Vicepremiérka Remišová: Na pravom strede je úbohé sebavedomie, akoby všetci chceli byť len Pellegriniho pomocníci

Veronika Remišová (46) je predsedníčka strany Za ľudí, ministerka investícií a regionálneho rozvoja a vicepremiérka vlády. V rozhovore hovorí:

• či sa teší na kampaň pred parlamentnými voľbami;
• či by si vybrala skôr Eduarda Hegera alebo Igora Matoviča;
• čo jej prekáža na stredopravých politikoch;
• ale aj kde sa vidí o rok.

Tešíte sa na kampaň pred parlamentnými voľbami?

Neteším sa. Posledné týždne ukazujú, ako bude vyzerať. Vidíme, že Robert Fico – keď sa mu niečo nepáči – dokáže šíriť nenávisť a dourážať všetkých vrátane moderátorky a vedenia RTVS. Kampaň bude o dvoch veciach. O nenávisti, rozdeľovaní a konfliktoch. To už Robert Fico začal a je v tom majster.

Druhá časť kampane bude o populizme. To zase vidíme v parlamente, kde sa spustila smršť populistických nápadov, každý sa preteká, kto dá viac. Tomu bude veľmi ťažké čeliť.

V tejto druhej veci bude majstrom Igor Matovič?

Sú tam viacerí kandidáti, je jedným z nich, ale ďalšími budú Peter Pellegrini a Robert Fico. A aj Sme rodina pridá svoje polienko do ohňa.

Video: Rozhovor s Veronikou Remišovou
Autori: Martina Koník, Dušan Mikušovič

Máte čas popri vládnej a straníckej funkcii chodiť medzi voličov?

Mám. Chodím hlavne do regiónov, spúšťali sme teraz projekt regionálnych centier, ktoré poskytujú pre žiadateľov v regiónoch poradenstvo v oblasti eurofondov. Podarilo sa nám vytvoriť koncept, kde sme pod jednou strechou združili odborníkov z viacerých ministerstiev.

Z nášho ministerstva investícií a regionálneho rozvoja, z ministerstiev práce a životného prostredia, dokonca z plánu obnovy a Úradu pre verejné obstarávanie. Čiže keď tam niekto príde, hneď dostane poradenstvo aj v oblasti verejného obstarávania. A popritom sa, samozrejme, stretávam aj s ľuďmi v regiónoch.

Predpokladám, že sa rozprávate aj o politike. Aká je nálada medzi ľuďmi?

Záleží, v akom regióne ste. Keď sa s ľuďmi rozprávam, hovoria o prehlbujúcom sa rozdelení spoločnosti na Slovensku, o vykopávaní zákopov medzi jednotlivými skupinami. Druhá vec, s ktorou sa stretávam, sú obavy z návratu mafiánskeho štátu, teda že sa mafia vráti do vedenia štátu, ako to bolo pred vraždou Jána a Martiny.

To zrejme hovoria skôr vaši voliči, nie voliči Smeru. Čo vaši voliči vyčítajú najviac vám osobne?

Zrejme sú to naši voliči, ja na mítingy za Rusko a za falošný mier nechodím. Čo nám vyčítajú?

Myslím vám osobne. Nechcem sa dostať k odpovedi, že hádky Sulíka s Matovičom.

Lenže to ste práve trafili. Väčšinou je to o hádkach, ktoré prekričali všetko pozitívne, čo sa urobilo. To je aj poučenie do budúcnosti. Koalícia bola zvnútra rozožieraná neustálymi konfliktami a napätiami. My sme sa na nich nezúčastňovali. Keď sme niečo mali, povedali sme to vždy na koaličnej rade.

Množstvo vecí sa nám podarilo presadiť, množstvo zastaviť. V krízovom období nemôžeme ľudí otravovať tým, že budeme na tlačovkách hovoriť, kto koho nemá rád.

Lenže to sú chyby iných. Ale kde vy osobne ste spravili chybu, že strana Za ľudí dnes preferenčne nedosahuje päť percent, potrebných na to, aby ste sa znovu dostali do parlamentu.

Odchod Andreja Kisku hneď po voľbách bol pre stranu ťažký, keďže strana bola formovaná okolo zakladateľa. Potom časť poslancov zradila hodnoty, ktoré sme v strane Za ľudí mali. No napriek tomu, že aj vy vo vašom denníku ste písali, že sme zanikli, strana je tu.

