Prečo je Gruzínsko opäť na križovatke a jeho vláda strieľa vodným delom? Viac než o Rusko ide o peniaze, vysvetľuje analytik
Vládna strana po protestoch stiahne kontroverzný zákon o zahraničných agentoch.
Gruzínsko bolo dlhodobo považované za nádejný príklad, že demokracia môže fungovať aj na Kaukaze. Skoro štvormiliónová krajina sa dlhodobo snaží dostať do EÚ aj NATO, posledný vývoj v krajine však vyvoláva obavy o zmenu jej orientácie.
Napriek tomu, že samotné Gruzínsko má skúsenosti s vojnou, keď ho v roku 2008 napadlo Rusko, po totálnej ruskej invázii na Ukrajine sa nepridalo ku krajinám, ktoré zaviedli proti ruskému štátu sankcie.
Navyše gruzínska vláda sa rozhodla podľa ruského vzoru prijať zákon, ktorý útočí na mimovládky. Po masívnych protestoch, ktoré sprevádzalo násilie, sa ho rozhodla stiahnuť.
O priebehu demonštrácií a o motiváciách vlády v Tbilisi sme sa rozprávali s analytikom Tomášom Barancom, ktorý dlhodobo pôsobí v Gruzínsku a napäté protesty sledoval na mieste.
Stop ruskému zákonu
Spočiatku mali demonštrácie podľa neho pokojný charakter. „Provokácie začali prichádzať od príslušníkov bezpečnostných zložiek. Tí podľa dostupných informácií striekali slzotvorný plyn alebo korenistý sprej do tvárí novinárov, ktorí mali na sebe ochranné masky a smiali sa na tom,“ rozpráva expert think tanku Strategic Analysis.
Pomerne rýchlo sa
