Krajina na obrazoch Ota Hudeca je pustá a bez vody, no aj tak sa vám bude páčiť
Umelec Oto Hudec sa vo svojej tvorbe dlhodobo venuje klimatickej kríze. Za uplynulé roky sa však jeho aktivistický prístup zmenil.
Prvýkrát ho otázky o klíme začali hlbšie zaujímať, keď sa v roku 2010 ocitol v San Franciscu. V médiách vtedy kolovali správy o zvyšovaní hladiny morí, čo je jeden z dôsledkov klimatickej krízy. Zobral papier a načrtol si naň obrázok veľryby ako symbol Zeme nesúcej na chrbte civilizáciu, s ktorou sa môže kedykoľvek potopiť.
Výtvarník Oto Hudec sa ku kresbe po rokoch vrátil, no tentoraz z veľryby urobil monumentálny objekt z preglejky. Kresbu premenil na veľkolepú inštaláciu – na situáciu, do ktorej treba vstúpiť a precítiť ju.
Dielo je súčasťou výstavy vo Východoslovenskej galérii v Košiciach, ktorá spolu s ďalšími prácami ukazuje prierez umelcovej tvorby za posledné roky. Jej ťažiskom je téma klimatickej zmeny, no objavuje sa v nej aj intímnejšia zložka a práca s emóciami, ktoré poukazujú na nové umelecké smerovanie autora.
„Stále mám nápady, ktorými by som k tejto téme chcel prispieť, no po rokoch, čo sa tomu venujem, cítim, že sa už musím posunúť ďalej,“ hovorí Oto Hudec.
Jeho výstavu v košickej galérii predĺžili až do 7. mája 2023.
S Greenpeace v Novákoch
Téma klimatickej krízy sa postupne v tvorbe Ota Hudeca stávala dominantnou.
Dôležitý impulz v tom zohrali klimatické hnutia. Tie začali od roku 2018 vznikať po celej Európe aj v našom prostredí ako reakcia na nečinnosť spoločnosti a vlád v oblasti ochrany planéty a jej zdrojov.
Oto Hudec v tom čase tiež spoluzakladal klimatické hnutie Nestrácajme čas! a tieto myšlienky sa prirodzene prejavili aj v jeho tvorbe. „U mňa sa to tak preplietlo. V roku 2018 sme spustili petíciu určenú vláde a paralelne prebehla aj klimatická konferencia v Katoviciach, od ktorej sme mali veľké očakávania. Veľa sa vecí sa tam však napokon nedohodlo. Zdalo sa mi prirodzené na to všetko reagovať aj v tvorbe,“ hovorí Oto Hudec.
Spojenie aktivistickej a umeleckej pozície sa prvýkrát prejavilo v rámci protestu organizácie Limity jsme my v povrchových baniach v okolí Mosta v Česku. Oto vytvoril z textilu maskota Uhlíka v životnej veľkosti a zapožičal ho organizátorom, ktorí ho využili ako ironický odkaz na spaľovanie fosílnych palív.
Uhlík sa už o pár mesiacov objavil aj počas akcie Greenpeace v Novákoch, kde