Máme viac členov, ako majú mnohé koaličné strany dokopy. Máme svoje regionálne štruktúry a hodnoty, za ktorými si stojíme. Stále sme jediná parlamentná strana, ktorá sa postavila proti voľbe Maroša Žilinku za generálneho prokurátora.

Znovu zazneli chyby iných. Kiskova či tých, čo odišli. Ja som sa pýtal na vašu osobnú chybu.

Ja som to nehovorila ako „chyby“, len ako fakty.

Dobre. No odpoveď na moju otázku sa nedostavila. Akú ste vy osobne za tieto tri roky spravili chybu, ktorú – ak by ste to napravili – bola by na tom strana Za ľudí lepšie.

Takých vecí je určite viac, neviem ich povedať hneď. Tento typ diskusie máme aj v rámci našej strany. Určite to nie je tak, že si hovoríme, ako sme všetko a vždy robili super, pretože každý, kto niečo robí, robí aj chyby.

Nie je chybou predlžovať vládnutie vlády s nedôverou až do septembra?

To sa pýtate mňa? Ja rešpektujem ústavnú väčšinu 90 poslancov, ktorá schválila termín 30. septembra.

Môžete povedať, či si nemyslíte, že to mohlo byť inak. Viem, že ste boli v podstate poslednou vládnou političkou, ktorá hovorila, že aj predčasné voľby sú vlastne chybou. Ale stratili ste väčšinu, vláda odvodzuje legitimitu fakticky len od prezidentky. Nemáte pocit, že pomáhate naťahovať ústavné pravidlá a nakoniec na to doplatíte, lebo ľudia vám vo voľbách zrátajú aj to, že ste neboli schopná odísť v okamihu, keď vám bola vyslovená nedôvera?

Toto je zvláštna kritika. Keby som bola opozičným politikom, teda napríklad na mieste Roberta Fica, Petra Pellegriniho alebo Richarda Sulíka, tak si okamžite dohodnem aj termín predčasných volieb.

Keď Robert Fico dá Richardovi Sulíkovi hlasy na pád vlády, tak je absolútne normálne, že si dohodne predčasné voľby na termín, aký sa mu páči a ktorý chce. Nechajú padnúť vládu a nemajú plán A ani plán B, ani C. Bolo úlohou opozičných politikov, ktorí nechali padnúť vládu, aby si dohodli termín predčasných volieb.

Tam je matematický rozdiel. Na pád vlády stačí 76 hlasov, na predčasné voľby bolo treba 90. Nebola tam ochota bývalej vládnej väčšiny uznať, že už nemôže vládnuť s dôverou?

Na akýkoľvek termín stačilo presvedčiť stranu SaS, ktorá iniciovala pád vlády. Sme rodina totiž povedala, že svoje hlasy dá. To by bola normálna opozičná politika. Ktorý politický amatér spraví to, že dá hlasy na pád vlády, ale potom nie je spokojný s termínom predčasných volieb, zvoláva mimoriadne schôdze a robí cirkus? Veď to je trápne.

Vláda s nedôverou prišla už o druhého ministra, prezidentka zobrala poverenie ministrovi Lengvarskému, rezort zdravotníctva povedie premiér Eduard Heger. To je úrad premiéra a dve kľúčové ministerstvá, financie a zdravotníctvo, ktorých riadením je poverený predseda vlády. Koľko rezortov by ešte zvládol?

Zdravotníctvo je rezort sám osebe. Podľa môjho názoru, ktorý som hovorila aj na koaličnej rade, mohol pán Lengvarský odísť oveľa skôr. Nezvládal plán obnovy, to bolo jasné už pred pol rokom.

Späť k mojej otázke. Znovu tým podsúvam len to, či je udržateľné, aby vláda vládla takto, s trojjediným premiérom. Nepristúpili ste vy ako vládni politici k príliš kreatívnemu výkladu ústavy v tom smere, dokedy môže byť vláda s nedôverou pri moci, a nemôže to mať nielen škodlivé dôsledky na vašu podporu vo voľbách, ale aj na to, že budúce vlády budú tiež k ústavným termínom pristupovať kreatívne?

Ja som na nič nepristúpila. Za mňa môžu byť voľby v júni, môžu byť v septembri…

Vy ste vraveli, že predčasné voľby nemajú vôbec byť.

