Svetový newsfilter: Ukrajinci stále bránia Bachmut, generál jasne hovorí prečo

Dobrý deň,

ruská armáda tento týždeň spustila ďalšiu vlnu raketových útokov. Tvrdí, že mierila na vojenské ciele, no zabila najmenej deväť civilistov a spôsobila zastavenie prevádzky v Zaporižskej jadrovej elektrárni.

Na Ukrajinu vypálila vyše 80 rakiet, čo znamená, že išlo o jeden z najväčších raketových útokov za uplynulé týždne. Napriek tomu stále platí, že najviac pozornosti sa venuje dianiu v Bachmute. Ukrajinci sa aj napriek veľkým stratám nechcú mesta vzdať a ruská armáda naň aj napriek obrovským stratám naďalej útočí.

Európa: Čo bude s Bachmutom?

Situácia v Bachmute je hrozivá. Mesto je v ruinách a Rusko v bojoch pri snahe získať ho pod svoju kontrolu od minulého leta podľa odhadov západných predstaviteľov prišlo o 20- až 30-tisíc vojakov (mŕtvi a zranení).

Mesto zatiaľ nedobyli, no ak by sa to aj ruskej armáde a žoldnierom podarilo, nebude to zvrat vo vojne. Americké tajné služby predpokladajú, že Rusko tento rok nedosiahne veľké územné zisky a navyše bude čeliť viacerým problémom.

O čo ide: Už viackrát sa objavili informácie o tom, že Ukrajinci sa sťahujú z Bachmutu a že pád mesta je otázkou hodín. Boje však pokračujú a Volodymyr Zelenskyj sľubuje, že sa ho nevzdajú.

Ukrajinský prezident povedal, že sa na tom zhodli aj s vedením armády. Poprel tak správy o tom, že on a šéf generálneho štábu Valerij Zalužnyj mali rozdielny pohľad na to, ako postupovať v Bachmute.

Často zaznieva názor (napríklad aj od amerického ministra obrany), že obrana Bachmutu má pre Ukrajinu najmä symbolický význam. Veliteľ ukrajinských pozemných síl Oleksandr Syrskyj však celkom jednoznačne pomenoval aj konkrétny strategický dôvod, prečo ukrajinská armáda naďalej bojuje o zruinované mesto.

Každý deň, čo ho bránia, dáva podľa neho Ukrajine čas na to, aby pripravila na boj ďalších vojakov a naplánovala si budúce útočné operácie.

Problémy a straty: K tomu ešte dodáva, že Rusko v tvrdých bojoch o Bachmut stráca dobre pripravené útočné jednotky, čo bude mať vplyv na ďalšie ofenzívy ruskej armády.

Podľa niektorých odhadov sú ruské straty v bojoch o Bachmut päť či dokonca sedemkrát vyššie ako tie ukrajinské. Ako pre BBC povedal nemenovaný západný predstaviteľ, ruská taktika v Bachmute dáva Ukrajincom šancu zabiť veľa ruských jednotiek, najmä vagnerovcov, ktorá prišla dobýjať ich územie. Aj Ukrajinci však majú veľké straty.

Potvrdil to aj hovorca východného zoskupenia ukrajinských síl. Povedal, že kým je príležitosť unavovať nepriateľa, ničiť jeho morálku, vojakov a bojové schopnosti, ukrajinská armáda to robí.

Platí aj to, čo pri doterajších bojoch na iných miestach – kým sa bojuje o Bachmut, ruské jednotky sú tam a nemôžu útočiť inde. Ak by získali Bachmut, mohli by pokračovať napríklad na Kramatorsk a Sloviansk, a tak plniť svoj cieľ obsadiť celú Doneckú oblasť.

Tak to vidí aj Zelenskyj. Experti už teraz predpokladajú, že ak by sa to aj stalo, tak aj boje o Kramatorsk budú pre Rusko krvavé.

Čo bude ďalej: Pre Rusko to, bez ohľadu na to, ako dopadnú boje o Bachmut, nebude jednoduché.

Americké tajné služby si myslia, že bez mobilizácie a veľkých dodávok munície zo zahraničia bude pre Rusko čoraz zložitejšie bojovať v takej intenzite ako doteraz. Aj preto USA nahlas varujú Čínu, aby im nedodávala zbrane a muníciu.

Namiesto veľkej ofenzívy môžu podľa USA zvoliť skôr taktiku držať územia, ktoré okupujú.

Problémy však nemá len Rusko. Práve v súvislosti s bojmi o Bachmut sa ukrajinskí vojaci sťažujú na nedostatočnú výbavu a podporu aj problémy s muníciou.

