Denník N

Tajné „dejiny“ Slovenov plnia kníhkupectvá

Socha Svätopluka na Bratislavskom hrade. Foto - TASR
Socha Svätopluka na Bratislavskom hrade. Foto – TASR

Na pultoch kníhkupectiev sa objavilo úžasné množstvo titulov, ktoré odhaľujú „zamlčané“ či „tajné“ dejiny Slovenska. Je veľkou chybou, že sa tieto knihy objavujú v oddelení história, pretože patria medzi sci-fi, fantasy alebo historický román.

Autor je vysokoškolský učiteľ, PF UK

Jedna z týchto obskúrnych kníh, konkrétne z pera Cyrila Hromníka, sa dokonca dočkala aj štátnej pomoci. Azda si zodpovedný úradník všimol, že Hromníkove práce propagoval aj neonacistický server beo.sk a rozhodol sa preto pomôcť zvyšovať gramotnosť a uvedomelosť našej extrémnej pravice. Faktom je, že ak v našej krajine vyhadzujeme stovky miliónov eur na luxus našej oligarchie, je niekoľko tisíc za dielo, tvrdiace, že Slováci na našom území stáročia pred Kristom ťažili zlato, obyčajný bagateľ.

Dôležitejšie preto je, prečo sa Hromník a jemu podobní autori v poslednom čase preslávili viac ako etablovaní slovenskí historici. Odpoveďou by, samozrejme, mohlo byť, že tak, ako je bulvár z hľadiska čítanosti úspešnejší ako seriózna žurnalistika, aj paveda vie osloviť širšie publikum ako seriózne vedecké dielo. Toto vysvetlenie je však príliš banálne, preto sa na tento problém skúsme pozrieť trochu podrobnejšie.

Sme Slováci. To vážne?

Väčšina ľudí síce vie, že národy sú výsledkom historického vývoja, v skutočnosti však tento vzťah môžeme aj otočiť: národy si totiž vytvárajú (vymýšľajú, konštruujú) svoje vlastné dejiny. Tak sa novodobí Nemci dokázali prihlásiť nielen k stredovekej Svätej rímskej ríši, ale aj k Východofranskej ríši. Francúzom zostala ríša Západofranská, Grékom antické Grécko (a omnoho cudnejšie pracujú s Byzanciou).

Vtipne to vyzerá vtedy, keď historické útvary majú viacerých dedičov. Franská ríša pred jej rozdelením (843) sa stala predmetom súboja nemeckých a francúzskych nacionalistov, Kyjevská Rus nedá spať Ukrajincom a Rusom. Bola predchodcom ukrajinského Kyjeva alebo Moskovskej Rusi? O Veľkú Moravu sa zas naťahujú moravskí nacionalisti a Slováci.

Ak teda národ nechce byť nehistorický, musí si ukoristiť historický útvar. Slovákom sa asi najviac pozdávala len zopár desaťročí existujúca Veľká Morava. Je to napokon aj jediný útvar, ktorý stál ústavodarcovi v roku 1992 za zmienku v Preambule Ústavy Slovenskej republiky. Naopak stáročia trvajúce Uhorsko je v našej pamäti uložené ako zvláštna anomália.

Tento prístup je vidieť už v 19. storočí a zaklincoval ho bratislavský profesor histórie Václav Chaloupecký, ktorý svoje kľúčové dielo z roku 1923 nazval Staré Slovensko, hoci bol sám čechoslovakista. Slovákov odsúdil do úlohy čiastky československého národa, ktorých bolo vlastne v arpádovskom Uhorsku málo, pretože staré Slovensko bolo z väčšej časti neosídlené.

Chaloupeckého kritici síce veľmi skoro poukázali na neoprávnenosť jeho tvrdení, no nakoniec obrátili svoju pozornosť na dejiny osídlenia, dejiny česko-slovenských vzťahov, či dejiny miest. Skrátka, naplnili predstavu histórie Slovenska ako dejín územia a obyvateľstva, zaseknutých v administratívnych, Benešom vybojovaných hraniciach Slovenska 20. storočia.

Nechcel by som, aby tento článok vyznel ako znevažovanie týchto tém. Takéto dejiny sú pre historika nesmierne zaujímavé. Už menej však oslovujú laickú verejnosť. Čo je však najhoršie, Slovensko sa aj vďaka tomu vzdalo svojho uhorského dedičstva, ktoré trestuhodne prenechalo Maďarom, a tým nechtiac akoby dalo za pravdu šovinistickej vízii maďarského jednonárodového Uhorska 19. storočia.

Slovenské dejiny sa tak stali synonymom pre dejiny neúspechov. Boli to dejiny plebejcov, ako nás poučoval kedysi Vladimír Mináč, boli to dejiny poddaných maďarských kráľov, sociálne a národnostne utláčaných, kde každú iskierku národnej nádeje (štúrovci, Matica slovenská, tri slovenské gymnáziá) beznádejne utopil maďarský nacionalizmus.

Z tejto beznádeje nás čiastočne vyslobodilo Československo, aj tu však zostalo Slovensko skôr objektom dejín a nie hýbateľom vlastného osudu. Ešte aj samostatnosť bola Slovákom vlastne nanútená, raz Hitlerom (1939) a druhýkrát Klausom (1993).

