Denník N

Ako na migrénu: športujte, ale nie počas záchvatu. Odborníci hovoria o troch pravidlách, aby pohyb neuškodil

Foto N – Peter Kováč
Foto N – Peter Kováč

Fyzická aktivita je výborná prevencia vzniku bolesti hlavy, prináša uvoľnenie a prekrvenie svalstva.

Keď som prišiel v pondelok do redakcie, mala to byť ranná rutina. Pripravil som si kávu a spýtal sa kolegu, aký mal víkend.

Zvyčajne očakávate stručnú, prevažne pozitívnu odpoveď, po ktorej nasleduje podobná reakcia z vašej strany.

„Ťažký. V sobotu som mal nepríjemnú bolesť hlavy, asi migrénu,“ zaskočil ma. K záchvatu podľa neho prišlo po veľmi hektickom závere pracovného týždňa.

„Bolo to intenzívne. Tabletka veľmi nezabrala a nedokázal som nič robiť, iba som si ľahol v tme do postele, hodinu si pospal a potom som do večera dokázal ako-tak fungovať.“

Kolega je pritom aktívny, snaží sa silovo cvičiť dvakrát do týždňa a ročne odbicykluje minimálne tisíc kilometrov. Pre prácu za počítačom však má problémy s krčnou chrbticou a k tomu po narodení syna nespí ideálne.

Nevedel som, ako reagovať. Migrenózne ataky našťastie nemám, ale občas trápia aj mojich blízkych.

Je skľučujúce, že neviete pomôcť, pritom spúšťačov a rizík je naozaj dosť.

Migréna pritom nie je chvíľková nevoľnosť, ale závažné ochorenie, ktoré postihuje 12 – 15 % dospelých na celom svete. Svetová zdravotnícka organizácia ju zaraďuje medzi 20 hlavných zdravotných ťažkostí, ktoré vážne zasahujú do života človeka a obmedzujú jeho bežné fungovanie.

Odpoveď som preto začal hľadať v dostupných štúdiách a oslovil som odborníkov, aby mi pomohli nájsť aspoň čiastočné riešenie, ktoré mojim blízkym pomôže.

Prvým je František Jurčaga, prednosta Neurologickej kliniky SZU v Nemocnici sv. Michala v Bratislave. Druhým je pohybový terapeut Viktor Oliva z Fakulty telesnej výchovy a športu UK v Bratislave.

Zaujala ma hlavne metaanalýza 21 klinických štúdií z roku 2022, ktoré predstavujú celkovo 1195 dospelých pacientov s migrénou a s priemerným vekom 35 rokov. Výsledok? Aktívny pohyb naozaj pomáha a má výrazné terapeutické účinky.

„Fyzická aktivita je výborná prevencia vzniku bolesti hlavy, prináša uvoľnenie a prekrvenie svalstva a takisto vyplavenie endorfínov, o ktorých sa vie, že zvyšujú prah bolesti,“ hovorí neurológ Jurčaga.

Viktor Oliva (zľava) a František Jurčaga. Foto N – Tomáš Benedikovič/archív F. J.

Cvičením vieme aj uškodiť

Vedci pri uvádzaní výsledkov z metaanalýzy konštatujú, že:

  • silový tréning znížil počet záchvatov za mesiac v priemere o 3,55 dňa;
  • vysokointenzívne aeróbne cvičenie ich znížilo v priemere o 3,13 dňa;
  • aeróbne cvičenie strednej intenzity ich znížilo v priemere o 2,18 dňa.

Pre človeka ako ja, ktorého netrápia migrenózne ataky, nejde o vysoké číslo. To však neplatí pre kolegu, ktorý musí podobné záchvaty podstúpiť.

Každá takáto migréna pre neho znamená ďalšiu tabletku, nepríjemnú pulzujúcu bolesť a práceneschopnosť. Veď podľa Medzinárodnej klasifikácie chorôb je to bolesť, ktorá trvá od 4 do 72 hodín.

Takže áno, nenáročný tréning vám dokáže výrazne pomôcť, ale vedci v štúdii a oslovení odborníci upozorňujú na tri základné pravidlá. Ak ich nedodržíte, môžete si viac uškodiť, ako pomôcť.

Prvým je necvičiť počas záchvatu. „Cvičenie a fyzická aktivita výrazne zhoršujú bolesť hlavy pri ataku migrény. Dokonca je to

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Behanie

Cesta k zdraviu

Radíme športovcom

Športová veda

Šport a pohyb

Teraz najčítanejšie