Kristina Böhmer
Moldavsko má spoločnú históriu, kultúru a jazyk s Rumunskom. Rusko však túto malú krajinu považovalo za súčasť svojej histórie.
Kremeľ aj v tejto krajine šíri dezinformácie napríklad o tom, že Ukrajina chce zaútočiť na región Podnestersko obývaný prevažne ruskou menšinou.
Prozápadná vláda prezidentky Maie Sanduovej Kremľu odpovedá pokračujúcou desovietizáciou. Najnovšie prvým čítaním v parlamente pretlačila zmenu názvu oficiálneho jazyka.
Moldavské rovná sa sovietske
Cárske Rusko toto územie anektovalo začiatkom 19. storočia, pod názvom Besarábia bolo súčasťou ruského impéria do konca prvej svetovej vojny, keď sa spojilo s Rumunskom. Počas druhej svetovej vojny sa však Rusi vrátili, krajinu obsadili a spravili z nej sovietsku republiku, ktorou zostala až do vyhlásenia samostatnosti v roku 1991. Nazvali ju Moldavská, čím sa vrátili k staršiemu názvu siahajúcemu až do 14. storočia.
Po viac ako 30 rokoch sa krajina nezbavila svojho sovietskeho dedičstva. Návrh zákona spred troch rokov o zákaze používania totalitných symbolov stiahli poslanci, ktorí s ním prišli. Ako vtedy písal Balkan Insight, asi preto, lebo si uvedomili, že by sami museli prestať používať logo svojej strany.
Pred pár dňami prešiel prvým čítaním návrh na zmenu oficiálneho jazyka. Ak prejde aj druhým, tak sa v ústave moldavský jazyk nahradí rumunským. „Premenovanie moldavského jazyka na vedecky správny názov rumunský jazyk predstavuje de facto desovietizačný krok,“ povedal Denníku N Cenusa.
Moldavčania rozprávajú tým istým jazykom ako Rumuni, hoci sa do slovnej zásoby dostalo niekoľko ruských slov a trochu iný prízvuk. Jazyk sa však doteraz volal moldavčina a nie rumunčina, pretože to, čo je moldavské, odkazuje na Východ, ale to, čo je rumunské, sa spája so Západom.
„Moldavský jazyk a identita sú produktom sovietskej propagandy a politiky vytvárania priepastí medzi Moldavskom a Rumunskom,“ povedal pre Denník N geopolitický analytik a expert na postsovietsky priestor a Rusko Dionis Cenusa.
S tým súhlasí aj moldavská novinárka Pauly Erizanu, podľa ktorej ide o „symbolický krok, ktorý sme mali urobiť už pred viac ako 30 rokmi“. Dodala, že pre „intelektuálov ide o dôležité gesto“ a že väčšina obyvateľov rozpráva po rumunsky, nie rusky, ukrajinsky ani bulharsky.
Cenusa si myslí, že ak sa návrh dostane do ústavy, „potom Rusko spolu s promoldavskou parlamentnou opozíciou napadne vládnu stranu“. „Moldavská identita je základným prvkom ideológie politických síl, ktoré sa nakláňajú k Rusku.“
Promoldavská, teda proruská opozícia, ktorú predstavuje Komunistický a socialistický blok, sa už po prvom čítaní vybrala do ulíc s banermi „Referendum“ a „Moldavsko, Moldavčania, moldavská cesta“.
Čo chce Podnestersko
Najväčší záujem Kremľa sa však nevzťahuje na celú krajinu, ale aspoň na región Podnestersko obývaný prevažne ruskou menšinou, ktorý sa ťahá od Čierneho mora pozdĺž hranice s Ukrajinou. Podnestersko majú pod kontrolou proruskí separatisti a Kremeľ tvrdí, že Ukrajina chce na toto územie zaútočiť, čo by viedlo k zásahu Ruska.
„Ozbrojené sily Ruskej federácie zareagujú na blížiacu sa provokáciu ukrajinskej strany adekvátne,“ píše sa vo vyhlásení Moskvy. Moldavská vláda poprela tieto obvinenia Kremľa a vyzvala ľudí na pokoj.
„Informácie o útokoch na Podnestersko, ktoré plánuje Ukrajina, predstavujú časť ruskej dezinformačnej kampane, ktorej cieľom je eskalovať napätie a podnecovať neistotu ako v Moldavsku, tak aj na Ukrajine,“ dodal k tomu analytik Cenusa, podľa ktorého ani regionálne vládne elity v Podnestersku nemajú záujem akokoľvek sa zapojiť do konfliktu. Chcú si skôr „udržať neutralitu a zostať ďaleko od vojny“, povedal.
Hoci rétorika Ruska o ochrane ruského obyvateľstva v regióne na hraniciach s Ukrajinou niektorých vystrašila, podľa novinárky Erizanu Rusko reálne nemá ako Podnestersko anektovať. „Možno by ho mohli len symbolicky uznať, pretože v súčasnosti nikto Podnestersko neuznáva, dokonca ani Rusko,“ povedala.
V piatok ráno však podnesterské úrady vyhlásili, že sa im podarilo zabrániť teroristickému útoku, ktorý na prezidenta regiónu Vadima Krasnoselského pripravovali Ukrajinci. Premiér Moldavska Recean reagoval, že situácia je stabilná a o žiadnom teroristickom atentáte nemal informácie. Podľa ukrajinskej informačnej služby ide o „provokáciu z Kremľa“.
Ako môže Moldavsko v ruskej hybridnej vojne bojovať? V prvom rade musí podľa Erizanu zreformovať súdny systém a „potrestať skorumpovaných politikov, ktorí oslabili krajinu a teraz sa spájajú s Kremľom, aby si ustrážili svoje majetky. Ďalšími výzvami sú zastaviť prílev nelegálnych peňazí prichádzajúcich z Ruska do moldavskej politiky a bojovať s dezinformáciami“, uzavrela.