Treba to vnímať v kontexte, hovorila som to v čase, keď som aj Richarda Sulíka presviedčala, že robí veľkú chybu, keď s fašistami a so Smerom inicioval pád vlády uprostred energetickej krízy. A k predčasným voľbám – nikto nechce, aby predčasné voľby boli v júli alebo auguste. Bolo by to nefér voči rodinám. Sú to jediné dva mesiace, keď môžu rodičia odísť s deťmi a byť niekde spolu.

Nie je zvláštne, aby sme jeden z najdôležitejších aktov demokracie prispôsobovali letným prázdninám a dovolenkám?

Ja rešpektujem v tomto vôľu poslancov. Rozhodli sa, že to bude takto, mohli sa rozhodnúť akokoľvek. Bodka. Ale vrátim sa k vašej otázke s ministerstvami. My sme nepustili šraubovák z rúk a nesedíme so založenými rukami. Máme dokončenú reformu eurofondov, ktorá je jediná začatá aj dokončená reforma, len v tomto roku ideme vypísať výzvy za 6 miliárd eur.

S Európskou komisiou sme vyrokovali – a nebol to vôbec ľahký proces – peniaze pre samosprávy. 130 miliónov eur, ktoré im pomôžu pokryť ich náklady na migračnú krízu. Pripravili sme digitálny príspevok pre všetkých prvákov na stredných školách na kúpu notebooku či počítača. Pracujeme ďalej.

A tu je moja výhrada. Máte pracovať ďalej? Ústava, i keď vágnou vetou, hovorí, že nemáte prijímať zásadné opatrenia v domácej a zahraničnej politike.

To je veľmi zaujímavá výhrada, ak hovoríte, že by sme do septembra mali sedieť so založenými rukami. Nie. Moje heslo poznáte – nezaoberať sa osobnými konfliktami, ale makať. A to budem robiť do septembra.

Poďme k voľbám. Viete už, pod akou značkou budete viesť kampaň?

Som predsedníčka strany Za ľudí, bude to pod stranou Za ľudí.

A strana Za ľudí bude kampaňovať pod svojou značkou?

Určite budeme kampaňovať pod svojou značkou. A budeme presadzovať hodnoty a politický program, ktorý sme sľúbili ľuďom.

Takže vylučujete zlúčenie s nejakou stranou.

Nevylučujeme spoluprácu, otázka je, akú formu bude mať a s kým bude. Máme na to štyri mesiace, do 1. júla to určite vyriešime.

A chcete to riešiť až do 1. júla?

Zoberieme si na to toľko času, koľko budeme považovať za potrebné. Aj vzhľadom na posledný vývoj udalostí spojených s Modrou koalíciou.

Na otázku, či sa spojíte s Eduardom Hegerom, ste v RTVS odpovedali pomerne opatrne: „Je potrebné, aby pán Heger spravil prvý krok, aby si našiel alebo vytvoril také politické zázemie, nastavil si hodnoty, a potom sa môžeme rozprávať.“ Ako by ste sa pozerali na to, ak by tým zázemím bola strana, ktorú dnes vedie Miroslav Kollár? (Medzičasom Eduard Heger oznámil spoluprácu so stranou Miroslava Kollára – pozn. red.)

Pán premiér musí najprv urobiť prvý krok a vytvoriť si to politické zázemie. Doteraz som sa s ním rozprávala ako s podpredsedom hnutia OĽaNO a premiérom za hnutie OĽaNO. Ak sa máme rozprávať nejako inak, musí mať vytvorené politické zázemie.

Je Eduard Heger vaším želaným partnerom?

Vždy som na Eduarda Hegera mala pozitívny názor. Je to konsenzuálny politik, ktorý neprehlboval zbytočné konflikty. V určitom zmysle to je to, čo rozdelené Slovensko teraz potrebuje.

Ak by ste si mali vybrať – Igor Matovič alebo Eduard Heger?

Takto otázka nestojí.

Ja som ju tak postavil.

Zatiaľ tak nestojí. O našom postupe bude do 1. júla úplne jasno.

Pred niekoľkými dňami ste oznámili, že novým členom predsedníctva Za ľudí sa stane pán Ján Magušin, vedúci vašej kancelárie, ktorý na Facebooku komentuje politiku už pomerne dlho. Môžeme to brať ako nejakú pomôcku aj pre ďalšie smerovanie Za ľudí?