Severná Amerika: Kartely zabili Američanov

V Spojených štátoch sa tento týždeň zaoberali tragickým prípadom, ktorý môže poškodiť vzťahy medzi Mexikom a USA. Len pár kilometrov za hranicou uniesli členovia drogového kartelu štyroch amerických občanov. Dvoch z nich napokon zabili.

Čo sa stalo: Štvorica Američanov z Južnej Karolíny išla minulý piatok do polmiliónového mexického mesta Matamoros, ktoré leží na východe krajiny pri hraniciach s Texasom. Cieľom bola návšteva plastického chirurga, ktorý mal urobiť žene, ktorú sprevádzali traja jej kamaráti, plastickú operáciu brucha.

Nie je to nič špeciálne. Mnohí Američania chodia za lekárskymi zákrokmi do Mexika, pretože je to lacnejšie ako doma. Pred pandémiou do Mexika z tohto dôvodu chodilo 1,2 milióna Američanov ročne. Aj spomínaná žena už predtým bola na plastickej operácii v Mexiku.

Po prekročení hraníc sa však skupina kamarátov stratila a nevedela nájsť cestu k doktorovi. Zrazu na ich biely minivan strieľali gangstri, zastavili ho a prinútili ich nasadnúť do ich vozidla. Jedna z guliek zabila miestnu ženu.

Problémy s kartelmi: Mesto Matamoros a celkovo štát Tamaulipas patrí momentálne k miestam Mexika, kde prebiehajú veľké boje medzi drogovými gangmi. O moc súperia frakcie takzvaného Kartelu zo zálivu, prestrelky a únosy sú časté.

Keď mexická polícia našla auto s americkou poznávacou značkou, upovedomila americké úrady. Zároveň doma príbuzní pochopili, že sa kamarátom niečo stalo, keď sa im nemohli dovolať a lekár povedal, že na stretnutie neprišli.

Na sociálnych sieťach podľa CNN našli video, ktoré ukazuje údajný únos. Príbuzní na ňom spoznali ženu, inak matku detí vo veku 6 až 18 rokov.

4 'African' Americans are kidnapped at gunpoint after driving across US-Cartel border, in Matamoros

As the FBI offers $50,000 reward

One has to wounder why you would go to the narco-state of Mexico

Most Americans know better#Tourists my ass~

~👋🏻~ pic.twitter.com/bpOC4iTgxd

— TruthInBytes (@bytesintruth) March 6, 2023

Z únosu je podozrivý gang, ktorý tvoria bývalí štátni policajti a vojaci. Podľa neoficiálnych informácií si skupinu pomýlili s haitským gangom.

Američanov napokon polícia našla na kraji mesta v drevenej chatrči. Dvaja muži už boli mŕtvi, ich telá ležali v poli, tretí muž mal postrelenú nohu, žena je bez fyzických zranení.

Americké ministerstvo zahraničia po prípade vydalo odporúčanie necestovať do tohto mexického štátu. Američanom to pripomenulo, že vojna gangov sa nemusí týkať len miestneho obyvateľstva.

V roku 2021 prekročilo hranicu do Mexika 37 miliónov ľudí (mnohí viackrát) a v štáte zabili 75 Američanov.

Aké sú reakcie: V Spojených štátoch sa začali ozývať hlasy, aby Spojené štáty voči Mexiku pritvrdili. Niektorí republikánski politici, ako senátor Lindsey Graham, navrhujú označiť gangy za teroristické organizácie a takisto poslať americkú armádu, aby proti nim bojovala aj na území Mexika.

Práve tieto gangy pašujú do USA drogy, na predávkovanie ktorými ročne umierajú desaťtisíce Američanov.

Podobné vyhlásenia mal v roku 2019 po zabití deviatich amerických žien a detí aj vtedajší prezident Donald Trump.

Vláda Joea Bidena zrejme na takýto dramatický krok nepristúpi. Hovorca Bieleho domu povedal, že je skoro povedať, či prípad nejako ovplyvní politiku voči Mexiku. Mexický prezident podobné myšlienky rázne odmietol.

Situáciu napokon neskôr žehlil aj samotný kartel. Objavili sa fotografie piatich spútaných mužov, ktorí údajne stáli za únosom. Kartel sa za ich činy ospravedlnil v priloženom liste.

Ázia: Už vieme, kto sa postaví Erdoğanovi

Turecká opozícia má kandidáta, ktorý sa v prezidentských voľbách pokúsi poraziť Recepa Tayyipa Erdoğana. Šesť strán sa dohodlo, že ním bude ekonóm a líder najväčšej opozičnej strany Kemal Kiliçdaroglu.

