Píšu Shane Harris, Souad Mekhennetová, Greg Miller a Michael Birnbaum, článok zverejňujeme so súhlasom The Washington Post.
Spravodajskí a diplomatickí predstavitelia v Spojených štátoch a Európe majú podozrenie, že za septembrové výbuchy, ktoré vážne poškodili plynovody Nord Stream, sú zodpovední proukrajinskí sabotéri. To by mohlo narušiť podporu Ukrajiny medzi západnými krajinami, ktoré sa zjednotili na jej pomoci pri obrane proti Rusku.
Otázky o zodpovednosti Ukrajincov sa prvý raz objavili minulý rok, keď vyšetrovatelia nenašli žiadne dôkazy, ktoré by výbuchy priamo spájali s ruskou vládou. Krátko po troch podmorských výbuchoch 26. septembra pritom predstavitelia Washingtonu a európskych metropol verejne ukázali prstom na Kremeľ.
Viacerí predstavitelia oboznámení s vyšetrovaním sa však zhodujú, že počas nasledujúcich týždňov sa neobjavili žiadne dôkazy podporujúce tieto tvrdenia. Predstavitelia niektorých krajín tvrdili, že Ukrajina mohla mať motiváciu na útok, aby tým posilnila odhodlanie Západu podporovať ju v boji proti ruskej agresii. Podozrenia sa čoskoro obrátili na Kyjiv.
Stále však neexistujú žiadne forenzné dôkazy z miesta výbuchov, ktoré by sabotáž spájali s konkrétnou krajinou. Spravodajské služby v Spojených štátoch a Európe nezachytili žiadnu komunikáciu medzi ruskými či ukrajinskými predstaviteľmi, v ktorej by si pripisovali zásluhy za útok alebo naznačovali snahu zakryť zapojenie svojich vlád.
Nové spravodajské informácie
Úradníci vo Washingtone a v Európe sa však nedávno dostali k informáciám, ktoré naznačujú, že útok mohla spáchať proukrajinská skupina, možno operujúca bez vedomia Kyjiva. Tvrdia to predstavitelia oboznámení so situáciou, ktorí sa s nami rozprávali pod podmienkou zachovania anonymity, keďže ide o citlivé informácie s možnými diplomatickými dôsledkami.
Vysokopostavený západný predstaviteľ z oblasti bezpečnosti hovorí, že vlády vyšetrujúce bombové útoky získali dôkazy, že proukrajinskí jednotlivci alebo skupiny diskutovali o možnosti zaútočiť na Nord Stream ešte pred výbuchmi. Odvoláva sa pritom na „signály“, že sa o takejto operácii uvažovalo alebo sa o nej diskutovalo. Úradník zdôrazňuje, že tieto komunikácie sa objavili až po výbuchoch, keď západné špionážne agentúry začali prehľadávať dáta spravodajských služieb, aby našli možné stopy.
Tieto informácie vyvažovali iné spravodajské náznaky, ktoré poukazovali na možnosť, že zodpovedné je Rusko. Jedna zo spravodajských služieb napríklad zistila, že na miestach výbuchov alebo v ich blízkosti boli týždne predtým prítomné ruské námorné plavidlá.
Predstaviteľ považuje za nepravdepodobné, že by operáciu schválil ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj alebo ľudia z jeho blízkeho okolia. Poznamenal, že sú príliš opatrní na to, aby ohrozili západnú podporu, ktorá je pre Kyjiv záchranným lanom.
Americkí predstavitelia vnímajú nedávne spravodajské informácie poukazujúce na ukrajinských sabotérov opatrne.
„Nepovažujeme to za presvedčivé a uzavreté,“ povedal nám vysokopostavený predstaviteľ Bidenovej administratívy.
Obavy z oslabenia podpory
Vo Washingtone a v Európe sa teraz niektorí obávajú, že spojenie útoku s Ukrajinou oslabí podporu Ukrajiny zo strany NATO. A to najmä v Nemecku, kde mnohí občania naďalej sympatizujú s Ruskom a sú skeptickí v súvislosti s vyzbrojovaním Kyjiva. Útok na plynovody zvýšil obavy zo zraniteľnosti energetického sektora naprieč kontinentom.
„Bol to útok proti kritickej infraštruktúre pre Európu. Prebiehajú však vyšetrovania a vypočúvania a do ich skončenia by nebolo správne špekulovať, kto je zaň zodpovedný,“ povedal v utorok v Štokholme generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg.
Útok na Nord Stream vyvolal významnú a doteraz pokračujúcu reakciu NATO. „Zdvojnásobili sme našu vojenskú prítomnosť v Severnom mori a v Baltskom mori,“ povedal Stoltenberg. „Tiež sme posilnili spoluprácu medzi členmi NATO pri výmene informácií a zamerali sme sa na posilnenie preventívnych opatrení, aby sme takéto útoky mohli v budúcnosti zastaviť.“
Aliancia zároveň pracuje na pláne, ako zlepšiť podmorskú bezpečnosť. Predstavený by mal byť na výročnom stretnutí v lete.