Povedzte vy, čo z toho dedukujete.

Čítal som si viacero statusov, postrehov a komentárov pána Magušina. Často kritizuje – ako to on nazýva – progresívne médiá, časť komentátorov a novinárov nazýva „majiteľmi pravdy“, Hlas označuje za „ružový Smer“, píše o nejakých salónnych marxistoch, čo údajne chceli úradnícku vládu. To je rétorika, ktorá by sa pozdávala aj Igorovi Matovičovi, nie? Nakoniec, občas ho Matovič zdieľa. Nie je to teda krok smerom k OĽaNO?

Myslím, že to sú zatiaľ skôr také konšpirácie. Pán Magušin je mimoriadne šikovný právnik. Na začiatku sme hovorili, o čom budú voľby. Povedala som, že o nenávisti a rozoštvávaní a o tom, aby sa mafia nevrátila do vedenia štátu. Zároveň platí, že voľby budú aj o tom, aby sme nedovolili, aby Robert Fico zmasakroval právny štát.

Na svojich tlačovkách ohlasuje koniec Úradu špeciálnej prokuratúry a to, že pôjde špeciálnemu prokurátorovi po krku. Reforma prokuratúry bude dôležitou súčasťou nášho programu. To, na čo sa počas tohto volebného obdobia nenašla odvaha aj pre postoj koaličných partnerov, bude súčasťou nášho programu.

A to bude úloha pána Magušina v strane Za ľudí?

Okrem iného sa bude venovať aj reforme prokuratúry.

Poznáte sa dlho?

Dosť dlho na to, aby som povedala, že má charakter a morálny kompas na správnom mieste.

To nebudem spochybňovať. Spomeniem jeho status z januára tohto roku. Igor Matovič mal vtedy obdobie, kde sa venoval transrodovým ľuďom. Mnohí sa voči tomu ohradili, nepriamo aj premiér Heger. Pán Magušin vtedy napísal: „Igor Matovič neortodoxne vyrazil do útoku, vybral si tému transgender problematiky, kde s podstatou problému musí príčetný človek súhlasiť.“ Ide o refresh politiky Za ľudí? Pred voľbami v roku 2020 ste tvrdili, že ste umiernení – ani konzervatívni, ani liberálni.

Je to jeho osobný legitímny názor. Poznáte politiku našej strany – neotvárať témy kultúrnych vojen a nevykopávať zákopy. S tým sme vstupovali do koalície, mali sme to aj vo volebnom programe. Nebudeme podávať návrhy s tým spojené.

No keď ste hovorili o spolupráci s inými stranami, spomínali ste spoločný hodnotový základ a spoluprácu skôr konzervatívnejších subjektov – KDH a časť OĽaNO. Z vašej strany odišli tí progresívnejší politici – Mária Kolíková, Miroslav Kollár, Tomáš Valášek.

Hodnoty nie sú len o kultúrno-etických témach. Ide napríklad o zahraničnopolitickú orientáciu, ktorá je u nás jasná. Teda proeurópska orientácia s podporou Ukrajiny. Ďalšou hodnotou je právny štát, to je pre nás nesmierne dôležité.

Hodnotou je aj neklamať ľuďom a viesť nepopulistickú politiku. Jasne sme povedali, že sa nebudeme zúčastňovať na hitparáde populizmu, ktorá beží v parlamente. Nebudeme predkladať návrhy s katastrofálnymi vplyvmi na rozpočet, ktoré nás smerujú na grécku cestu.

Možno aj preto otázka Matovič verzus Heger nie je taká irelevantná. Napríklad aj v otázke zahraničnej politiky sa dá opýtať, či sa prikláňate skôr k dvojici Heger -Káčer alebo Matovič – Gyimesi.

Myslím, že o pánovi Gyimesim sa nemusíme rozprávať. Náš postoj bol vždy jasný.

V januári ste hovorili o spolupráci s KDH, ale ukazuje sa, že pôjdu do volieb samostatne. Ešte rokujete o spolupráci?

Myslím, že rokovania na tejto strane spektra by mali prebiehať naďalej. V poslednej dobe sa mi zdá, že mnohí politici akoby strácali ambície byť alternatívou. Vnímam aj vo vašich komentároch a newsfiltroch glorifikáciu Petra Pellegriniho, akoby všetci rezignovali na nejakú alternatívu k Smeru 1 a Smeru 2.