Kto chce takýto príbeh vlastne čítať? Verejnosť túži predovšetkým po panovníckych súbojoch, pikantných dvorských historkách, alebo sa chce povznášať nad národnou hrdosťou či národnou bolesťou kľúčových dejinných križovatiek. Slovenské dejiny akoby tento zápal ani nemali, aspoň tak to vyzerá na prvý pohľad.

Sme Slováci, sláva!

Existuje aj konkurenčná verzia slovenských dejín, ktorá sa však taktiež rozchádza s Uhorskom. Táto však kladie veľký dôraz na slovenskosť Veľkej Moravy. Sú v nej Samo a Svätopluk ako slovenskí králi a veľkomoravský Slavomír sa stal tvorcom prvého slovenského povstania. Slováci sú vykreslení ako tí, čo naučili Maďarov úplne všetko. Slovenská „štátnosť“ na začiatku 10. storočia, samozrejme, zanikla, ale na naše veľké šťastie bola obnovená vďaka hrdinom 14. marca 1939.

Tento mytologický variant nepochybne predstavuje atraktívnejší príbeh pre čitateľa. Jeho problémom je najmä to, že sa skompromitoval počas slovenského štátu (1939 – 1945). Po roku 1989 sa neoľudácky historik Milan Ďurica pokúsil obnoviť tento výklad slovenských dejín.

Nie každý vtedy tušil pôvod tohto príbehu. Mnohým ľuďom však na tomto a podobných pokusoch prekážala teatrálnosť. Kde u jedných vyvolávajú symboly „starých Slovákov“ posvätnú úctu, u druhých posmešky alebo rozhorčenie nad prekrucovaním dejín. Veľká časť verejnosti tak tieto dejiny neprijala.

Minulosť nie je na predaj

Aj preto sa pozeráme do minulosti s rozpakmi a niekedy nevieme dosť jasne formulovať, prečo by sme mali naše dejiny poznať, keď sú to raz dejiny lúzerov alebo ide o krikľavé historky nacionalistov. Ani historici, ani populárne práce o dejinách nedokážu toto vákuum zaplniť, a preto vlastne trh so serióznymi prácami, či už s vedeckými, alebo aj s populárnymi, stagnuje.

Na vydanie historickej knihy síce netreba horibilné finančné sumy, ale ani tie sa nehľadajú celkom ľahko. Historikovi by mali pomáhať projektové programy. Vedecká grantová agentúra (VEGA) však peňazí prideľuje skôr poskromne a bádateľ si môže preplatiť spravidla cestu do zahraničia alebo si kúpi nový toner do tlačiarne.

Sem-tam sa podarí vydať zborník, ktorý sa však preslávi nanajvýš medzi niekoľkými desiatkami ľudí z podobného odboru. Agentúra pre vedu a výskum (APVV) má naopak peňazí omnoho viac, ale podľa jej pravidiel knihy vydané s jej podporou nemožno predávať v kníhkupectvách.

Práve preto mnohé zaujímavé práce vychádzajú v malých nákladoch a širšia verejnosť sa o nich často nemá šancu dozvedieť. Je to tak trochu škoda, pretože práve v nich by sa čitateľ mohol dozvedieť, že dejiny Slovenska nie sú dejinami lúzerov ani klaunov. Že sme malá krajina s úžasnou pestrosťou. Že arpádovskí králi boli viac Slovania ako Maďari (niežeby to vlastne nebolo jedno), že najdôležitejšie uhorské mestá ležali na Slovensku, že zhruba za 150 rokov novoveku sa Uhorsko scvrklo prakticky na územie Slovenska. Že Rakúsko-Uhorsko nebolo len žalárom Slovákov, ale aj priestorom pre čoraz lepšie podnikanie a modernizáciu.

Nerozumný historizmus

O mnohom sa, samozrejme, môže slovenský čitateľ dozvedieť aj z pera serióznych autorov. Knihy Pavla Dvořáka, Daniely Dvořákovej, Vladimíra Segeša, Romana Holeca, Ivana Kamenca a viacerých ďalších suplujú to, čo vo veľkom produkujú napríklad české vydavateľstvá Lidové noviny, Argo alebo Vyšehrad, ktoré za posledné roky vydali desiatky úžasných prác. Český trh je prinajmenšom dvojnásobne silnejší ako ten slovenský, no ani tam sa nezaobídu publikácie bez štátnej podpory.

Prvá Ficova vláda sa prihlásila k „rozumnému historizmu“. Jeho výsledkom je okrem iného podkopávanie Slovenskej akadémie vied a naopak podpora Matice Slovenskej. Azda preto, že ako svojho času poznamenal Pavol Paška, „sme národ s čistým svedomím“. (Zabudol na holokaust?) Zrejme aj z tohto dôvodu súčasná vláda nemá problém podporiť hromníkovské rozprávky, ktoré nás z tohto príjemného sna o nepoškvrnenosti Slovákov neprebudia.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Komentáre

Teraz najčítanejšie