Záhada, kto je za výbuchy zodpovedný, pretrváva čiastočne aj preto, lebo nie je jasné, kto mal technické možnosti na to, aby takú operáciu uskutočnil.
Niektorí predstavitelia naďalej tvrdia, že schopnosti a nástroje na vykonanie takejto podmorskej sabotáže mohol mať iba štát. Iné krajiny však tvrdia, že vzhľadom na relatívne malú hĺbku poškodených potrubí – približne 73 metrov na mieste jedného z výbuchov – mohlo za útokom stáť viacero rôznych aktérov, možno za použitia podvodných dronov, potápačov či bojových lodí.
Zoznam podozrivých nie je obmedzený len na krajiny, ktoré vlastnia ponorky a majú expertízu na takúto podmorskú operáciu, tvrdia úradníci.
Po boku Stoltenberga vystúpil v utorok švédsky premiér Ulf Kristersson. Odvolal sa na prebiehajúce vyšetrovanie a odmietol komentovať článok denníka New York Times, ktorý ako prvý informoval o nových spravodajských informáciách spájajúcich útok s proukrajinskou skupinou.
Ukrajinská vláda odmietla akúkoľvek účasť na sabotáži.
„Ukrajina sa v žiadnom prípade nezúčastnila na útoku na Nord Stream 2,“ povedal hlavný poradca Zelenského Mychajlo Podoľak. Pýtal sa, prečo by jeho krajina chcela viesť operáciu, ktorá „destabilizuje región a odvádza pozornosť od vojny, čo pre nás kategoricky nie je prospešné.“
Podoľak v septembri, keď došlo k explóziám, povedal, že Ukrajina sa sústredila na protiofenzívu v Charkivskej oblasti. Doplnil, že útok na plynovody by len odviedol pozornosť od ruských útokov na Ukrajinu a Moskve by dal zámienku, aby mohla hovoriť o sabotáži zo strany Západu.
Kremeľ rôznymi spôsobmi za výbuchy obviňoval Ukrajinu, Britániu a Spojené štáty.
Obrat v nemeckom vyšetrovaní
Hovorca Bieleho domu John Kirby sa priamo nevyjadril, kto by mohol byť zodpovedný za útok. Novinárom povedal: „Musíme počkať, kým sa uzavrú vyšetrovania, a až potom zvážiť, aké následné kroky by mohli byť vhodné.“
Podoľak argumentoval, že Rusko má nielen schopnosti spáchať útoky na plynovod a zakryť zodpovednosť tým, že obviní neidentifikované proukrajinské skupiny, ale má aj motív vraziť klin medzi Kyjiv a jeho západných podporovateľov.
Vyšetrovatelia sú si vedomí aj možnosti, že Rusko alebo iná vláda mohla podstrčiť dôkazy na vytvorenie zmätku.
Ukrajina je však spájaná s tajnými útokmi zahŕňajúcimi nekonvenčné metódy, akými sú bombové útoky či atentáty, ktoré sa javia tak, akoby ich cieľom bol skôr politický efekt než zisky na bojisku.
Západní predstavitelia tvrdia, že Ukrajinci sú zodpovední za augustový výbuch auta, pri ktorom prišla o život dcéra Alexandra Dugina, ruského nacionalistu a ideologického spojenca prezidenta Vladimira Putina. Niektorí predstavitelia uviedli, že cieľom útoku mal byť Dugin a že Ukrajina dostala za atentát napomenutie od západných spojencov.
Ukrajine sú pripisované aj útoky dronmi, ktoré zasiahli ciele v Rusku vrátane leteckých základní neďaleko Moskvy.
Ukrajinské špeciálne služby stáli aj za októbrovým veľkým výbuchom Kerčského mosta, čo bol výrazný úder pre Putinove ambície ovládnuť Ukrajinu.
V nemeckých správach sa v utorok objavili nové otázky o možnom ukrajinskom prepojení na útok na Nord Stream. Podľa spoločnej investigatívy viacerých tamojších médií urobili nemecké úrady „obrat“ vo svojom vyšetrovaní. Údajne identifikovali malý tím sabotérov, ktorí používali jachtu prenajatú v Poľsku, ktorú „zrejme vlastnili dvaja Ukrajinci“.
Nemecký predstaviteľ povedal, že vláda si je vedomá týchto správ a že vyšetrovanie pokračuje pod vedením generálnej prokuratúry.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
Washington Post
