S tým nesúhlasím. Politici sa nám to snažia podsúvať, ale ak by sme sa pozreli na konkrétne výroky, veľa ich nenájdeme. Citujete jedného – Milana Šimečku…

… alebo Filipa Obradoviča.

Ale ani on nehovorí, že Peter Pellegrini je ideálny premiér alebo alternatíva pre krajinu. Hovorí iba, že s ním bude treba rátať po voľbách. Ale máte právo povedať, ako to vidíte.

Dobre, aj vy, nie je hriech povedať svoj názor. Keď počúvam viacerých politikov na stredopravej scéne, naposledy Richarda Sulíka, pozorujem úbohé sebavedomie. Akoby všetci ašpirovali len na to, aby boli len pomocníkmi Petra Pellegriniho.

Byť alternatívou, nie pomôckou Smeru by malo byť ambíciou stredopravých strán. Pellegrini strávil celý život v Smere, teraz je len iný Smer. Všetky kauzy z oblasti informatizácie, ktoré riešim, sa viažu k obdobiu Pellegriniho a Rašiho. To na margo jeho tlačovky.

Richard Raši na tlačovke hovoril, ako zaostávame v čerpaní eurofondov. Denne by bolo treba čerpať 17 miliónov a vy čerpáte dva.

Richard Raši by hlavne o eurofondoch nemal hovoriť vôbec. Naposledy, keď ich riadil s Pellegrinim, prepadlo im 150 miliónov eur a skrachoval im jeden celý operačný program na vedu a výskum, dnes tieto peniaze vedcom chýbajú. Nám neprepadlo ani jediné euro v hlavných programoch a za tri roky sa využilo viac peňazí z eurofondov, ako Smer a Pellegrini dokázali vyčerpať za takmer sedem rokov.

No Raši sa okrem toho uchýlil k absolútne sprostým útokom na profesionála z ministerstva. To pokladám za úroveň rovnú Blahovi a Ficovi. Takisto má nejakého poskoka, ktorý dennodenne chrlí videá, v ktorých mi praje smrť. Aká je to úroveň politiky? To je tá slušná alternatíva, ktorú všetci ospevujú? Veď to je úplná hlúposť. Sú to spôsoby Fica a Blahu.

Rozumiem, že s Hlasom spolupracovať nechcete, je to legitímne. Aj my informujeme o postojoch tejto strany napríklad k paragrafu 363 či obrannej zmluve s USA. Nie náhodou k nám nechcú politici Hlasu chodiť na rozhovory. Na druhej strane to znie celkom sebavedome, keď z pozície strany s trojpercentnými preferenciami hovoríte o alternatíve voči Hlasu.

Preto hovorím o spolupráci v rámci stredopravého spektra. Keď sa politici postavili Mečiarovi, mali na to potrebné sebavedomie. Vytvoriť alternatívu nebolo ani ľahké, ani rýchle, ale mali aspoň ambíciu. Tú teraz nevidím. Richard Sulík v Na telo povedal, že Peter Pellegrini bol lepší premiér ako Eduard Heger. Prosím vás, v čom? V reformách? Pellegrini, ktorý neurobil žiadnu reformu, dokonca aj reforma zdravotníctva mu ostala v šuplíku? Toto je tá alternatíva?

Nechcem si nárokovať na interpretáciu slov Richarda Sulíka. Ale myslím si, že raz v rozhovore povedal, že Pellegrini aspoň odvolal Tibora Gašpara, kým Heger nebol schopný urobiť poriadok s Matovičom. Možno narážal na túto razantnosť.

Nepamätám si, že by bol Peter Pellegrini schopný urobiť poriadok s Robertom Ficom. Dokonca sa to dostalo do takého štádia, že mu vlastní poslanci potopili reformu zdravotníctva. To sa – myslím – Hegerovi nestalo.

Juraj Šeliga a Jana Žitňanská koordinujú svoje kroky s vami alebo sú samostatná jednotka?

Sú súčasťou predsedníctva, kde sa pravidelne stretávame, naposledy minulý týždeň. Asi toľko k tomu.

Čiže koordinujú alebo nie?

Samozrejme. Veď spolu komunikujeme v rámci predsedníctva.

Čiže vás pravidelne informujú o svojich rokovaniach s Eduardom Hegerom a ďalšími?

Nevylučujem, že majú priateľské stretnutia. Postoj strany bude taký, ako rozhodne predsedníctvo.

