Nerobiť stánky pre elitu. Prečo dostal David Chipperfield Pritzkerovu cenu
Diela britského architekta aktívne vstupujú do sociálnych, kultúrnych a environmentálnych vzťahov.
Architektúra, ktorú nevidno. Takto by sa dal označiť vstup britského architekta Davida Chipperfielda do budovy Novej národnej galérie v Berlíne. Stavbu, ktorá bola odovzdaná do užívania v roku 1968, navrhol posledný riaditeľ Bauhausu Mies van der Rohe, a to ako jedinú po svojej emigrácii z Nemecka.
Po piatich dekádach fungovania si toto výrazné dielo modernistickej architektúry, určené na prezentáciu umenia 20. storočia, vyžadovalo nutnú obnovu. Projektom bol poverený David Chipperfield, úloha znela revitalizovať stavbu a nastaviť ju na energetické, bezpečnostné, sociálne i kultúrne požiadavky dneška.
Namiesto rozoznateľného formálneho gesta, ktorým by architekt zanechal vlastnú stopu na diele svojho významného predchodcu, sa Chipperfield rozhodol pre iný prístup. S veľkou úctou k pôvodnej budove ju dal rozobrať na vyše 30-tisíc stavebných položiek, ktoré prešli údržbou a následne boli opäť poskladané dokopy. S tým, že pri zachovaní pôvodného výrazu bol objekt galérie priestorovo i technicky „upgradnutý“ na dnešné potreby.
Výsledok je, že galéria okoloidúcemu ústretovejšie žiari v ústrety a pozýva ho do najväčšej verejnej obývačky v Berlíne. Kto náhodou nevie, čo sa s budovou udialo, môže si pomyslieť, že ten Mies van der Rohe nejako omladol.
V tom, ako si Chipperfield poradil s oživením berlínskej ikonickej stavby, možno rozoznať dôvody, pre ktoré mu bolo udelené tohtoročné najprestížnejšie ocenenie za architektúru – Pritzkerova cena.
Nerobiť gestá, hľadieť na okolie
Dokázať si udržať konzistentnosť a zrejmú líniu v priebehu celej tvorivej kariéry sa nepodarí hocikomu. Pre Davida Chipperfielda to do veľkej miery platí. Napovie o tom už pohľad na jeho skoré stavby z prelomu 80. a 90. rokov minulého storočia.
Zoberme si budovu River & Rowing Museum v britskom meste Henley-on-Thames. Múzeum je venované téme rieky Temže a dejinám veslárskeho športu. Od začiatku práce na tomto projekte vychádzali Chipperfieldove skice z podoby hausbótov a dreveníc z regiónu. Pri tomto tvarosloví autor nakoniec aj ostal – a výsledná stavba tak už svojím zovňajškom komunikuje svoj obsah. Navyše priamo odkazuje na kontext, v ktorom sa nachádza.
Vstúpiť do prostredia s ohľadom na bezprostredné okolie, nerobiť veľké gestá, ale držať sa skôr pri zemi a myslieť na návštevníka či užívateľa – to sú atribúty, ktoré si David Chipperfield so sebou nesie od svojich začiatkov.
A nielen to. Napriek tomu, že v portfóliu jeho ateliéru sa nájdu stavby na rôzne účely, nedá sa prehliadnuť zameranie na stavby súvisiace s kultúrou, históriou a umením – čiže múzeá a galérie.
Vytvoriť prostredie pre kultúru
Prechádzka zoznamom Chipperfieldových diel je seminárom o možnostiach tvorby kultúrnej infraštruktúry. Čo je téma, o ktorú v našich končinách zakopávame dennodenne.