Polovica platu ide na energie
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj začiatkom februára varoval Moldavsko, že Kremeľ sa krajinu pokúša destabilizovať. O pár dní neskôr to povedala aj moldavská prezidentka Sandu. Podľa moldavskej novinárky Pauly Erizanu však nejde o nič nové. „Hybridnú vojnu tu máme už viac ako 30 rokov,“ povedala. „Teraz sa len zintenzívnila, najmä čo sa týka propagandy.“
Moldavsko je najchudobnejšia európska krajina a ruská vojna proti Ukrajine jej ekonomickú situáciu ešte zhoršila. Násobne narástli ceny energií, ktoré krajina vždy dovážala najmä z Ruska.
Za rok 2022 bol priemerný plat v Moldavsku podľa Cenusu menej ako 500 eur. „Účty za energie v zimnej sezóne, teda za kúrenie, elektrinu a plyn, mohli dosiahnuť polovicu alebo aj viac [z priemernej mzdy] v závislosti od stupňa energetickej zraniteľnosti populácie,“ dodal geopolitický expert. Vláda podľa neho uhrádza veľkú časť účtov za energie najzraniteľnejšej časti obyvateľstva, ale rastúce ceny energií sa prekrývajú s infláciou.
„Ľudia cítia tlak na svoje peňaženky aj napriek tomu, že systém sociálnych dotácií funguje,“ dodal Cenusa. Situáciu využilo Rusko, ktoré spustilo mašinériu propagandy a šírenia dezinformácií.
Nespokojní Moldavčania vyšli začiatkom marca do ulíc. Kričali „Preč s Maiou Sandu!“ a „Preč s diktatúrou!“ Mnohých z nich doviezli autobusy z rôznych kútov krajiny. Na protesty ich prostredníctvom platenej reklamy na Facebooku zvolával proruský oligarcha Ilan Shor, ktorý je obvinený z krádeže miliardy eur z moldavského bankového systému a pred spravodlivosťou sa ukrýva v Izraeli.
Keďže sú na neho uvalené sankcie, nemal by mať možnosť zapájať sa do akýchkoľvek finančných transakcií s americkými spoločnosťami. Ukázalo sa, že Shor našiel dieru v pravidlách. Založil si účty na Facebooku, ktoré mali sídlo vo Vietname, a reklamy kupoval cez ne.
Mnohí Moldavčania uverili
Moldavsko začalo poriadne kontrolovať ľudí prichádzajúcich z Ruska. Takto na hraniciach otočili napríklad mladých mužov z ruského Dagestanu, ktorí nevedeli vysvetliť, čo vlastne do Moldavska idú robiť. Problémom však zostáva narastajúci počet ruských diplomatov, ktorých Kremeľ vysiela na krátkodobé misie do Moldavska.
Ich diplomatické pasy moldavskej hraničnej polícii nedovoľujú nahliadnuť, či v tých kufríkoch nenosia hotovosť na sponzorovanie protestov.
„Podľa prieskumov verejnej mienky viac ako 40 percent obyvateľov verí, že predstavitelia vládnej strany vrátane Sanduovej sú zodpovední za vysoké ceny energií,“ povedal geopolitický analytik Cenusa. „Naopak, približne 25 percent obviňuje Rusko, Putina a Gazprom. Veľká časť verejnosti sa vyhýba uznaniu, že energetickú krízu eskalovalo to, že Rusko dodávky plynu premenilo na zbraň.“
Moldavsko získalo status kandidátskej krajiny Európskej únie v júni minulého roku spolu s Ukrajinou. Podľa Cenusu je však podpora vstupu do Únie v Moldavsku nižšia ako na Ukrajine alebo v Gruzínsku. Zatiaľ čo za vstup do EÚ je podľa Cenusa menej ako 60 percent obyvateľov, „myšlienka vstupu do Euroázijskej únie pod vedením Ruska sa páči asi 30 percentám“.
Pred vojnou však podľa experta boli tieto čísla k sebe bližšie, čo znamená, že podpora Európskej únie aj napriek silným snahám Ruska rastie.
Podpora silnejšia na Západe ako doma
Začiatkom februára novinárov prekvapila premiérka Natalia Gavrilita, keď na tlačovej konferencii oznámila svoju rezignáciu aj so svojou prozápadnou vládou.
„Ak by vláda mala rovnakú podporu doma, akú máme od našich európskych partnerov, mohli by sme napredovať ďalej a rýchlejšie,“ povedala Gavrilita s tým, že „Moldavsko vstupuje do novej fázy, v ktorej je bezpečnosť prioritou“.
Hovorila v podstate o neustálych útokoch z Moskvy, ktorými sa snažia podkopať dôveryhodnosť vlády a zabrániť vstupu do Európskej únie. Novým premiérom sa stal Dorin Recean, ktorý je takisto prozápadný. Aj napriek zmenám je teda vláda podľa Cenusu stabilná.
„Z Európskej únie a od západných partnerov prichádza podpora, pretože vládna strana sa zaviazala k reformnej agende a chce otvoriť rokovania o vstupe do Európskej únie čo najskôr,“ dodal Cenusa.
Excellent meeting w/ @vonderleyen where we discussed 🇲🇩’s reform agenda & next steps on our EU accession path.
I thanked @EU_Commission for the continued support in dealing with key challenges and reassured of @receand government’s steadfast commitment to our pro-European agenda. pic.twitter.com/7rfE3sz9eA— Maia Sandu (@sandumaiamd) February 18, 2023
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