Majú o stranu Za ľudí záujem iné subjekty? Chodia za vami a žiadajú spoluprácu?

Áno, máme viaceré ponuky. Pre nás sú dôležité hodnoty a dôvera. Hovorím to preto, lebo v priestore ostala pachuť zo spájania Modrej koalície, kde namiesto jednej spájacej strany máme teraz tri.

Je o vás záujem aj preto, že vďaka štátnemu príspevku za voľby budete mať nárok na niekoľko stotisíc eur na kampaň?

To sa musíte spýtať partnerov, my to s nimi neriešime. Rozprávame sa o vízii a hodnotách. Určite nepôjdeme do takého spolku, ktorý bude nakoniec iba pomocníkom Petra Pellegriniho.

Už dvakrát ste podpichli Modrú koalíciu. Vnímali ste Mikuláša Dzurindu ako prínos alebo ako bremeno, ak by sa zapojil do nejakého subjektu?

Neboli sme v tomto projekte zapojení, takže mám tú výhodu, že ho nemusím vôbec komentovať. Iba narážam na spôsob, ako sa toto spájanie skončilo. Z toho by sa mali všetci poučiť.

Transparency International vás kritizovalo za časopis Lepšie Slovensko, ktorý má v rámci povinnej publicity informovať o eurofondoch. Transparency tvrdí, že ste tento časopis využili aj na vlastnú publicitu, dokonca to prirovnali k známemu Richterovmu letáku z decembra 2019. Vy s tým asi nesúhlasíte, však?

Odmietam to. Časopis o eurofondoch vychádza 10 rokov. V číslach z čias predchádzajúcej vlády nájdete obrovské propagačné rozhovory, profilové fotky Šutaja-Eštoka, Blanára, Rašiho a podobne. V našom časopise nič také nenájdete.

O tom nepochybujem. Ale zhodneme sa, že to tak nemá byť?

Nezaregistrovala som vtedy, že by mala výhrady Transparency alebo vy. Vtedy vám to neprekážalo, ale teraz áno?

Novinári nemajú šancu všimnúť si úplne všetko. Viete, že médiá veľmi často kritizovali prípady vlastnej prezentácie za štátne peniaze, napríklad spomenutý Richterov leták alebo mnohé radničné noviny.

Som prístupná kritike, keď je konštruktívna a férová a používa rovnaký meter na všetkých. Ak ma kritizujete za to, za čo ste kritizovali aj predchádzajúce vedenie, tak nech sa páči, som tomu otvorená. Časopis o eurofondoch je povinná publicita. Z prieskumov o poznateľnosti eurofondov nám vyšlo, že dve tretiny respondentov nevedia o eurofondoch nič. Tu by som chcela apelovať aj na novinárov – keď píšete o zrekonštruovanej ceste či iných investíciách, nikdy tam nie je uvedený zdroj financovania.

Bolo by férové uviesť, že je to platené z eurofondov. Asi ste zaregistrovali prieskum, že menej ako polovica respondentov vníma Európsku úniu pozitívne. Na to si treba dať pozor. Najmä v tejto dobe, keď vidíme, čo tu robí Fico a Blaha. Som presvedčená, že sme silne proeurópska krajina, ale aby sme sa raz nezobudili s prekvapením, že drvivá väčšina obyvateľov má antieurópsky sentiment.

Viackrát sme si všímali povinnú publicitu pri eurofondoch aj pri predchádzajúcich vládach, napríklad ako sa nalievali peniaze do TA3, ktorú v tom čase vlastnil Ivan Kmotrík. Niektoré kauzy médiá sledujú, niečo im zase ujde. V aktuálnych číslach časopisu sa objavilo niekoľko vašich fotiek, vašich citátov, spomína sa tam antibyrokratická revolúcia, ktorá nemá práve priamy súvis s eurofondmi…

… ale áno, časť integrácie systémov bola financovaná aj z eurofondov.

Áno, ale napríklad ohlasovanie narodenia dieťaťa na matrike už nie.

Spájame to aj s financovaním z plánu obnovy. Robíme publicitu aj tomu. Prečo by sme mali robiť dva časopisy – jeden pre eurofondy a jeden pre plán obnovy? Predpokladám, že nekritizujete kolegov, ktorí publicitu dávajú práve do médií alebo rôznych portálov, keďže to je príjem pre médiá.

