Slovák bojuje za Ukrajinu: Mrznem v diere v zemi, sledujem, či idú Rusi, ukrývam sa pred dronmi a bombami
Jeden z prvých Slovákov, ktorý sa pridal k Ukrajine v boji proti ruským vojakom, bol v civilnom živote programátorom, má silné dioptrie, výcvik ešte zo základnej vojenskej služby na Slovensku a počíta s tým, že za službu v cudzej armáde bez povolenia mu hrozí väzenie.
[Spoznajte ideologické, historické a geopolitické základy vojny na Ukrajine a jej dôsledky pre Slovensko v knihe Ako Putin stratil Ukrajinu.]
Hneď na druhý deň po vypuknutí totálnej vojny proti Ukrajine sa Slovák Robert Lesný rozhodol, že chce bojovať na Ukrajine proti ruskej armáde. „Doma ma, samozrejme, považovali za blázna,“ rozpráva v otvorenom rozhovore.
Má 46 rokov, okrem základnej vojenskej služby nemal vtedy žiadne skúsenosti s armádou a sám sa považuje za pacifistu. Profesiou je programátor. Je východniar, ktorý žil väčšinu času v Bratislave, a krátko pred vojnou sa rozhodol s priateľkou opustiť mesto a žiť na vidieku.
Pre bezpečnosť jeho rodiny a blízkych nezverejňujeme jeho pravé meno, pseudonym Robert Lesný si vybral on sám. Skontaktovali sme sa cez ukrajinských aktivistov v Charkive na východe Ukrajiny ešte počas reportáží neďaleko frontu, rozhovor sme s ním robili už na diaľku zo Slovenska.
V rozhovore sa pýtame:
- prečo sa ako pacifista rozhodol zobrať zbraň do rúk;
- ako prebiehala jeho cesta na Ukrajinu;
- či si chcel vybaviť prezidentskú výnimku;
- ako vyzerá jeho deň v zákope a ako blízko sa ocitol pri Rusoch;
- aj na jeho najhoršie chvíle.
Kedy a prečo ste sa rozhodli, že pôjdete bojovať na strane Ukrajiny proti Rusku?
Rozhodol som sa 25. februára. Dá sa povedať, že vtedy mi praskli nervy. Sledoval som to už dlho a čudoval som sa tomu, prečo Ukrajinu ako nášho suseda vlastne nechceme viac vtiahnuť do nášho európskeho života. Viac sa snažiť pomáhať a rozprávať o tom. Prišiel rok 2014 a veľmi som sa čudoval, akú taktiku zvolila Európska únia s Nemcami na čele.
Čo vám prekážalo?
To, že sa snažili viesť s Ruskom normálny biznis a mysleli si, že to bude fungovať. A keď prišiel 24. február 2022, to mi už „ruplo v debni“, že už nič iné sa nedá robiť. Ak tam nechceme ísť my, naše armády, slovenská, európska, NATO a nejdú tam ani USA a Veľká Británia, ktoré podpísali Budapeštianske memorandum (o územnej suverenite Ukrajiny, podpísalo ho aj Rusko – pozn. red.), tak som si povedal, že potom tam musia ísť blázni. Tak som tam išiel. V práci som sa nevedel sústrediť. Myslel som na túto katastrofu a videl som, že Ukrajina nemusí byť koniec. Ruské vyjadrenia boli, že treba vrátiť Európu a celú „nárazníkovú zónu“ pred Západom niekam pred rok 1991. A najmä strednú Európu. Tento nápad sa mi vôbec nepáčil, to by znamenalo, že tým nárazníkom by sme boli my.
Ako zareagovalo vaše okolie, rodina a známi?
Rodičia mi povedali, že som blázon. Partnerka ma chápala, pretože