O čo ide: Erdoğan je v najvyšších poschodiach tureckej politiky 20 rokov. Viac ako dekádu bol premiérom, potom sa stal prezidentom.

Za ten čas si aj mnohými nedemokratickými krokmi upevnil svoju moc, sekulárny štát posunul výrazne bližšie k režimu, v ktorom hrá väčšiu rolu náboženstvo, a postupne zväčšoval aj vplyv Turecka v zahraničí.

Pre svoje autoritárske maniere, potláčanie opozície, veľké čistky po pokuse o prevrat v roku 2016 či postoj ku Kurdom, pravidelne čelí kritike mimovládok či západných politikov. Jeho vplyv v Turecku to však neoslabilo, a keď sa dnes povie turecká politika, málokto si spomenie na iné meno ako Erdoğan.

Kto ho vyzve: Napriek tomu – alebo možno práve preto – to turecký prezident tento rok vo voľbách nebude mať jednoduché. Po tom, čo sa opozičné strany zhodli na tom, že postavia spoločného kandidáta, prieskumy po dlhom čase ukazujú, že Erdoğan by mohol prehrať.

V prieskume z prvého marcového týždňa má o 10 percentuálnych bodov menej ako Kiliçdaroglu, ktorý je lídrom druhej najsilnejšej tureckej strany CHP. Pod touto skratkou je známa Republikánska ľudová strana, ľavicové hnutie, ktoré po 1. svetovej vojny založil Mustafa Kemal.

Kiliçdaroglu ju vedie od roku 2010, no strana nebola pri moci desaťročia. Ak by to teraz jej líder dokázal zmeniť a zároveň by porazil Erdoğana, bolo by to pre neho obrovské víťazstvo.

Čo bude ďalej: 74-ročný ekonóm, známy aj ako bojovník proti korupcii, môže u ľudí vzbudzovať dôveru v čase, keď turecké hospodárstvo nie je v najlepšej kondícii, a to aj v dôsledku zásahov Erdoğana. Prezident centrálnej banke diktoval, čo má robiť a núti ju držať nízke úrokové sadzby, hoci to ekonómovia v čase vysokej inflácie nepovažujú za rozumné.

Okrem toho sa na vládu zniesla vlna hnevu po ničivom zemetrasení, pri ktorom pred mesiacom v Turecku zomrelo vyše 46-tisíc ľudí.

Prezidentské voľby budú v máji a súbežne s nimi budú voliči vyberať aj nové zloženie parlamentu. Tam je favoritom na víťazstvo stále Erdoğanova strana AKP.

Dovtedy sa toho ešte veľa môže veľa zmeniť – či už v prospech Erdoğana, alebo jeho vyzývateľov –, no opozícia už má úspešný precedens z roku 2019, keď v regionálnych voľbách porazila kandidátov AKP v Istanbule, Ankare aj ďalších mestách.

Latinská Amerika: Argentína oživuje tému Falklandských ostrovov

Argentína odstúpila od dohody o spolupráci na Falklandských ostrovoch, ktorú pred siedmimi rokmi uzavrela so Spojeným kráľovstvom. V nasledujúcich mesiacoch by chcela obnoviť rokovania o štatúte ostrovov, pre ktoré s Britmi viedla vojnu.

Aký je kontext: Falklandy, na ktoré si historicky robili nároky aj Francúzsko a Španielsko, v 19. storočí obsadila Británia. Za svoje územie ich však považujú aj v Argentíne, kde im hovoria Malvíny.

Argentínska junta pred vyše 40 rokmi na ostrovy zaútočila a dúfala, že Briti sa nebudú brániť. Namiesto toho vtedajšia premiérka Margaret Thatcherová od prvého dňa opakovala, že agresora treba vytlačiť.

Po viac než dvoch mesiacoch bojov Argentína proti jednej z najlepších armád na svete kapitulovala. Aj vďaka tomu junta prišla o moc a druhá najväčšia latinskoamerická krajina sa vrátila k demokracii.

Čo bolo ďalej: Zatiaľ čo veľká časť ľudí v Spojenom kráľovstve už na Falkandy zabudla a štvrtina mladých Britov o nich dokonca ani nikdy nepočula, pre Argentínu sú stále mimoriadne dôležité. Ide o jednu z mála tém, na ktorých sa zhoduje prakticky celá populácia.

Argentínčania roky otvorene priznávajú pocit krivdy a zdôrazňujú, že Malvíny pod britskou správou sú pre nich neprijateľné. A to aj napriek tomu, že pred desiatimi rokmi sa na nich uskutočnilo referendum, v ktorom sa viac než 99 percent domácich vyjadrilo za zachovanie súčasného stavu.