Bolo nevyhnutné, aby tam boli vaše fotografie a citáty?

Nehnevajte sa na mňa, moje fotografie tam boli absolútne minimálne. Predtým, než ma budete kritizovať, si porovnajte, ako to robili predošlé vlády, s tým, ako to robíme my. Snažíme sa eurofondy približovať ľuďom normálnym čitateľným spôsobom bez propagandy.

Nezvyknem vyplakávať na Facebooku, že médiá majú dvojaký meter. Ale keď tu teraz sedíme, tak vám hovorím z očí do očí, že v jednom kuse počúvame iba kritiku. Všetko je zlé, hocičo spravíme. Niekedy mám pocit, že by médiá boli radšej, keby sme iba sedeli so založenými rukami, nič nerobili a pili kávu.

Nemáme dvojaký meter. Možno si spomeniete, pred voľbami časopis Slovenka uverejnil rozhovor s Petrom Pellegrinim a zároveň sa tam nalialo 50-tisíc do spriazneného občianskeho združenia. Vtedy sme to písali a riešili to.

Ale uznáte, že to je diametrálne odlišný prípad. Na jednej strane Slovenka s pekným, vyobliekaným a lifestylovým rozhovorom. Na druhej strane povinná publicita, v ktorej píšeme o tom, o čom je operačný program, na čo môžu ísť peniaze, kde otvárame regionálne centrum, kontakty naň, postupne budeme uverejňovať aj výzvy. Ak tam bude lifestylový rozhovor so mnou o psíkoch a o deťoch, nech sa páči, kritizujte ma. Ale toto, čo uvádzate, sú dve rozdielne veci.

Aj Richterov leták obsahoval technické informácie, ale na konci bol jeho príhovor s fotografiou. Toto sme tiež kritizovali.

Môj príhovor tam nikde nie je.

Sú tam citáty a fotografia. Ale dobre, uzavrime to. Pár mesiacov pred voľbami ste odvolali štátneho tajomníka Jána Hargaša, ktorý prišiel do funkcie po voľbách zo združenia Slovensko.digital. V rozhovore pre Denník N povedal, že na skutočné dôvody svojho odvolania ešte čaká. Boli nejaké skutočné alebo neskutočné dôvody?

Pán Hargaš ich počul, boli mu vysvetlené. Týkali sa manažovania niektorých oblastí. To je všetko, čo k tomu môžem povedať.

Čiže manažérska nespokojnosť?

Áno. Opäť otázka na vás – koľkokrát ste tu mali ministra a pýtali sa ho na to, prečo odvolal štátneho tajomníka? Podľa môjho vedomia ani raz. Štátny tajomník je pravá ruka ministra, je to politická nominácia. Také spôsoby, že odíde štátny úradník, urobí si mediálne kolečko a potom možno skončí v politickej strane… No dobre.

Začal som parlamentnými voľbami, skončím prezidentskými. Po tých minulých rozprával Igor Matovič kade-tade, ako veľmi ste chceli kandidovať za prezidentku. Rozumiem, že to bolo vtedy súčasťou pocitu akéhosi zranenia z vášho odchodu z OĽaNO. Ale bolo to tak? A máte podobné ambície aj teraz?

Veď som kandidatúru jasne odmietla. Špeciálne na to som mala tlačovú konferenciu. Stačí si prečítať moje vyjadrenia v médiách a nemusíme sa tu zaoberať nejakými dezinformáciami. Veď sám Igor Matovič uverejnil príspevok na sociálnych sieťach, kde ma vyzýval, aby som kandidovala.

Takže žiadne také ambície neboli?

Ani teraz také nemám.

Kde sa vidíte o rok?

Keď sme sa vrátili s manželom zo zahraničia, kde sme mali dobre platenú prácu, vrátili sme sa s tým, že chceme, aby Slovensko bola úspešná a moderná krajina bez korupcie. V roku 2016 som vstupovala do politiky s hodnotami, ktoré sú rovnaké dnes a budú aj o rok. Vždy budem presadzovať to, čomu verím.

To znamená nepopulistickú, poctivú politiku bez korupcie. Ambíciou je, aby sa do toho zapájalo čo najviac mladých ľudí. Lebo ak chceme mať lepšie a úspešnejšie Slovensko, tak čestní a poctiví ľudia musia byť aj v politike. Inak to nespravíme.