Ešte nie je čas sadnúť si za stôl s vrahom

Autor je komentátor Bloomberg Opinion

Zrazu – aj keď po roku najkrvavejších bojov v Európe v tomto storočí možno nie až tak náhle – o mieri na Ukrajine hovoria najrôznejší aktéri. Ale keďže akákoľvek mierová dohoda by si v tomto bode od Ukrajiny vyžadovala územné ústupky, k rokovaciemu stolu by zainteresované strany mohla priviesť iba séria rozhodujúcich, no úplne neuskutočniteľných ruských víťazstiev na bojisku.

Dvanásťbodový plán čínskej vlády navrhuje zastavenie nepriateľských akcií výmenou za ukončenie „jednostranných sankcií“ a dosť vágne odkazuje na presadzovanie suverenity a územnej celistvosti všetkých krajín. Nemecká ľavicová politička Sahra Wagenknecht usporiadala koncom februára v Berlíne zhromaždenie, na ktorom podľa rôznych odhadov 13- až 50-tisíc ľudí požadovalo ukončenie dodávok zbraní pre Ukrajinu a začatie rokovaní s Ruskom, aby sa vraj zabránilo ďalšej eskalácii konfliktu a jadrovej vojne. Rečníci na zhromaždení, ktoré prilákalo prívržencov extrémnej ľavice aj pravice, ako aj niektorých pacifistických centristov, vyhlasovali, že porážka jadrovej veľmoci, akou je Rusko, na bojisku je nemožná, takže jedinou cestou vpred je diplomacia.

„Ukrajina musí pochopiť, že neexistuje žiadna iná cesta ako mierová dohoda bez akýchkoľvek predbežných podmienok,“ vyhlásil bieloruský diktátor Alexander Lukašenko v rozhovore s čínskymi novinármi. Buď vraj susedná krajina prijme toto, alebo Rusko militarizuje svoju ekonomiku a stane sa nezastaviteľným.

Hlasné i tiché rady

Je ľahké odmietnuť Čínu a Bielorusko ako ruských spojencov a Wagenknechtovú a ostatných znepokojených Nemcov ako agentov ruského vplyvu a užitočných idiotov. Ale aj niektorí seriózni západní experti, ktorých nemožno obviňovať z toho, že sú sympatizantmi Putina, už jemne naznačili, že by mohol byť čas hovoriť o mieri.