Šéf argentínskeho rezortu obrany vo februári vyhlásil, že ostrovy sa raz vrátia jeho krajine. Minulý týždeň vláda v Buenos Aires odstúpila od dohody, ktorú obe strany podpísali v roku 2016.

Potopená argentínska loď v roku 1982. Foto – TASR/AP

Čo to znamená: V pakte spred siedmich rokov Argentína neodsúhlasila, že Falklandy sú legitímnym britským územím, ale s Londýnom sa dohodla na viacerých prelomových krokoch. Napríklad sa zaviazala spolupracovať pri identifikovaní padlých vojakov či v oblasti energetiky a rybolovu.

Lenže teraz Buenos Aires tvrdí, že chce v nasledujúcich mesiacoch opäť otvoriť rokovania o štatúte ostrovov. Briti to kritizujú a považujú za krok späť v bilaterálnych vzťahoch s Buenos Aires.

Afrika: Macron sa pokúša naštartovať novú éru

Emmanuel Macron tento týždeň navštívil štyri africké krajiny vrátane troch bývalých afrických kolónií. Na kontinente medzitým získavajú čoraz väčší vplyv Rusko s Čínou.

Aký je kontext: Hoci väčšina afrických krajín získala nezávislosť v 50. a 60. rokoch minulého storočia, Francúzsko vo viacerých z nich aj naďalej zasahovalo do domácich záležitostí.

Francúzsky prezident Macron po príchode do funkcie sľúbil definitívny koniec tejto politiky, ktorú mnohí v Afrike označujú za neokolonialistickú. Za posledných šesť rokov navštívil kontinent až osemnásťkrát.

Lenže v regióne napriek tomu nie je populárny. Naopak, miestne obyvateľstvo sa proti Francúzsku a Západu ako takému v posledných rokoch opakovane búrilo.

O čo išlo: Aj pod vplyvom masívnych antifrancúzskych demonštrácií v posledných rokoch Paríž stiahol svojich vojakov z Mali, Stredoafrickej republiky a Burkiny Faso.

V prvých dvoch menovaných krajinách dnes proti rebelom namiesto nich bojujú vagnerovci, privátne ruské vojsko, ktoré je aktuálne výrazné predovšetkým na Ukrajine. To je aj z Afriky známe opakovaným porušovaním ľudských práv.

Prezident Macron počas intenzívnej štvordňovej cesty vyhlásil, že obdobie francúzskeho vplyvu v regióne sa skončilo a jeho krajina sa nechce vrátiť k svojim predchádzajúcim politikám.

Emmanuel Macron a prezident DR Kongo Felix Tshisekedi v Kinshase. Foto – TASR/AP

Čo ďalej: Macron postupne navštívil Gabon, Angolu, Kongo a Konžskú demokratickú republiku. V Gabone sa zúčastnil aj na samite na ochranu lesov, kde prisľúbil príspevok vo výške 50 miliónov eur pre celosvetovú schému na ochranu biodiverzity.

Francúzsky prezident počas cesty vyhlásil, že plánuje naďalej znižovať počet svojich vojakov v Afrike. Namiesto priamej účasti v bojoch by mali navyše predovšetkým pomáhať s tréningom lokálnych vojsk.

Analytici sa pritom zhodujú, že Macrona k ceste výrazne motivoval vplyv Ruska a Číny, ktorým sa v Afrike veľmi dobre darí pôsobiť na verejnú mienku. Aj vzhľadom na silné antizápadné postoje sa im darí šíriť aj dezinformácie napríklad aj o vojne proti Ukrajine.

Meno týždňa: Kaja Kallasová

Kaja Kallasová vedie Reformnú stranu aj estónsku vládu. Foto – TASR/AP

Estónska premiérka Kaja Kallasová a jej Reformná strana vyhrali parlamentné voľby. Dcéra bývalého predsedu vlády a prvá žena na tomto poste sa za posledný rok mimo Estónska dostala do povedomia najmä tvrdým postojom voči Rusku a snahou čo najviac pomôcť Ukrajine.

Kallasová sa pritom odvoláva na estónsku históriu, no aj jej rodina má zlé skúsenosti s veľkým susedom. Stalinov režim jej matku a starú matku poslal na Sibír, ona sa narodila až po návrate do Tallinna. Neskôr bola právničkou aj europoslankyňou.

Viac čítajte tu: Jej mamu deportovali Sovieti na Sibír, ona vedie jednu z najviac proukrajinských vlád sveta