Denník N

Cítite sa hrozne, ak nesplníte výzvu na Goodreads alebo Strave? Je dobré si ciele kalibrovať, hovorí psychoterapeutka

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Takzvané „to-do listy“ môžu väčšine ľudí pípať v mobile od rána do večera. Aplikácie dnes ponúkajú prehľad vo všetkom – odmerajú športovú aktivitu, počet krokov alebo kalórií. Úspech možno sledovať skoro v každej aktivite, od spánkového režimu, počtu prečítaných kníh až po to, koľko ušetríme či míňame. A potom sa tým treba pochváliť na sociálnej sieti.

Prečo máme potrebu merať si voľný čas a pretekať sa? Je to dobrá motivačná pomôcka alebo naopak – bič, ktorý nám vždy zníži sebavedomie? Existuje perfektný život, za ktorým sa naháňame?

Podľa psychoterapeutky Magdalény Frecer je spoločnosť nastavená na výkon. Človek sa snaží robiť veci na sto percent, akoby od toho závisela jeho hodnota. „Snažíme sa byť dokonalí preto, aby sme zahnali pocit úzkosti a neistoty, ktorý v sebe často máme. Ak máme nastavený iba tento binárny systém fungovania „núl a jednotiek“, tak si zaručene servírujeme pocit neúspechu.“

Používate nejakú aplikáciu, ktorou si meriate svoje aktivity? 

Vôbec, naopak, v tom úplne zlyhávam. S mojím synom máme aplikáciu Duolingo, kde by som si mala osviežiť svoju francúzštinu, ktorú som sa učila ešte v škole. Ale moje skóre je tam mizerné. Mám v sebe zrejme niečo, pre čo na mňa tieto aplikácie nefungujú.

Čo je to? 

Keď nado mnou niekto stojí, kto ma kontroluje, odradí ma to. Nemám rada nad sebou pevnú ruku, stráženie. Keby som mala päť aplikácií, v ktorých musím každý deň niečo zakliknúť – akú mám náladu, čo som jedla, koľko som sa hýbala – cítila by som sa neslobodne. Zabúdala by som na to, nedodržiavala to. Ale poznám veľa ľudí, kamarátov aj klientov, ktorí to využívajú. Sledujú si rôzne parametre v živote a pomáha im to udržať štruktúru dňa. Pomáha to napríklad ľuďom, ktorí sú veľmi chaotickí a potrebujú si veci poznačiť.

Napríklad? 

Sledujú si spánkový rytmus a môžu si odsledovať, ako na nich pôsobí, ak posledné tri noci spali zle. Lepšie si odsledujú svoje minulé aktivity, lebo si to nevedia vždy vybaviť spamäti. Pomáha im to si veci poprepájať, prehĺbiť uvedomenie. Žijeme veľmi rýchlo. Ak nás to na chvíľu zastaví a vrátime sa k sebe, je to dobre.

Vy tieto aplikácie nepoužívate, znamená to, že si viete na svoje predošlé aktivity spomenúť z hlavy? 

Obvykle áno, ale nechávam to bežať intuitívne. Ja mám skôr problém s tým, že pre mňa je deň príliš krátky na to, čo všetko by som chcela stihnúť. Musím si skôr vyberať, čomu sa budem venovať, inak mám pocit, že nestíham. Ľudia to asi poznajú – chceme mať aktivity s kamarátmi, byť s rodinou, venčiť psa, cvičiť, cestovať, čítať knihy, pozerať filmy, počúvať hudbu, tráviť čas s partnerom a ešte pracovať… Kam to všetko vtesnať do 24 hodín?

S tým sa vieme asi mnohí stotožniť. Čo spraviť s tým pocitom, čo všetko chceme ešte stihnúť? 

Treba si uznať, že to tak jednoducho nebude. Niečo stihnem a niečo nie. Zreálniť si svoje očakávania od seba samého. A  byť s tým v pohode. Každý z nás funguje rôzne, je veľmi ťažké nájsť jednu vzorovú schému alebo normu. Tieto aplikácie môžu navodzovať dojem, že existuje jeden správny spôsob. Keď bude človek sledovať, ako je, koľko trénuje, aký má spánkový rytmus, tak sa dostane do ideálneho stavu. Ale život je dynamický a veľmi sa mení. Málokto má natoľko stereotypný rytmus dňa, aby stihol urobiť všetko to, čo si naplánuje a je to takto v poriadku. Ale pozor, plánovanie je v živote potrebné, no treba mať nejakú mieru flexibility.

Ako myslíte tú normu? 

Aby sme sa počúvali

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Duševné zdravie

Rozhovory

Rodina a vzťahy, Slovensko

Teraz najčítanejšie