Denník N

Krkavcovité vtáky vynikajú inteligenciou, využijú aj semafor a predpokladajú, že ich niekto okradne

Straka obyčajná. Foto – Jozef Chavko
Straka obyčajná. Foto – Jozef Chavko

Dokážu si vyrobiť nástroje a jedince, ktoré už kradli iným potravu, čakajú to isté od iných, a tak si zásoby presúvajú medzi svojimi úkrytmi.

Krkavcovité druhy vtákov vzbudzujú pozornosť najmä v zimných mesiacoch, keď sa zhlukujú do veľkých kŕdľov. V prípade havranov sa na nocovisku môžu zhromaždiť až desaťtisíce vtákov. „Združovanie sa je pre mnohé druhy úspešná stratégia ochrany pred predátormi,“ vysvetľuje Jozef Ridzoň z mimovládnej Slovenskej ornitologickej spoločnosti (SOS)/BirdLife Slovensko.

Ako by ste charakterizovali skupinu krkavcovitých vtákov a ktoré druhy do nej patria?

Krkavcovité vtáky sú veľmi prispôsobivé a vyskytujú sa na celom svete, chýbajú len v polárnych oblastiach a v najjužnejšom cípe južnej Ameriky. Sú to stredne veľké až veľké vtáky. Do tejto čeľade patrí 133 druhov.

Charakteristické sú výraznou mierou inteligencie. Tým sa dosť odlišujú od ostatných vtákov. Sú všežravé a tento ich spôsob hľadania obživy a aj to, že žijú často v tvrdých podmienkach, je jedným z dôvodov vysokej inteligencie. Majú veľa stimulov, ktoré prispievajú k rozvoju inteligencie. Niektoré sa adaptujú aj na ľudské sídla, vedia sa prispôsobiť zmenám krajiny. Lovia škodce a zberajú zdochliny, majú teda aj sanitárnu funkciu, čo sa často podceňuje.

Koľko druhov krkavcovitých vtákov žije na Slovensku?

Desať. Straky, dva druhy vrán, kavky, havrany, orešnice, sojky, krkavce, občas sa u nás vyskytnú škriekavce, je to sibírsky druh, a čavky zas občas priletia z Álp.

Existuje nejaký známy vták, ktorý patrí do tejto skupiny a u nás nežije?

Napríklad vrana dôvtipná. Je známa tým, že je veľmi inteligentná, prekonáva mnohé iné druhy krkavcovitých. Žije v Novej Kaledónii. Vie si vyrobiť nástroje na vyhľadanie potravy, napríklad háčik, ktorým si ju vytiahne, alebo si pospájať rôzne nástroje, aby sa náradie predĺžilo a dostala sa s jeho pomocou do škár. To nedokážu ani šimpanzy.

Videla som poskakovať vranu medzi zvodidlami a autami na bratislavskom Prístavnom moste. Znamená to, že sa už tak prispôsobila, že sa nebojí rýchlo jazdiacich áut?

Dokážu sa naučiť, čo im neublíži. Vedia zistiť, odkiaľ im hrozí nebezpečenstvo a odkiaľ nie. Ich inteligencia je veľmi vysoká.

Vrany tiež púšťajú orechy na cestu a čakajú, kým po ňom prejde auto a rozbije ho.

Alebo si pozbierajú oriešky, vyletia

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Ochrana prírody

Príroda

Životné prostredie

Slovensko, Veda

Teraz najčítanejšie