku s číslom 1488, ale nakoniec sa mu s pomocou odborných posudkov a kontextov, v akých sa vyskytol počas svojej politickej dráhy, vina dokázala. Nezávislým súdom a v regulárnom procese pred tvárou verejnosti.

Napokon odsúdenie za zneužitie práva na slobodu prejavu sa nemusí vždy skončiť odňatím slobody. Môže mať len takpovediac symbolický význam, čím sa, všakáno, trošku stráca účinok odstrašenia. Veď sa len pozrime na „šťastného špióna“ Bohuša Garbára, ktorý za peniaze donášal Rusom, my sme ho pri tom všetci videli. Toho súd nedávno uznal vinným zo zločinu vyzvedačstva a zločinu brania úplatku. Vyviazol s podmienkou, čo je úžasný úspech jeho advokáta Jána Čarnogurského, v ktorom má Putinovo Rusko už dlhé roky oddaného podporovateľa. Aj Marian Kotleba nakoniec za propagáciu nacizmu dostal iba podmienečný trest.

Jeden by povedal, že byť špiónom alebo extrémistom je na Slovensku vcelku bezpečné. A už úplne bezpečné je verejne a nahlas podporovať ruský terorizmus. Aspoň zatiaľ.