Riaditeľ NAPANT-u: Skončia dehonestujúce videá s rómskymi čučoriedkármi

Národný park Nízke Tatry je najväčším národným parkom na Slovensku. Má množstvo problémov. Jeho východnú časť značne poškodila veterná kalamita a následná ťažba dreva.

Stále nemá zonáciu, nespravuje teda všetky štátne lesné pozemky na svojom území. Oblasť Demänovskej doliny poškodila rozsiahla výstavba. Zlé PR robí parku strážna služba, ktorá neprimerane a represívne zasahuje voči turistom aj zberačom lesných plodov.

„Strážca sa musí vedieť ochrániť pri zásahoch proti pytliakom a štvorkolkárom, no nemôže to byť zneužívané voči bežným návštevníkom,“ hovorí nový riaditeľ správy parku Marek Kuchta.

V rozhovore sa dočítate:

• akú má predstavu o budúcnosti východnej časti parku;
• v akom štádiu je príprava zonácie, od ktorej závisí prechod správy veľkej časti lesných pozemkov od lesníkov k ochranárom;
• či sa bude ďalej stavať v Demänovskej doline;
• o denných limitoch cyklistov, ktorí budú môcť vyjsť na Kráľovu hoľu.

Riaditeľom správy parku ste od minulej jesene. Čo ste odvtedy riešili, okrem bežnej operatívy?

Nastúpil som siedmeho novembra, je to teda niečo vyše sto dní. Operatívy je neskutočné kvantum, no naštartovali sme niektoré zásadné projekty, najmä prípravu zonácie. Podstatná je aj vnútorná reorganizácia a nastavenie interných procesov.

Národný park Nízke Tatry je jedným z troch, ktoré ešte nemajú v legislatívnom procese zonáciu. V akom štádiu je jej príprava? 

Máme nakreslenú zonáciu, aká by mala byť z pohľadu ochrany prírody. Na tejto verzii je zhoda s ministerstvom. Musíme k nej vytvoriť projekt ochrany a program starostlivosti, teda dokumenty, s ktorými sa zonácia podáva na okresný úrad na prerokovanie. Neštátnym vlastníkom na ich pozemkoch sa nebude meniť stupeň ochrany. Najviac chránenú A a B zónu sa snažíme rozšíriť len na štátnych pozemkoch. Až v budúcnosti sa pokúsime dohodnúť s neštátnymi vlastníkmi, či budú mať záujem dobrovoľne pripojiť svoje pozemky k A zóne.

Tretina národného parku leží na pozemkoch neštátnych vlastníkov. Komunikujete s nimi napríklad o šetrnejšom hospodárení v lese?

Mali sme jedno väčšie stretnutie s Liptovsko – Tatranským združením vlastníkom lesov, vysvetľovali sme, že z návrhu zonácie pre nich nevyplýva nijaká zmena. Boli aj stretnutia s jednotlivými urbármi v prípade nejakých konkrétnych vecí. Čo sa týka potreby chrániť optimálne lesy na neštátnych pozemkoch, tam je to o komunikácii. Rozdiel prístupu je zatiaľ diametrálny a nemyslím si, že dôjde ľahko k priblíženiu týchto názorov. Vysvetľujeme, čo nám z pohľadu ochrany prírody prikazuje zákon aj medzinárodné smernice, kde ani nemáme možnosť robiť iné rozhodnutia, než robíme.

Hovoríte s nimi aj o tom, aké majú finančné možnosti, ak by obmedzili ťažbu s ohľadom na hlucháňa alebo kvôli vyššiemu stupňu ochrany?

My sme povinní ich o tom informovať, ak je niekde chránený druh, napríklad hlucháň, a zákon prikazuje obmedziť ťažbu. Myslím si, že aj nad rámec toho by národný park mal byť lepším partnerom a hľadať všetky možnosti, ktoré majú vlastníci k dispozícii. Tie kompenzácie sa dajú vyskladať z rôznych balíkov. Momentálne ani my nemáme úplný prehľad a je to priestor na zlepšenie, vrátane toho, že by sme im s tým pomáhali.

Navrhujete v zonácii meniť hranice národného parku?

Navrhujeme určitú zmenu hraníc, aby sme trocha logickejšie pokryli územie národného parku. Týka sa to však výlučne štátnych pozemkov.

Východná časť Nízkych Tatier bola výrazne poznačená ťažbou dreva, výstavbou lesných ciest a použitím chemických látok. Bude stále patriť do národného parku?

Jednoznačne, obnova poškodených ekosystémov sa vyslovene spomína aj pri medzinárodnej kategórii národného parku. Môže v ňom byť územie, ktoré má potenciál naplno sa obnoviť do prírodného stavu, a to táto časť Nízkych Tatier má, aj keď je teraz dosť zničená.

Národný park má rozsiahle ochranné pásmo, pokrýva obrovské územie vrátane intravilánov obcí. Neuvažujete o jeho redukcii?

Áno, plánujeme ho výrazne zredukovať.