Denník N

Filmár Rafa: Zaznamenávam akcie krajnej pravice, YouTube mi zrušil kanál s takmer 20 miliónmi pozretí

Tomáš Rafa. Foto N – Andrej Bán
Tomáš Rafa. Foto N – Andrej Bán

Tomáš Rafa je členom združenia Art aktivista. Od roku 2009 nakrúca krátke videá s tematikou extrémizmu a ľudských práv, ktoré sú dnes dostupné na Vimeo a stránke Postpravda.sk. Umelec vysvetľuje, čo ho motivuje a ako jeho tvorbu zneužívajú komerčné televízie, politické strany aj extrémisti.

V rozhovore hovorí aj o tom:

  • ako urobil film o múre pri rómskej osade v Michalovciach, ktorý časť spoločnosti vnímala ako segregačný, iná ako „športový“;
  • že mesto akceptovalo bilbordy futbalistov na múre iba v „peknom“ propagandistickom štýle, bez tvárí rómskych detí;
  • ako sa kotlebovci „priživili“ na pietnom zhromaždení po zavraždení 41-ročnej ženy;
  • prečo YouTube vymazal archív jeho videí a ako namietal, že tým mažú časť záznamu histórie ultrapravicových skupín v strednej Európe;
  • čo si myslí o hraniciach slobody prejavu.

Dlhoročne sa venujete natáčaniu videí bez komentára z verejných zhromaždení extrémistov v rôznych krajinách aj s tematikou utečencov či Rómov. Čo vás k tomu viedlo?

Začínal som ešte ako študent Akadémie umení v Banskej Bystrici a vo Varšave, kde som sa stretol s pojmami ako kritické umenie. Zareagoval som teda na dianie v Michalovciach, kde v roku 2009 postavili múr. Jedna časť spoločnosti ho vnímala ako segregačný, druhá ako „športový“, čo hovorím s úsmevom. Vedenie mesta ho totiž takto prezentovalo. Ľudia si tam mali zahrať squash, volejbal…

To je predsa zakrývanie reality. Múry mali slúžiť na to, aby Rómovia z geta Angi Mlyn nechodili pomedzi paneláky, kde robili špinu, hluk a podľa miestnych ich obťažovali.

Presne tak. Reagoval som na obrovský kontrast v nazeraní na tento fenomén.

Ako ste múry videli vy sám, keď ste tam prišli?

Najprv som tam išiel s kamerou na Silvestra 2009. Múry boli čerstvé, surové betónové komponenty pôsobili všelijako, len nie ako športový múr. Zamýšľal som sa, ako by umenie mohlo túto situáciu okomentovať, opísať. Napadlo mi zahrať si pri múre futbalový zápas s deťmi z Angi Mlynu. Bol to happening.

Čo ste si od toho sľubovali?

Prišli deti z osady aj pani vychovávateľka. Reagovali na to prirodzene. Sľuboval som si, že vytvorím krátky minútový film, ktorý otvorí diskusiu o tejto spoločensky citlivej téme. Zavesil som to na YouTube.

Vo filme vy sám hráte s deťmi pri múre futbal, vidno aj pohoršené reakcie obyvateľov paneláku, jeden si smerom k vám naschvál oklepával na balkóne topánky…

Bol aj pľuvanec. Zistil som, že hlavné je,

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Slovensko

Teraz najčítanejšie