Slovák bojuje za Ukrajinu: Mrznem v diere v zemi, sledujem, či idú Rusi, ukrývam sa pred dronmi a bombami
Jeden z prvých Slovákov, ktorý sa pridal k Ukrajine v boji proti ruským vojakom, bol v civilnom živote programátorom, má silné dioptrie, výcvik ešte zo základnej vojenskej služby na Slovensku a počíta s tým, že za službu v cudzej armáde bez povolenia mu hrozí väzenie.
Hneď na druhý deň po vypuknutí totálnej vojny proti Ukrajine sa Slovák Robert Lesný rozhodol, že chce bojovať na Ukrajine proti ruskej armáde. „Doma ma, samozrejme, považovali za blázna,“ rozpráva v otvorenom rozhovore.
Má 46 rokov, okrem základnej vojenskej služby nemal vtedy žiadne skúsenosti s armádou a sám sa považuje za pacifistu. Profesiou je programátor. Je východniar, ktorý žil väčšinu času v Bratislave, a krátko pred vojnou sa rozhodol s priateľkou opustiť mesto a žiť na vidieku.
Pre bezpečnosť jeho rodiny a blízkych nezverejňujeme jeho pravé meno, pseudonym Robert Lesný si vybral on sám. Skontaktovali sme sa cez ukrajinských aktivistov v Charkive na východe Ukrajiny ešte počas reportáží neďaleko frontu, rozhovor sme s ním robili už na diaľku zo Slovenska.
V rozhovore sa pýtame:
- prečo sa ako pacifista rozhodol zobrať zbraň do rúk;
- ako prebiehala jeho cesta na Ukrajinu;
- či si chcel vybaviť prezidentskú výnimku;
- ako vyzerá jeho deň v zákope a ako blízko sa ocitol pri Rusoch;
- aj na jeho najhoršie chvíle.
Kedy a prečo ste sa rozhodli, že pôjdete bojovať na strane Ukrajiny proti Rusku?
Rozhodol som sa 25. februára. Dá sa povedať, že vtedy mi praskli nervy. Sledoval som to už dlho a čudoval som sa tomu, prečo Ukrajinu ako nášho suseda vlastne nechceme viac vtiahnuť do nášho európskeho života. Viac sa snažiť pomáhať a rozprávať o tom. Prišiel rok 2014 a veľmi som sa čudoval, akú taktiku zvolila Európska únia s Nemcami na čele.
Čo vám prekážalo?
To, že sa snažili viesť s Ruskom normálny biznis a mysleli si, že to bude fungovať. A keď prišiel 24. február 2022, to mi už „ruplo v debni“, že už nič iné sa nedá robiť. Ak tam nechceme ísť my, naše armády, slovenská, európska, NATO a nejdú tam ani USA a Veľká Británia, ktoré podpísali Budapeštianske memorandum (o územnej suverenite Ukrajiny, podpísalo ho aj Rusko – pozn. red.), tak som si povedal, že potom tam musia ísť blázni. Tak som tam išiel. V práci som sa nevedel sústrediť. Myslel som na túto katastrofu a videl som, že Ukrajina nemusí byť koniec. Ruské vyjadrenia boli, že treba vrátiť Európu a celú „nárazníkovú zónu“ pred Západom niekam pred rok 1991. A najmä strednú Európu. Tento nápad sa mi vôbec nepáčil, to by znamenalo, že tým nárazníkom by sme boli my.
Ako zareagovalo vaše okolie, rodina a známi?
Rodičia mi povedali, že som blázon. Partnerka ma chápala, pretože
